Štraussove potulky krížom-krážom po výtvarnej strednej Európe

Tomáš Štrauss (1931) patrí k najerudovanejším slovenským výtvarným historikom a kritikom, na čom má celkom určite svoj podiel aj jeho emigrácia do bývalého západného Nemecka začiatkom osemdesiatych rokov.

Vtedy príznačne napísal priateľovi, že odchádza preto, "aby si tu občerstvil už vysychajúce zdroje informácií a poznania". To sa naplnilo vo vrchovatej miere, keďže mohol pracovať v odbore - najprv ako zástupca riaditeľa Wilhelm-Lehmbruck múzea v Duisburgu, potom ako kurátor Východoeurópskeho kultúrneho centra v Kolíne nad Rýnom. Navyše, renomé si urobil aj pravidelnými príspevkami v kultúrnych rubrikách Frankfurter Allgemeine Zeitung a Süddeutsche Zeitung a prednáškami na univerzitách.

Tomáša Štraussa oddávna zaujímalo výtvarné umenie nielen ako súhrn jednotlivých artefaktov, ale aj vnútorná motivácia autorov, ich impulzy a zámery, tvorivé myslenie samotné - už jeho prvá kniha z roku 1962 má názov Umelecké myslenie. Takmer dvadsiatka kníh, ktoré mu doteraz vyšli, má vždy aj tento teoretický, ba povedal by som až metateoretický rozmer a to platí takisto o jeho najnovšom diele Zo seba vystupujúce umenia (Kalligram, Bratislava 2003).

Ako typický nespokojenec položil si na začiatku tohto súboru deviatich statí otázku, či možno vznik umeleckých avantgárd situovať len na západ Európy, ako to býva často aj podvedomým zvykom a vzápätí si odpovedá, respektíve celou knihou odpovedá, že nie. Že minimálne od konca 19. storočia tu existoval stred Európy, so svojou zvláštnou estetikou, originálnymi umeleckými osobnosťami, inšpirujúcimi dielami z každej oblasti, vrátane hudby a literatúry. A tak sa pustil do stratifikácie európskych avantgárd, ako znie aj podtitul knihy.

Postupne predstavuje Lajosa Kassáka (1887-1967) a jeho prínos ku konštruktivizmu, Karla Teigeho (1900-1951) a jeho úlohu pri vzniku českého poetizmu a surrealizmu, Bélu Bartóka (1881-1945), etnografa a hudobného skladateľa, Oskara Schlemmera (1888-1943), maliara a sochára. A tiež ruských, poľských, českých, slovenských, maďarských, slovinských a ruských exilových avantgardistov, Jiřího Kolářa, výtvarníka a básnika a napokon Milana Knížáka. Tento výpočet len skúpo naznačuje, o aké individuality sa opiera jeho výskum stredoeurópskych avantgárd, časovo ohraničený poslednými rokmi. Široký rozhľad vo všetkých umeniach, schopnosť kontextuálneho myslenia, schopnosť abstrahovať z konkrétnych diel, faktov, dát, výrokov a iných dokumentov, vrátane vlastných osobných zážitkov, ktorými svoje texty popretkával - to charakterizuje knihu predovšetkým.

Takmer každá z kapitol by mohla byť základom samostatného diela, koniec koncov o takom Kassákovi Štrauss ešte roku 1975 vydal monografiu a ruská moderna sa tiež neraz stala predmetom jeho analytických štúdií, čo najmä na Západe vzbudilo veľkú pozornosť - poukazujem napríklad na knihu z roku 1986 Russlands andere Maler. Všeobsiahlosť poznatkov Tomáša Štraussa je obdivuhodná a dá sa povedať, že tento výtvarný historik je doma ešte stále nedocenený. A to aj napriek tomu, že výrazne participoval i na slovenskom undergrounde, čo mu za normalizácie vynieslo zákaz publikovania i pedagogickej činnosti - napriek tomu, že k jeho sedemdesiatke sa uskutočnilo v Bratislave kolokvium a následne vyšiel aj zborník príspevkov z tohto kolokvia.

JOZEF BŽOCH

obsah | kultura - kultúra