Trienále v znamení digitalizácie

Pôvodne salónne podujatie sa v priebehu 90. rokov vyprofilovalo do podoby výberových výstav, ktoré reflektujú aktuálny stav grafického média v širokom spektre od klasických techník až po alternatívne polohy autorských postupov. Súčasná trojročná periodicita prezentácií ponúka možnosť konfrontácie umeleckých riešení viacerých generácií tvorcov, a zároveň mapuje ich osobité prínosy do oblasti riešenia formovo-výrazových, tematických a technologických postupov v období digitalizácie grafického umenia .

Aktuálny 16. ročník výstavy prezentuje 37 autorských kolekcií. Najpočetnejšie je zastúpená mladšia generácia umelcov, ktorej predstaviteľ Marko Blažo (1972) získal Hlavnú cenu odbornej poroty.

Blažo patrí na slovenskej scéne k etablovaným autorom s osobitou výtvarnou poetikou, ktorej nechýba vtip a hĺbka. Napriek tomu, že inverzné humorné situácie, ktoré autor zaznamenáva, sú už mierne "opozerané", Marko Blažo na výstave výraznejšiu konkurenciu nemá, čo možno napovedá čosi aj o invencii zastúpených diel tohto ročníka súťažnej výstavy.

Spoločensko-politická téma sa objavuje v prácach Miroslava Nicza (1963), ktorý si odniesol Cenu výtvarnej kritiky. Autor nájdenými textovými odkazmi komentuje staré fotografie detských portrétov, pričom digitálnymi úpravami spája kresťanské a moslimské náboženské symboly.

Blažej Baláž (1958) sa na výstave prezentuje monumentálnou textovou grafickou inštaláciou. Osobité uplatnenie postkonceptuálnej stratégie a výrazový posun v grafickom programe umelca ocenila porota Cenou mesta Banská Bystrica.

Čestné uznania boli udelené Petrovi Kalmusovi (1953) za cyklus komentárov k nájdeným tlačiam máp a Marošovi Rovňákovi (1972) za výrazovo čistý cyklus digitálne spracovaných hybridných figurácií.

Z autorov, ktorí ocenení neboli, možno ešte spomenúť práce Mareka Kianičku, Patrika Kovačovského či Martina Melicherčíka. Zo starších autorov sa ideovo výraznejšie prezentuje Milan Sokol.

Trienále patrí na Slovensku k ojedinelým podujatiam. Zaznamenáva súčasnú podobu grafického umenia, uplatňovanie konceptuálnych stratégií v abstraktných aj figuratívnych polohách, ako aj ich vzájomné prelínanie v presahoch do kresby alebo maľby. Silnejúca digitalizácia súčasnej doby sa odráža aj vo využití grafických techník, z ktorých jednoznačne prevláda digitálna. Zaujímavé sú aj presahy grafiky do objektu a inštalácie.

Ocenené diela sa tradične stanú súčasťou zbierok Štátnej galérie, ktorá je od začiatku 70. rokov špecializovaná práve na oblasť výskumu umeleckej grafiky.