Nemecko chce špičkových slovenských umelcov

Hlavné mesto opery Berlín. Hrdo oznamujú noviny jedného z divadiel nemeckej metropoly. A štatisticky dokazujú: zatiaľ čo v novembri a decembri 2003 núkali dve londýnske operné scény šesť titulov, tri parížske desať a dve viedenské 23, trojica berlínskych súborov pozývala na tridsať rozmanitých inscenácií. Nemecko je zrejme krajinou s najhustejším operným osídlením. Ak tri slovenské divadlá oddeľujú od seba dve stovky kilometrov, v Nemecku v polovičnom okruhu ich nájdeme viac ako desať. A dovedna je ich približne sedemdesiatpäť. Obsadiť ich vlastnými silami, zvlášť pri istej špecifickosti nemeckej speváckej estetiky, je nemožné. Veľké či malé, ansámble sú spravidla medzinárodné.

Špičkoví slovenskí umelci sú v Nemecku vítanými hosťami. Len v decembri sa na plagátoch berlínskych divadiel vyníma meno Dalibora Jenisa (Maškarný bál) a scénografa Borisa Kudličku (premiéra Pikovej dámy). V drážďanskej Semperovej opere striedal Ota Kleina, ktorý spieva v Popoluške, Miroslav Dvorský ako Alfréd v Netopierovi, protagonistkou Aidy v novootvorenej erfurtskej opere je Iveta Matyášová.

Domingo zostal v šatni

Posledný mesiac roka býva pre spevákov rizikový. Na štvoricu navštívených berlínskych predstavení akoby padla kliatba ochorení. V Deutsche Oper nahradila plánovanú Elviru v novej produkcii Belliniho Puritánov sotva priemerná Američanka Maurren O'Flynnová, takže z Viedne prenesená inscenácia, stavaná na virtuozite protagonistov, stratila na pútavosti. Beethovenov Fidelio v Komickej opere po šiestich rokoch prevádzky už nemagnetizuje ani netradičnou réžiou Harryho Kupfera. Choroba zapríčinila, že Marzelliny boli na javisku hneď dve: jedna hrala a otvárala ústa, druhá spievala. Zatiaľ čo obe zmeny strávilo publikum pokojne, druhá repríza novej Čajkovského Pikovej dámy v Štátnej opere Unter den Linden sa začala búrlivo. Keď sa po štvrť hodine čakania objavil pred oponou intendant, hľadisko zborová zavzdychalo. Zlá správa prišla vzápätí: Placido Domingo sedí v šatni, no na part Hermana sa necíti dosť zdravý. Emotívna reakcia nasledovala, nezanedbateľné bú a odchod vari dvoch desiatok divákov z parteru.

Scéna od Borisa Kudličku

Piková dáma - aspoň v mojich očiach - nestála na Domingovi, zvlášť keď ho nahradil jeden z jeho najkompetentnejších kolegov Viktor Lutsiuk. A hoci Čajkovského punčom osobnosti silne poznačil dirigent Daniel Barenboim, zvedavý som bol najmä na vizuálnu stránku, zverenú poľsko-slovenskému tandemu, režisérovi Mariuszovi Treliňskému a scénografovi Borisovi Kudličkovi. Štyridsiatnik Treliňski vyšiel z filmovej brandže, opere sa však, vo Varšave i v zahraničí, venuje osem rokov.

Náš Kudlička, ocenený Doskami 2003 za Rasputina v Balete Slovenského národného divadla, na domácej opernej parkete je neznámy, hoci má na konte dobrú desiatku titulov. Obaja sú zohratým tímom, odhodlaným prečítať "pikovku" bez bázne, svojsky a vonkoncom nie priamočiaro. Odmietajú konkretizovať dejisko, idú skôr po stope analyzovania duševného stavu Hermana, ktorý v zajatí démonických síl - predstavujú ich líšky (!), bytosti pekné a zároveň nebezpečné - stráca nad sebou kontrolu. Osudová grófka nieje neurotickou starenou, ale zachovanou dámou, "moskovskou Venušou". Významnú úlohu hrajú farby, projekcie a pohybová zložka. Je to provokatívna inscenácia, ktorá si však svoje racionálne jadro dokáže obhájiť.

Matyášová spieva Aidu

Všetko sa zatvára, my otvárame - tento slogan sprevádzal zrod novej, za štyri roky postavenej opernej budovy v stredonemeckom Erfurte. Kombinuje modernosť s eleganciou, priestrannosť s útulnosťou. Generálny intendant Guy Montavon (v Opere Slovenského národného divadla inscenoval minulú sezónu Andrea Chéniera) je právom hrdý, že dodržal termín, rozpočet 60 miliónov eur príliš neprekročil a 810 miest v hľadisku je každý večer obsadených. Spokojný môže byť aj s novou Verdiho Aidou v réžii známeho Dietera Kaegiho, poňatou neornamentálne, nadčasovo, s ostrými profilmi postáv. Výborní sú sólisti: naša sopranistka Iveta Matyášová dáva Aide poéziu i drámu, technickú suverenitu aj verdiovskú štýlovosť, Mexičan Luis Rodriguezje Radamesom, akých dnes nieje veľa, a Alina Gurinaje výrazovo vypointovanou Amneris.

PAVEL UNGER

obsah | kultura - kultúra