Milan Rúfus v edícii UNESCO

Výber z diela slovenského básnika Milana Rúfusa nazvaný Nepokoj srdca je vôbec prvým vydaním prekladu slovenského literárneho diela v edícii UNESCO. Výber do francúzštiny preložila Arlette Cornevinová a predhovor k dvojjazyčným básňam napísal renomovaný francúzsky literárny kritik Yves Bergeret.

Básnik, esejista, spisovateľ pre deti a prekladateľ Milan Rúfus (1928) patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej literatúry. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube v rodine murára. Do ľudovej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1948 na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1948-1952 študoval slovenčinu a dejepis na FF UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte UK ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. V školskom roku 1971-1972 pôsobil na univerzite v Neapole. Žije na dôchodku v Bratislave.

Prvé básne publikoval v časopisoch Prameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956), ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Svoje juvenílie, ktoré predchádzali knižnému debutu, publikoval až o mnoho rokov neskôr v zbierkach Chlapec (1966) a Chlapec maľuje dúhu (1974). Poézia M. Rúfusa vyšla v priebehu rokov vo viacerých výberoch (Triptych - 1969, Básne - 1972, 1975, A čo je báseň - 1978 a i). Je aj autorom kníh esejí Človek, čas a tvorba (1968), Štyri epištoly k ľuďom (1969) a O literatúre (1974), Epištoly staré a nové (1996). V prekladateľskej tvorbe sa venoval českej a ruskej poézii i dráme. Z nórčiny preložil dramatickú báseň H. Ibsena Peer Gynt (1966), zo španielčiny výber z poézie klasika kubánskej literatúry J. Martího (Znamenie života, 1988). Takisto prebásnil Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998). Ešte treba dodať, že za svoje bohaté a významné dielo bol Milan Rúfus nominovaný aj na Nobelovu cenu za literatúru.

(mp)

obsah | kultura - kultúra