V Bratislave pozerali najprv Viedeň

Televízne vysielanie v bývalom Československu sa pred 50 rokmi začalo v Prahe, ale pri iných politických rozhodnutiach mohla mať primát Bratislava. Tvrdí to jeden z priekopníkov televízie na Slovensku Ján Kožehuba. "Neoficiálne sme niečo odskúšali skôr ako Praha, ale často to boli amatérsky zhotovené zariadenia, na riadnu televíznu techniku nám chýbali potrebné financie," rozpráva Kožehuba.

Aj na Slovensku, podobne ako v Čechách, sa dejiny televízie odvíjajú od laboratórií nemeckej armády. Wehrmacht z nich niečo zanechal v objektoch banskobystrickej firmy Ideix. Po oslobodení sa vďaka tomu podarilo skompletizovať uzavretý reťazec na snímanie a zobra- zovanie televízneho signálu. Prvýkrát ho verejne predviedli počas zjazdu rádioamatérov na Sliači v roku 1951 a o rok neskôr aj v bratislavskom PKO.

Prvý máj 1953 zastihol Kožehubu v Prahe, kde pôsobil v konštrukčnej skupine strašnickej Tesly, ktorá vyvíjala prvý československý televízor. "Rozhodnutie strany a vlády prišlo vo februári a v máji sa už malo vysielať, na čo iným dajú roky, my sme museli zvládnuť za pár mesiacov," spomína Kožehuba.

Napriek tomu prvé televízory Tesla 4001A sa dostali na trh ešte pred prvým vysielaním pre verejnosť. Slávnostným prvomájovým večerom divákov sprevádzali herci Jaroslav Marvan a František Filipovský. "Tŕpli sme, či to vyjde, ale vyšlo to," sprítomňuje si historickú chvíľu Kožehuba.

Prijímač stál okolo 4 000 korún, čo bol vtedy polročný priemerný plat. Prvé televízory sa objavili aj v Bratislave, ale pokútne sa prerábali tak, aby mohli prijímať signál viedenskej televízie.

"Praha vtedy signálom z Petřína ledva pokrývala Stredočeský kraj," vysvetľuje ďalší pamätník František Argaláš. V tom čase pracoval na Inšpektoráte rádiokomunikácií v Bratislave, ale zavše ho volali do Prahy na porady vládneho výboru pre rozhlas, kde sa rozhodovalo aj o osude televízie na Slovensku.

Prerobenie televízora na príjem Viedne stalo podľa Argaláša od 300 do 500 korún. Keď úrady zistili, že čoraz viac Bratislavčanov sleduje rakúsku televíziu, začali signál rušiť. Nasledoval oficiálny protest Rakúska, lebo rušenie zasiahlo aj obce na druhej strane štátnej hranice. Československo s tým muselo prestať. Televízne vysielanie v Bratislave sa začalo až v novembri 1956. Mohlo skôr, ale Praha dala prednosť výstavbe vysielača pre ostravskú aglomeráciu.

Vysielač na bratislavskom Kamzíku stal veľa, ale meškal nielen z finančných dôvodov. Ako spomína Peter Stahl, ktorý bol pri kolíske televízie v Čechách i na Slovensku, všetko stavebné drevo sa na politický príkaz presmerovalo na stavbu makety pomníka osloboditeľov na Slavíne. Výstavbu Kamzíka to prerušilo takmer na pol roka.

VLADIMÍR JANCURA, PRAVDA

obsah | kultura - kultúra