Návrat piesní F. K. Veselého

Ja som optimista, oznamuje spevom Milan Lasica

V máji tohoto roku sa na slovenskom trhu objavil album s pesničkami, ktoré kedysi spieval František Krištof Veselý. V klasickej úprave tradičného džezového orchestra a s novým spevom. Namiesto F.K. Veselého sa na post speváka postavil populárny herec Milan Lasica a orchester za jeho chrbtom vytvorila známa nostalgická skupina Bratislava Hot Serenader Juraja Bartoša. Album sa volá Ja som optimista (Forza, Bratislava 2001) a prináša príjemnú atmosféru zaprášených čias. Napriek tomu, že od jeho vydania uplynulo už pol roka, stále sa drží na prvých priečkach rebríčku najpredávanejších titulov. O tom, ako sa zrodila idea tohto projektu a o jej realizácii sme sa zhovárali s Milanom Lasicom a Jurajom Bartošom.

Vy ste rovesníkom Paula McCartneyho a Johna Lennona. Prečo ste sa vrátili k "starým" pesničkám Františka Krištofa Veselého?

M. Lasica: Mal som ich rád od detstva, aj keď Beatles boli moji generační druhovia. A keď Beatles boli slávni, mal som vzťah k inému typu muziky. Viažu sa to na spomienky z detstva, po vojne to bol vlastne jediný populárny spevák, ktorý spieval hádam všetky piesne. Kto mal doma gramofón, nemohol ho nepoznať.

Máte teda v sebe zapísané, že toto je dobrý koreň našej pop-music?

M. Lasica: Dobrý...Je to skrátka minulosť. Keď existuje takýto orchester ako Bratislava Hot Serenader, tak to má čo povedať aj poslucháčom. A okrem toho - populárna hudba má jednu takú dobrú vlastnosť, ktorá by sa zišla aj v iných oblastiach. Keď nevie, ako ďalej, tak sa vráti späť. K niečomu, čo bolo, a čo znamená istotu. Toto je ten prípad.

A názov albumu Ja som optimista?

M. Lasica: Treba v tom hľadať isto aj kúsok irónie. Nakoniec, aj v texte piesne je veľa irónie. Tie pesničky sú optmistické.

J. Bartoš: Ja som mal k dispozícii archív z pozostalosti F. K. Veselého a pomáhal nám aj pán Pavol Zelenay, chodiaca encyklopédia dejín slovenskej populárnej hudby. Vzniklo niekoľko CD s originálnymi nahrávkami, z ktorého sme spoločne robili užší výber.

Ako ste sa vyrovnávali s F. K. Veselým ako spevákom, ktorý mal svoj osobitý štýl?

M. Lasica: Ja som tento Veselého spevácky prejav vždy s chuťou napodobňoval pri súkromných speváckych príležitostiach. Jeho pôvabný akcent a zvláštny spôsob spevu - tak spievavali herci, ktorí hrávali v operete a nemali klasické hlasy, ale vždy trochu švindľovali. Trochu spievali a trochu hovorili.

Ako došlo k spolupráci s Bratislava Hot Serenader?

M. Lasica: Na jednej veľkej akcii, ktorú som moderoval, vystupovali aj Hot Serenader. A vznikol nápad, či by som s nimi jednu pieseň aj nezaspieval. Keďže sme si porozumeli, vznikol aj tento projekt.

Texty som si vypočul, aj prečítal. Sú pôvabne naivné.

M. Lasica: Sú silné. Na nich vidíte, aký je ohromný rozpor medzi muzikou, ktorá znesie všetky profesionálne kritériá - keby taká pesnička ako Saigon bola naspievaná v angličtine, nikto nepríde na to, že to nie je pôvodná anglo-americká skladba - ale tí textári neboli až takí profíci, ako skladatelia. Dnes sa to môže považovať za pôvabné. Texty sú do istej miery vyjadrením doby v tom, o čom hovoria i v tom, ako hovoria.

Veľká väčšina týchto pesničiek je z rokov 1939 - 1946. Tie texty asi aj museli byť neškodné, naivné.

M. Lasica: Áno, sú to piesne z čias, keď bola vojna. Ale to z tých textov nezistíte. Sú idylické, ale asi sa žiadalo vytvoriť takéto bezproblémové pesničky.

Aj v sedemdesiatych rokoch sa spievali také tie bezproblémové idylické pesničky...

M. Lasica: Bolo to tak. Aj keď pesničky zo sedemdesiatych rokov sa veľmi nespievajú, kým tieto prežili. Čím to bude? Je zaujímavé sa tým zaoberať a sledovať, ako populárna hudba odráža aj vo svojej nedokonalosti atmosféru doby. Perfektne ju mapuje.

Ján L. Kalina vo svojej knihe Tisíc a jeden vtip uvádza jeden dobový dokument z čias nacistického Nemecka, kde sa o džeze vyjadrovali ideológovia ako o muzike nehodnej bielej rasy. A tu sa zrazu z vojnových rokov vynorí neworleánsky džez...

J. Bartoš: Navyše, predstavte si, že sa temer všetky tieto veci za vojny nahrávali v protektorátnej Prahe s českými orchestrami, ba niektoré aj v Berlíne. Lebo u nás neboli možnosti nahrávania a vylisovania.

M. Lasica: Človek by nepovedal, že existoval nejaký čulý kultúrny kontakt.

Ako sa vám spolupracovalo s Bratislava Hot Serenader?

M. Lasica: Veľmi dobre. Ja som celý život spolupracoval s dobrýmu hudobníkmi. Majú svoj špeciálny humor, ktorý mám rád, sú veľmi poctiví v tom, čo robia.

A aký bol pán Lasica spevák?

J. Bartoš: V prvom rade som bol veľmi príjemne prekvapený. Máloktorý spevák vie odspievať s celým orchestrom pieseň naraz. Nahrávalo sa totiž klasickým spôsobom len na dva mikrofóny, ktoré boli pred kapelou. Okrem toho pán Lasica má zmysel pre rytmus a text.

MARTIN KASARDA, NÁRODNÁ OBRODA

obsah | kultura - kultúra