LEGENDÁRNÝ BRITSKÝ NOVINÁR Z BRATISLAVYHeinrich Brandeis - sir Oskar Henry Brandon Koncom apríla 1993 odletelo z Londýna do Bratislavy osobitné lietadlo vlády Veľkej Británie. Na jeho palube bola rakva prikrytá anglickou štátnou zástavou. Ležal v nej sir Oskar Henry Brandon, najslávnejší žurnalista z konca druhej svetovej vojny a z desaťročí po nej. Vrátil sa na Slovensko - navždy... Slovenská tlač neuverejnila o jeho pohrebe ani vetu. Rakvu doviezli na starý židovský cintorín nad Dunajom k hrobu bankára Oskara Brandeisa (1881-1935) a jeho manželky Idy (1881-1942). Pri otvorenom hrobe (náhrobnú dosku zdvihli po päťdesiatich ôsmich rokoch) stála vdova Mabel H. Brandonová, jej tri dospelé deti z prvého manželstva: John, Elizabeth a Alexandra, vydavatelia chýrneho londýnskeho časopisu The Sunday Times, slečna Fiona, dcéra Henryho Brandona... Američan Baruch Mayers, po desaťročiach prvý rabín v Bratislave, sa s mŕtvym rozlúčil v angličtine, bol to jeho prvý pohreb po príchode na Slovensko z New Jersey. Henry Brandon, jazykový fenomén, ovládal perfektne i slovenčinu. V Bratislave prežil krásne detstvo a mladosť. "Bola pre mňa najmilším mestom môjho rodného Československa," povedal neraz a vždy dodal: "Hoci som do nej nemohol pricestovať vyše pol storočia..." Na cintoríne bola hŕstka ludí: docent Ing. Juraj Stern, CSc., rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave, Dr. František Alexander, výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku a iní. Henryho Brandona poznali milióny čitateľov vo Veľkej Británii a v USA, neraz sa stretával s prezidentmi, šéfmi vlád a ministrami zahraničných vecí všetkých svetových mocností... Na Slovensku vie o ňom iba niekoľko ľudí. Toto je prvá reportáž o ňom uverejnená v tlači na území bývalého Československa...
Nikdy sa už nestretli, ani v spoločnom hrobeDvadsaťtriročný Heinrich Brandeis, poslucháč svetovej literatúry a dejín umenia na Karlovej univerzite v Prahe, 15. marca 1939, v deň, keď fašisti roztrhli a okupovali Československú republiku, náhle pricestoval do Bratislavy k matke. (V memoároch o tom napísal: I was on the day that Hitler s soldiers occupied in that I made up my mind to flee to England - Práve v deň obsadenia Československa Hitlerovými vojakmi som sa rozhodol ujsť do Anglicka.)Spal u nej iba jedinú noc, náhlil sa cez Viedeň do emigrácie v Londýne. Matka odmietla odcestovať s ním, nechcela opustiť nielen luxusný byt, kde prežila krásne roky s manželom a synom, a ktorý sa jej zdal plný nezabudnuteľných spomienok, ale najmä Oskarov hrob. Okrem toho nebola zdravá a mala päťdesiatosem rokov... "Fašisti budú Židov kruto prenasledovať aj tu na Slovensku...", varoval ju Heirich pri otcovom hrobe. "Azda nás len nebudú vraždiť...", zašepkala. V ten večer dala synovi svoje najdrahšie šperky. Ráno sa ticho rozlúčili pri otcovom hrobe a sľúbili si, že sa tam po rokoch stretnú. Nikdy viac sa nevideli. A nestretli sa ani po päťdesiatich štyroch rokoch v spoločnom hrobe, hoci je na ňom aj jej meno a rok úmrtia. Nemá nikde hrob. Zomrela v koncentračnom tábore. Prestalo jej byť srdce, keď videla, čo sa tam odohrávalo. Stalo sa tak v máji 1942, keď už polovica židovských obyvateľov Slovenska bola sústredená v koncentračných táboroch.
