77 autorít o domovine

Emil Semanco o knihe hovorí: "Bolo mi ľúto, že v poslednom období sa na moju domovinu zosypalo množstvo nelichotivých prívlastkov. Ľudia takto reagovali najmä vzhľadom k svojej zlej sociálnej situácii. A to najmä mladí, ktorí sa rozhodli domovinu opustiť. Hovorili, že sa do nej už nikdy nevrátia. Nevedel som, ako inak obnoviť ich lásku k vlasti, ak nie ukázať im bohatosť, ktorú v nej našli známe osobnosti. Keby som ich presviedčal ja sám, že Slovensko je krásne, mohli by si povedať, že to je len jeden možno "hejslovák". V mojej knižke však čitateľov presviedča 77 slovenských autorít o tom, že Slovensko je nevšedne krásna krajina a nie všetci z nich pochádzajú zo Slovenska. Sú medzi nimi Arabi, Židia, Maďari, mladé 20 ročné dievčatá, ale aj starí kmeti."

Krstnými otcami tejto nevšednej knižky sa stali slovenskí "matuzalemovia" Ladislav Ťažký a Tibor Bartfay. Väčšina predstavených sú výtvarníci. Emil Semanco to vysvetľuje takto: "Výtvarník je človek, ktorý hľadá krásno, aby ho mohol sprostredkovať iným. Objavuje krásy, ktoré mnohí nemajú šancu objaviť. A dokážu ich sprístupniť iným."

Kniha je obdivuhodným putovaním domovinou od najvýchodnejšej dediny Nová Sedlica v Poloninách k najzápadnejšej v Záhorskej Novej Vsi pri rieke Morave, od severných priesmykov pod Babou horou na Orave a tatranských plies k ostrovu Veľký Lel na sútoku Váhu a Dunaja. V jej úvode sa čitateľom prihovára prezident SR Ivan Gašparovič aj týmito slovami: "Knižku by som nazval malým citovým zemepisom Slovenska. A pritom nikomu ani na um nezíde brať do úvahy, či sa umelec, podnikateľka či kozmonaut narodili na západnom, strednom alebo východnom Slovensku. Konečne našu vlasť vnímame ako celok, ako čarovno samo osebe. Z rozmanitosti pohľadov sa skladá vzrušujúca mozaika. Taká príťažlivá, že som si v duchu i ja sám povedal: Tam som ešte na Slovensku nebol. Tam sa musím vypraviť. To miesto by som ešte chcel vidieť."

Kniha obsahuje vyjadrenia známych osobností ako: Danka a Lenka Bartekové, Tibor Bartfay, Ondrej Bartko, Thuraya Al Baqsami, Ivan Bella, Stanislav Bellan, Ignác Bizmayer, Pavol Bley, Štefan Bobota, Slavomír Brezina, Štefan Bubán, Ľudmila Cvengrošová, Martin Činovský, Rudolf Čižmárik, Ján Čomaj, Vladimír Ferko, Kvetoslava Fulierová, Tibor Gaplovský, Jozef Golonka, Peter Gregor, Viliam Ján Gruska, Stanislav Harangozó, Iveta Henzélyová, Zdeno Horecký, František Horniak, Jozef Husár, Pavol Janík, Ladislav Jurovatý, Štefan Kačena, Zuzana Kamasová, Ľubomír Klocok, Ignác Kolčák, Maroš Kramár, Eva Kristínová, Rudolf Krivoš, Peter Lipa, Mária Močošková, Drahoslav Machala, Ján Majerník, Jozef Mičo, Peter Michalica, Mária Mlčochová, Štefan Moravčík, Milan Mravec, Monika Noskovičová, Štefan Packa, Ján Papco, Rudolf Patrnčiak, Peter Patsch, Ľudmila a Ján Piptovci, Marián Polonský, Jaroslav Popovec, Marián Prešnajder, Jozef Ráž, Jozef Repka, Dušan Roll, Dušan Sekela, Tamara Shachar, William Schiffer, Pavol Sika, Jaroslav Siman, Miro a Andrej Smolákovci, Milan Stano, Ivan Szabó, Emil Šatan, Milan Špaňo, Zuzana Tlučková, Ján Tužinský, Ladislav Ťažký, Fedor Vico, Karol L. Zachar, Michal Záleta, Gabriel Zelenay, Ondrej Zimka, Ladislav Zrubec, Iveta Zuskinová a Viera Žilinčanová. Najviac si autor knihy Emil Semanco váži vyjadrenia, ktoré sa mu podarilo získať od štyroch už menovaných osobností, ktoré sa vydania knižky už nedožili. Dali mu ich doslova pred svojou smrťou, ako nezabudnuteľný režisér Karol L. Zachar pri oslavách svojich 85. narodenín, na ktoré si vtedy nik nespomenul a oslavoval ich len v kruhu rodiny. Emil Semanco o ňom hovorí: "Je to človek, ktorý doslova sfáral do Slovenska, prerástol ním." K ďalším osobnostiam, ktorí sa knihy nedožili patrí Gabo Zelenay, o ktorom Emil Semanco dodal: "Oslávil v zdraví 80. narodeniny a zrazu ho nebolo. Spoznal som ho v 80-tych rokoch minulého storočia, keď nakrúcal film Hĺbkový rekord. Málokto o ňom vie, že nebol len legendárnym rozhlasovým reportérom, ale aj talentovaným hercom, o ktorom režisér Andrej Bagár hovoril ako o svojom nasledovníkovi. Vo filme mal urobiť len niekoľko krokov s rogalom a zvyšok mal zahrať kaskadér. Ujo Gabo to odmietol a zletel s rogalom z hradu Branč dole a zlomil si niekoľko rebier, no o tri dni bol opäť na filmovacom pľaci."

Knižka vznikala niekedy aj z dvadsaťročných skúseností a poznania tej - ktorej osobnosti. Jej ídeovým otcom je už tiež nebohý Vladimír Ferko, na ktorého Emil Semanco spomína takto: "Do ostatku jeho života sme sa stretávali. Vždy ma vedel inšpirovať, o čom ešte písať, ako predstaviť naše drahé Slovensko a zanechal mi tak množstvo drahých duchovných posolstiev a odkazov, ktoré si budem už navždy chrániť ako tie najväčšie poklady, ktoré som za svoj život získal." Nuž a vydania knihy sa nedožil ani vzácny výtvarník Milan Mravec. Emil Semanco však hovorí, že najkrajší kút svojej vlasti nenašli mnohí zo spomínaných 77 autorít len v krajine a jej pestrých prírodných krásach, akými Boh obdaril Slovensko: "Maroš Kramár hovoril aj o javisku, na ktorom vystupoval, Ivan Gašparovič zasa o hokejovom štadióne Slovana Bratislava, či Tibor Bartfay o svojej krajine snov." Nuž a o tých, čo domovinu opúšťajú s horkosťou v srdci, Emil Semanco hovorí: "Domovinu človek nemôže nikdy opustiť. Môže iba odísť z krajiny, ale domovinu si neustále nosí zo sebou už navždy."

Kniha je síce momentálne beznádejne vypredaná, záujemci o ňu si ju však môžu objednať na internetovej adrese: klepoch@iah.sk alebo na telefónnom čísle 0903/277299

Stojí 500 Sk, - plus poštovné a balné.