Cenu Dominika Tatarku dostal Janovic

Janovicove aforizmy tiež označili za dlhodobé pozorovania paradoxov našej modernej mentality. Janovic získal nielen samotnú cenu od Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a sponzora Fedora Gála. Súčasťou ocenenia býva aj umelecké dielo, tentoraz od Erika Bindera.

Tomáš Janovic je lyrik, aforista, epigramatik, prekladateľ, autor textov piesní, satirických próz a dialógov, píše tiež pre deti a mládež. Vydal básnickú zbierku Život je biely holub (1959), humoristické a satirické knihy Epigramatika (1962), Podpisy analfabetov (1965), Posledná večera (1969), Óda po zet (1983), Ko(z)mické piesne (1986), Čítanie z ruky (1988), Stokrát o láske (1989). Napísal aj Moje najmilšie hriechy (1991), Smutné anekdoty (1993), Najsmutnejšie anekdoty (1995), Ruka majstra (1997), Okrídlená klietka (spolu s Pavlom Vilikovským, 1998), Zoči-voči (spolu s Milanom Lasicom, 1999), Dostal rozum (2001), Nikoho nezabije (2003), či titul Je taký (2004). Z jeho detských kníh sú najvýznamnejšie Rozprávkové varechy (1975), Dín a Dán (1977), Drevený tato (1979) a Jeleňvízor (1982).

Cenu Dominika Tatarku za literatúru udeľuje od roku 1994 v rámci podpory kultúry a umenia Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v spolupráci s porotou. O tohoročnom nositeľovi ceny rozhodla porota, ktorej stálymi členmi sú Dana Kršáková, Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Martin Porubjak, Martin M. Šimečka, Ján Králik, Peter Zajac a nositeľ Tatarkovej ceny z predchádzajúceho roka - spisovateľ Stanislav Rakús. Cena je považovaná za najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie. Autori ju získavajú za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzujú na duchovný odkaz Tatarku.

Doterajšími laureátmi Tatarkovej ceny sú Milan Hamada (za dielo Sizyfovský údel, 1994), Ivan Kadlečík (hLAVOLAMY, 1995), Pavel Vilikovský (Krutý strojvodca, 1996), Ivan Štrpka (Bábky kratšie o hlavu, 1997), Pavel Hrúz (Hore pupkom, pupkom sveta, 1998), Ľubomír Lipták (Storočie dlhšie ako sto rokov, 1999), Dušan Dušek (Pešo do neba, 2000). V roku 2001 získali cenu až traja autori František Mikloško, Gabriela Smolíková, Peter Smolík za Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989, v roku 2002 Katalin Vadkerty za Maďarskú otázku v Československu 1945 1948 a Ján Johanides za Nepriestrelnú ženu, nasleduje Rudolf Fila (Cestou, 2003) a Stanislav Rakús (Nenapísaný román, 2004).