LEGENDÁRNÝ BRITSKÝ NOVINÁR Z BRATISLAVY

Heinrich Brandeis - sir Oskar Henry Brandon

Koncom apríla 1993 odletelo z Londýna do Bratislavy osobitné lietadlo vlády Veľkej Británie. Na jeho palube bola rakva prikrytá anglickou štátnou zástavou. Ležal v nej sir Oskar Henry Brandon, najslávnejší žurnalista z konca druhej svetovej vojny a z desaťročí po nej. Vrátil sa na Slovensko - navždy... Slovenská tlač neuverejnila o jeho pohrebe ani vetu.

Rakvu doviezli na starý židovský cintorín nad Dunajom k hrobu bankára Oskara Brandeisa (1881-1935) a jeho manželky Idy (1881-1942).

Pri otvorenom hrobe (náhrobnú dosku zdvihli po päťdesiatich ôsmich rokoch) stála vdova Mabel H. Brandonová, jej tri dospelé deti z prvého manželstva: John, Elizabeth a Alexandra, vydavatelia chýrneho londýnskeho časopisu The Sunday Times, slečna Fiona, dcéra Henryho Brandona... Američan Baruch Mayers, po desaťročiach prvý rabín v Bratislave, sa s mŕtvym rozlúčil v angličtine, bol to jeho prvý pohreb po príchode na Slovensko z New Jersey.

Henry Brandon, jazykový fenomén, ovládal perfektne i slovenčinu. V Bratislave prežil krásne detstvo a mladosť.

"Bola pre mňa najmilším mestom môjho rodného Československa," povedal neraz a vždy dodal: "Hoci som do nej nemohol pricestovať vyše pol storočia..."

Na cintoríne bola hŕstka ludí: docent Ing. Juraj Stern, CSc., rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave, Dr. František Alexander, výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku a iní.

Henryho Brandona poznali milióny čitateľov vo Veľkej Británii a v USA, neraz sa stretával s prezidentmi, šéfmi vlád a ministrami zahraničných vecí všetkých svetových mocností... Na Slovensku vie o ňom iba niekoľko ľudí. Toto je prvá reportáž o ňom uverejnená v tlači na území bývalého Československa...

Nikdy sa už nestretli, ani v spoločnom hrobe

Dvadsaťtriročný Heinrich Brandeis, poslucháč svetovej literatúry a dejín umenia na Karlovej univerzite v Prahe, 15. marca 1939, v deň, keď fašisti roztrhli a okupovali Československú republiku, náhle pricestoval do Bratislavy k matke. (V memoároch o tom napísal: I was on the day that Hitler s soldiers occupied in that I made up my mind to flee to England - Práve v deň obsadenia Československa Hitlerovými vojakmi som sa rozhodol ujsť do Anglicka.)

Spal u nej iba jedinú noc, náhlil sa cez Viedeň do emigrácie v Londýne. Matka odmietla odcestovať s ním, nechcela opustiť nielen luxusný byt, kde prežila krásne roky s manželom a synom, a ktorý sa jej zdal plný nezabudnuteľných spomienok, ale najmä Oskarov hrob. Okrem toho nebola zdravá a mala päťdesiatosem rokov...

"Fašisti budú Židov kruto prenasledovať aj tu na Slovensku...", varoval ju Heirich pri otcovom hrobe.

"Azda nás len nebudú vraždiť...", zašepkala.

V ten večer dala synovi svoje najdrahšie šperky. Ráno sa ticho rozlúčili pri otcovom hrobe a sľúbili si, že sa tam po rokoch stretnú.

Nikdy viac sa nevideli.

A nestretli sa ani po päťdesiatich štyroch rokoch v spoločnom hrobe, hoci je na ňom aj jej meno a rok úmrtia. Nemá nikde hrob. Zomrela v koncentračnom tábore. Prestalo jej byť srdce, keď videla, čo sa tam odohrávalo. Stalo sa tak v máji 1942, keď už polovica židovských obyvateľov Slovenska bola sústredená v koncentračných táboroch.

Cestovný pas mal ako zemepisný slovník sveta

Onedlho po príchode do Londýna v marci 1939 sa Heinrich Brandeis začal volať Henry Brandon. Hneď sa pustil do zdokonaľovania sa v angličtine, aby mohol spolupracovať s novinami ako komentátor, nielen ako autor kreslených seriálov. V redakcii vynikal od prvých chvíľ, po necelých štyroch mesiacoch ho povýšili. Mal nevšedný talent a jeho jazykové vedomosti boli mimoriadne. V rokoch druhej svetovej vojny pôsobil ako novinár aj v severnej Afrike, kde súčasne tlmočil pri vypočúvaní nemeckých vojnových zajatcov. Ako vojnový korešpondent sa zúčastnil na vylodení v Normandii a reportérsky zaznamenal oslobodenie Paríža. Odtiaľ postupoval s vojakmi do Berlína. Tam sa mu podaril parádny kúsok - ako prvý z novinárov zistil a oznámil, že medzinárodná konferencia za účasti Trumana, Churchilla a Stalina sa bude konať v paláci Cecilienhof v Postupime pri Berlíne. Ešte v čase druhej svetovej vojny vydavatelia londýnskeho týždenníka The Sunday Times poverili Henryho Brandona vedením pobočky vo Washingtone. Na tomto poste pôsobil tridsaťštyri rokov a v USA pracoval spolu vyše štyridsaťdva rokov, počas ktorých informoval milióny anglických čitateľov o dianí v tejto krajine. Stretával sa s prezidentmi v Bielom dome i s desiatkami ďalších významných osôb a veľa cestoval.

