Zamarovského siedmym divom je žena

Vaša prvá kniha Za siedmimi divmi sveta vyšla pred 44 rokmi. Máte svojich sedem divov?

- Za prvý div považujem sedem starovekých stavieb, o ktorých je kniha. Stredovekým divom je pre mňa Kláštor San Michael v Normandii. Mojím tretím divom je Tádž Mahál. Potom Niagarské vodopády so svojou úžasnou energiou. Majú šťastie, že tam nikomu nenapadlo postaviť elektráreň. Plavba na Krétu po nádhernom belasom mori - to je piaty div. Fascinuje ma aj oáza v púšti. Život uprostred kopy mŕtveho piesku. A pre mňa, ako muža, je úžasným divom žena - aspoň na krátky čas.

História a dejinné zvraty sú neoddeliteľné od politiky. Nelákalo vás analyzovať ju?

- Lákalo. Sledujem politiku. Zaujímajú ma najmä porovnávania civilizácií. Vidím veľkú paralelu medzi vzťahmi Grécko - Rím a Európa - Amerika. Gréci boli veľmi tvorivý národ a ich kultúra sa stala korisťou technokratického Ríma. Rovnaký vzťah je medzi Európou a Amerikou. Rimania šírili grécku kultúru na kopijach svojich vojsk tak, ako sa o to dnes snažia Američania. Vtrhnú do krajín, ktoré o to nestoja. Aj keď dnes by sme boli možno radi, keby Rimania prešli aj ďalej za Dunaj, vtedy tým nadšení neboli...

V dejinách sa mnohé veci opakujú. Dajú sa z poznania histórie vytušiť medzníky, po ktorých nasleduje závažný dejinný zlom?

- Civilizáciu vždy vyčerpá vojna. Vedie k jej zániku. Napríklad u Sumerov. Chceli upevniť svoje postavenie, ale efekt bol opačný. Vyčerpali sa. Historický oblúk sa uzavrel. Celkom bezprostredne tomu vždy predchádza pýcha. Pocit predurčenosti a snaha byť lepší ako ostatní.

V starovekých civilizáciách tvorilo umenie, filozofia a politika syntézu. Bol to ich životný štýl. Dnes je všetko prísne selektované. Každá oblasť má úzko špecializovaných odborníkov, ktorí často nenájdu spoločné témy. Akým spôsobom dospel svet tak ďaleko?

- Dôležitým faktorom je rozsah území a počet obyvateľstva. Civilizácie, ktoré žijú na malom území, si mohli hodnoty svojej práce odovzdávať navzájom. Bolo to kompaktnejšie. Navyše každý slobodný muž mohol zastávať akýkoľvek úrad. Dnes to už možné nie je.

Napísali ste štrnásť kníh o starovekých civilizáciách. Vašou veľkou vášňou však boli lietadlá. Netúžili ste napísať knihu o letectve?

- Už som dolietal. Je neskoro. O lietaní som písal iba v súvislosti s Daidalom a Ikarom. Napokon, nikdy som sa nevenoval veciam a udalostiam mladším ako dvetisíc rokov. Pochádzam z Trenčína a raz sa ma pýtali, či by som nechcel spracovať tému o Trenčianskej skale a nápise na nej. Vtedy som položartom povedal, že veci mladšie ako 2 000 rokov nestoja za to, aby som o nich písal.

Vaše knihy sú preložené do 15 jazykov. Bohovia a hrdinovia antických bájí vyšli dokonca v gréčtine. Čo rozhodlo, že Gréci siahli po knihe o vlastnej mytológii z pera cudzinca?

- Ich encyklopédie boli alebo príliš odborné, alebo príliš jednoduché. Knihy som sa snažil písať tak, aby boli nielen faktograficky presné, ale aby ľudí zaujali a aby im aj rozumeli.

Spôsob vášho písania prirovnávajú kritici k detektívke. Považujete sa za historického detektíva?

- Nie. Je pravda, že čitateľa nikdy nevediem priamočiaro jednou líniou, ale že ho dovádzam do slepých uličiek, v ktorých vedci pri skúmaní histórie zablúdili. Aj tie neúspešné pokusy mali svoj význam. Podobne však písali aj Jean-Francois Champollion alebo Bedřich Hrozný.

Po Jánovi Kollárovi a Pavlovi Jozefovi Šafárikovi ste tretí česko-slovenský bilingvista. Ako "prepínate" medzi jazykmi?

- Toto označenie mi žartovne dali moji priatelia. Som Slovák, ale väčšinu kníh som napísal najskôr po česky. Niekedy myslím nemecky, inokedy francúzsky. Podľa toho, v ktorej krajine sa nachádzam a s kým rozprávam.

Tak teda inak: v akom jazyku snívate?

- Nesnívam. Spím tvrdo, spánkom spravodlivých. Štyri hodiny. Spánok nie je dôležitý.

Čo je dôležité?

- Vedieť, čo je v živote moja povinnosť. Zvažovať každú možnosť. Muž musí v prvom rade zabezpečiť rodinu. To je priorita. Až potom je všetko ostatné. Dôležité je tiež vedieť: nie je hanba byť chudobný, ale je hanba, keď sa človek neživí prácou. Nečinnosť je zlá.

Narodili ste sa v rodine kominára. Prinieslo vám to šťastie?

- Ak je šťastie to, že som knihy nielen písal, ale že po nich siahli aj v zahraničí, že ich je dnes po svete vyše dvoch miliónov a predovšetkým, že ich čítajú aj pre nové generácie čitateľov, potom mi to šťastie prinieslo. Celé to bolo skôr o tvrdej práci než o šťastí.

Vojtech Zamarovský (84) - pochádza zo šľachtickej rodiny, ktorej história siaha do 13. storočia. Po štúdiách na Vysokej škole obchodnej v Prahe a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vystriedal viacero zamestnaní, kým sa v roku 1956 začal venovať výlučne prekladateľskej a literárnej tvorbe. Napísal: Za siedmimi divmi sveta (1960), Objavenie Troje (1961), Za tajomstvom ríše Chetitov (1963), Na počiatku bol Sumer (1966), Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969), Dejiny písané Rímom (1971), Grécky zázrak (1974), Ich veličenstva pyramídy (1975), Epos o Gilgamešovi (1975), Vzkriesenie Olympie (1978), Aeneas (1981), Bohovia a králi starého Egypta (1986), Sinuhet (1987), Návrat do staroveku (1992). Štrnásť kníh vyšlo doteraz v 15 jazykoch sveta vo vyše dvojmiliónovom náklade. V rokoch 1999 - 2003 vyšlo vo vydavateľstve Perfekt v Bratislave jeho súborné dielo v jednotnej úprave, bohato ilustrované, doplnené mapkami a schémami.