Návrat piesní F. K. Veselého

Ja som optimista, oznamuje spevom Milan Lasica

M. Lasica: Mal som ich rád od detstva, aj keď Beatles boli moji generační druhovia. A keď Beatles boli slávni, mal som vzťah k inému typu muziky. Viažu sa to na spomienky z detstva, po vojne to bol vlastne jediný populárny spevák, ktorý spieval hádam všetky piesne. Kto mal doma gramofón, nemohol ho nepoznať.

M. Lasica: Dobrý...Je to skrátka minulosť. Keď existuje takýto orchester ako Bratislava Hot Serenader, tak to má čo povedať aj poslucháčom. A okrem toho - populárna hudba má jednu takú dobrú vlastnosť, ktorá by sa zišla aj v iných oblastiach. Keď nevie, ako ďalej, tak sa vráti späť. K niečomu, čo bolo, a čo znamená istotu. Toto je ten prípad.

M. Lasica: Treba v tom hľadať isto aj kúsok irónie. Nakoniec, aj v texte piesne je veľa irónie. Tie pesničky sú optmistické.

J. Bartoš: Ja som mal k dispozícii archív z pozostalosti F. K. Veselého a pomáhal nám aj pán Pavol Zelenay, chodiaca encyklopédia dejín slovenskej populárnej hudby. Vzniklo niekoľko CD s originálnymi nahrávkami, z ktorého sme spoločne robili užší výber.

M. Lasica: Ja som tento Veselého spevácky prejav vždy s chuťou napodobňoval pri súkromných speváckych príležitostiach. Jeho pôvabný akcent a zvláštny spôsob spevu - tak spievavali herci, ktorí hrávali v operete a nemali klasické hlasy, ale vždy trochu švindľovali. Trochu spievali a trochu hovorili.

M. Lasica: Na jednej veľkej akcii, ktorú som moderoval, vystupovali aj Hot Serenader. A vznikol nápad, či by som s nimi jednu pieseň aj nezaspieval. Keďže sme si porozumeli, vznikol aj tento projekt.

M. Lasica: Sú silné. Na nich vidíte, aký je ohromný rozpor medzi muzikou, ktorá znesie všetky profesionálne kritériá - keby taká pesnička ako Saigon bola naspievaná v angličtine, nikto nepríde na to, že to nie je pôvodná anglo-americká skladba - ale tí textári neboli až takí profíci, ako skladatelia. Dnes sa to môže považovať za pôvabné. Texty sú do istej miery vyjadrením doby v tom, o čom hovoria i v tom, ako hovoria.

M. Lasica: Áno, sú to piesne z čias, keď bola vojna. Ale to z tých textov nezistíte. Sú idylické, ale asi sa žiadalo vytvoriť takéto bezproblémové pesničky.

M. Lasica: Bolo to tak. Aj keď pesničky zo sedemdesiatych rokov sa veľmi nespievajú, kým tieto prežili. Čím to bude? Je zaujímavé sa tým zaoberať a sledovať, ako populárna hudba odráža aj vo svojej nedokonalosti atmosféru doby. Perfektne ju mapuje.

J. Bartoš: Navyše, predstavte si, že sa temer všetky tieto veci za vojny nahrávali v protektorátnej Prahe s českými orchestrami, ba niektoré aj v Berlíne. Lebo u nás neboli možnosti nahrávania a vylisovania.

M. Lasica: Človek by nepovedal, že existoval nejaký čulý kultúrny kontakt.

M. Lasica: Veľmi dobre. Ja som celý život spolupracoval s dobrýmu hudobníkmi. Majú svoj špeciálny humor, ktorý mám rád, sú veľmi poctiví v tom, čo robia.

J. Bartoš: V prvom rade som bol veľmi príjemne prekvapený. Máloktorý spevák vie odspievať s celým orchestrom pieseň naraz. Nahrávalo sa totiž klasickým spôsobom len na dva mikrofóny, ktoré boli pred kapelou. Okrem toho pán Lasica má zmysel pre rytmus a text.