"Práci politického spravodajcu nielen vo Washingtone, ale na celom svete - v Londýne, Paríži, Berlíne, Moskve, Pekingu, Tokiu, Saigone, Káhire, Novom Dillí, Riu de Janeiro a inde (nôj pas sa zmenil na akýsi zemepisný slovník sveta) som sa venoval úplne," napísal Henry Brandon v memoároch. "Vyše štyridsať rokov som sa však vracal na to isté miesto - do Washingtonu. Je to mesto, kde som prerazil, oženil sa s Američankou (žiaľ, dosť neskoro, lebo práca ma úplne pohlcovala), kde sa nám narodila dcéra Fiona a kde som sa spriatelil s toľkými ľuďmi ako nikde inde. Stal sa mi domovom, i keď naďalej som ostal britským štátnym občanom..."

V závete si však neželal, aby ho pochovali vo Washingtone či v Londýne...

Poznal sa s každým prezidentom od Roosevelta až po Reagana

Henry Brandon bol mimoriadne schopný novinár, bol známejší a vplyvnejší než nejeden minister vo Veľkej Británii či v USA. Za záložke jeho pamätí si možno prečítať:

"Henry Brandon bol dlhé roky dekanom zahraničných dopisovateľov a komentátorov vp Washingtone, medzi ktorých patrili také osobnosti ako Joseph Alsop, James Reston a Walter Lippmann. Poznal sa s každým prezidentom od Roosevelta až po Reagana, bol blízky priateľ Johna E. Kennedyho, Deana Achesona, Henryho Kissingera a mnohých ďalších politických osobností..."

Poznal sa aj s Robertom McNamarom, Anvarom Sadatom, Che Guevarom, Charlom de Gaullom... Bol prvým zahraničným korešpondentom, ktorý písal o prítomnosti Sovietov na Kube roku 1962, napísal strhujúcu reportáž o odchode Britov zo Suezu, o začatí bojov o Falklandy... Prezident John F. Kennedy sa ho neraz spytoval, odkiaľ berie ako prvý zaujímavé informácie. Bol jedným zo štyroch novinárov, ktorých telefóny ihneď prepájali do pracovne prezidenta Nixona v Bielom dome... Práca bola preňho vášňou, keď už neskoro večer nevládal písať po sediačky, písal v posteli, až kým nezaspal, neraz jeho pero zababralo periny... Pracovitý publicista prispieval aj do Saturday Review, Washington Star, Atlantic Monthly a iných popredných anglických a amerických periodík. "Dostal všetky anglické a americké novinárske ceny a vyznamenania," poznamenala pri jednom z našich rozhovorov jeho vdova.

Roku 1986 sa stalo niečo nezvyčajné - kráľovná Alžbeta II. mu odovzdala v Buckinghamskom paláci vyznamenanie Commander of the British Empire, ktoré ho oprávňovalo používať titul sir. Tak vysoko ocenila jeho celoživotné novinárske dielo a v súlade s rozhodnutím britskej vlády najmä mimoriadne úspešné účinkovanie vo Washingtone, kde spolupracoval s deviatimi prezidentmi USA - toľkí sa vystriedali v Bielom dome počas jeho pôsobenia v Amerike. Bola to aj pocta za jeho knihu "Zvláštne vzťahy" (tak sa nazývali vzťahy medzi Veľkou Britániou a USA po druhej svetovej vojne). Henry Brandon okrem tisícok riportov a iných novinárskych žánrov napísal aj niekoľko kníh. Najznámejšie sú: "As We Are" ("Takí, akí sme"), New York, Doubleday & company 1961; "In the Red. The Struggle for Sterling" ("V dlhoch. Boj o libru"), Londýn, Andre Deutsch 1966; "The Retreat of American Power" ("Ústup americkej moci"), New York, Doubleday & Company 1973; "Special Relationships. A foreign Correspodnent s Memoirs - From Roosevelt to Reagan" ("Zvláštne vzťahy. Memoáre zahraničného korešpondenta, od Roosevelta po Reagana"), New York, Atheneum 1988.

Rozhodnutie pri hrobe, pri ktorom nebol vyše pol storčia...

V lete, niekoľko mesiacov po najkrajšom novembri v československých dejinách, pricestoval Henry Brandon s manželkou a dcérou do Bratislavy. Prvý raz od roku 1939, teda po vyše polstoročí. Dovtedy nemohol, lebo - ako mi povedala jeho vdova - mal upozornenie od FBI, že by ho v Bratislavy uniesli. V Moskve ho poznali ako ostrého kritika totalitných režimov.

Dlho čistil a upravoval hrob rodičov, pri ktorom sa dávno nik nepristavil... A vtedy sa slávny anglický novinár rozhodol: keď zomrie, jeho vdova bude v spolupráci s Centrom nezávislej žurnalistiky v Bratislave pomáhať mladým slovenským žurnalistom. Po jeho smrti roku 1993 sa tak stalo a odvtedy absolvovalo študijný pobyt v USA niekoľko slovenských novinárov...

Na mladých slovenských žurnalistov v novej epoche bez totality myslel pri hrobe rodičov v Bratislave "otec novinárov" Henry Brandon. Tak - FATHER JOURNALIST - to má napísané na náhrobnom kameni.

Sir Oskár Henry Brandon je pravdepodobne najvýznamnejšia osobnosť, akú kedy uložili do hrobu na židovskom cintoríne v Bratislave..

MILAN VÁROŠ

obsah | osobnosti