Slovensko-francúzsky festival poézie divadla a hudby

Štyri dni bolo nádherné banské mestečko v strede Európy v zajatí poézie, divadla a hudby. Na festivale Cap a l' Est, teda Cesta na východ, sa o umení rozprávalo v desiatich jazykoch, ktorým dominovala francúzština a slovenčina. Od štvrtka do nedele 24. augusta tu bola najvyššia koncentrácia básnikov z celého sveta na štvorcový meter. O poézii sa rozprávalo nielen na večeroch poézie, v kaviarňach, na nádvorí stredovekého hradu, ale aj v uliciach mesta. Albert Marenčin, Jozef Mihalkovič, Dana Podracká, ale aj Kiril Kadiski zo Sofie, Stratis Paschalis z Grécka, Krystyna Rodowská z Poľska a ďalší si nenechali ujsť ani divadelné predstavenia či koncerty.

Hamlet v zrkadle

Napriek tomu, že režisér Peter Gábor naštudoval dve zo štyroch večerných predstavení, za ,,dvorného režiséra" slovensko-francúzskeho festivalu sa nepovažuje. Bola to podľa neho ,,zhoda okolností". Inscenáciu Zbláznená láska, ktorú sme videli v piatok so slovenskou herečkou žijúcou vo Francúzsku Antóniou Miklíkovou a Američanom usídleným v Paríži Scottom Thrunom, naštudoval pre Moliérovo divadlo poézie v Paríži. Riaditeľ tohto divadla Michel de Maulne je totiž otcom myšlienky usporiadať poetické stretnutie v Banskej Štiavnici. Pre otvárací večer si teda vybral nielen interpretov, ale aj básnikov, ktorých preklady pozná vo francúzštine.

Verše českého mystika poézie Vladimíra Holana a básnika Miroslava Válka na predstavení Hamlet v zrkadle zneli v lapidáriu nádvoria Starého zámku v podaní šarmantnej Chantal Poulainovej a Milana Kňažka, ktorých Michel de Maulne pozná z Francúzska. Réžiu večera zveril do rúk Petra Gábora, ktorý k veršom vybral vhodného hudobného partnera - očarujúci rytmus perkusií Jozefa Doda Šošoku.

,,Bolo pre mňa zaujímavou skúsenosťou stretnúť sa vo vzťahu režisér - interpret po prvý raz s mojím otcom," prezradil nám režisér. Pretože každý zo zainteresovaných žije na inom konci sveta, inscenácia bola postavená na improvizácii. Chantal Poulainová, Milan Kňažko a Dodo Šošoka sa stretli, aby v rámci vymedzeného scenára veršov improvizovali. Bez spontánnosti totiž nikdy nevznikne nič nové - tvrdili svorne. Hamlet v zrkadle mal na festivale v Banskej Štiavnici svoju premiéru aj derniéru súčasne. A o tom, čo majú spoločné básnici Holan a Válek, uvažoval za všetkých zainteresovaných Milan Kňažko: ,,Témy vzťahov, metafory, ktoré spracovali každý inak a každý rovnako krásne." Napriek tomu, že Holanove verše považujú literárni historici za náročné, Kňažko tvrdí, že zložité verše často znamenajú iba jeden pocit, takže nie je potrebné dešifrovať slová, ale predstavy, ktoré evokujú. ,,Na báseň je logika prikrátka..." dodal herec, ktorý sa interpretácii poézie venuje iba výnimočne. ,,Táto výnimka potvrdila našu spoluprácu s riaditeľom festivalu Michelom de Maulne, riaditeľom parížskeho Moliérovho divadla, v ktorom som kedysi vo francúzštine prednášal verše Miroslava Válka," povedal Kňažko.

Zbláznená láska

Výkonná riaditeľka festivalu a herečka Antónia Miklíková, ktorá riešila komplikované vzťahy medzi mužom a ženou v predstavení Zbláznená láska už v Moliérovom divadle v Paríži a teraz aj v Štiavnici, tvrdí o zložitosti výberu - Baudelaire, Cvetajevova, Rilke, Eluard, Podracká, Aragon - že ,,sú dobrým základom pre medzinárodnú spoluprácu. Keď sa stretnú v krajine lásky - vo Francúzsku, vznikne z toho zaujímavý projekt, v ktorom so Scotom Thrunom hráme radi. Pretože láska je až príliš osobnou témou a najľahšie vyjadríme city predsa len v materčine, so Scottom prechádzame z francúzštiny do rodných jazykov - do slovenčiny a angličtiny".

Logika je to, čo robí zo žiariacich viet frázy, tvrdí v jednej zo svojich básní Rainer Maria Rilke. Aj keď poézia je skôr o emóciách aj výber miesta festivalu Cap a l' Est bol intuitívny, logika správnosť tohto výberu potvrdila. Ako povedala Antónia Miklíková: ,,Banská Štiavnica je mestom v srdci Európy, do ktorého je rovnako blízko z Varšavy ako z Budapešti či Paríža. Veľmi mi pripomína Avignon - nielen históriou, úzkymi uličkami s množstvom nádherných budov, ktoré oživil práve divadelný festival, ale aj atmosférou." A tá bola rovnako výborná aj na ďalších divadelných predstaveniach Noci a Možno, Eleonóra, ale aj na koncertoch sakrálnej i svetskej hudby.

MÁRIA JENČÍKOVÁ, PRAVDA

obsah | kultura - kultúra