Cestovný pas mal ako zemepisný slovník svetaOnedlho po príchode do Londýna v marci 1939 sa Heinrich Brandeis začal volať Henry Brandon. Hneď sa pustil do zdokonaľovania sa v angličtine, aby mohol spolupracovať s novinami ako komentátor, nielen ako autor kreslených seriálov. V redakcii vynikal od prvých chvíľ, po necelých štyroch mesiacoch ho povýšili. Mal nevšedný talent a jeho jazykové vedomosti boli mimoriadne. V rokoch druhej svetovej vojny pôsobil ako novinár aj v severnej Afrike, kde súčasne tlmočil pri vypočúvaní nemeckých vojnových zajatcov. Ako vojnový korešpondent sa zúčastnil na vylodení v Normandii a reportérsky zaznamenal oslobodenie Paríža. Odtiaľ postupoval s vojakmi do Berlína. Tam sa mu podaril parádny kúsok - ako prvý z novinárov zistil a oznámil, že medzinárodná konferencia za účasti Trumana, Churchilla a Stalina sa bude konať v paláci Cecilienhof v Postupime pri Berlíne. Ešte v čase druhej svetovej vojny vydavatelia londýnskeho týždenníka The Sunday Times poverili Henryho Brandona vedením pobočky vo Washingtone. Na tomto poste pôsobil tridsaťštyri rokov a v USA pracoval spolu vyše štyridsaťdva rokov, počas ktorých informoval milióny anglických čitateľov o dianí v tejto krajine. Stretával sa s prezidentmi v Bielom dome i s desiatkami ďalších významných osôb a veľa cestoval."Práci politického spravodajcu nielen vo Washingtone, ale na celom svete - v Londýne, Paríži, Berlíne, Moskve, Pekingu, Tokiu, Saigone, Káhire, Novom Dillí, Riu de Janeiro a inde (nôj pas sa zmenil na akýsi zemepisný slovník sveta) som sa venoval úplne," napísal Henry Brandon v memoároch. "Vyše štyridsať rokov som sa však vracal na to isté miesto - do Washingtonu. Je to mesto, kde som prerazil, oženil sa s Američankou (žiaľ, dosť neskoro, lebo práca ma úplne pohlcovala), kde sa nám narodila dcéra Fiona a kde som sa spriatelil s toľkými ľuďmi ako nikde inde. Stal sa mi domovom, i keď naďalej som ostal britským štátnym občanom..." V závete si však neželal, aby ho pochovali vo Washingtone či v Londýne... Poznal sa s každým prezidentom od Roosevelta až po ReaganaHenry Brandon bol mimoriadne schopný novinár, bol známejší a vplyvnejší než nejeden minister vo Veľkej Británii či v USA. Za záložke jeho pamätí si možno prečítať:"Henry Brandon bol dlhé roky dekanom zahraničných dopisovateľov a komentátorov vp Washingtone, medzi ktorých patrili také osobnosti ako Joseph Alsop, James Reston a Walter Lippmann. Poznal sa s každým prezidentom od Roosevelta až po Reagana, bol blízky priateľ Johna E. Kennedyho, Deana Achesona, Henryho Kissingera a mnohých ďalších politických osobností..." Poznal sa aj s Robertom McNamarom, Anvarom Sadatom, Che Guevarom, Charlom de Gaullom... Bol prvým zahraničným korešpondentom, ktorý písal o prítomnosti Sovietov na Kube roku 1962, napísal strhujúcu reportáž o odchode Britov zo Suezu, o začatí bojov o Falklandy... Prezident John F. Kennedy sa ho neraz spytoval, odkiaľ berie ako prvý zaujímavé informácie. Bol jedným zo štyroch novinárov, ktorých telefóny ihneď prepájali do pracovne prezidenta Nixona v Bielom dome... Práca bola preňho vášňou, keď už neskoro večer nevládal písať po sediačky, písal v posteli, až kým nezaspal, neraz jeho pero zababralo periny... Pracovitý publicista prispieval aj do Saturday Review, Washington Star, Atlantic Monthly a iných popredných anglických a amerických periodík. "Dostal všetky anglické a americké novinárske ceny a vyznamenania," poznamenala pri jednom z našich rozhovorov jeho vdova. Roku 1986 sa stalo niečo nezvyčajné - kráľovná Alžbeta II. mu odovzdala v Buckinghamskom paláci vyznamenanie Commander of the British Empire, ktoré ho oprávňovalo používať titul sir. Tak vysoko ocenila jeho celoživotné novinárske dielo a v súlade s rozhodnutím britskej vlády najmä mimoriadne úspešné účinkovanie vo Washingtone, kde spolupracoval s deviatimi prezidentmi USA - toľkí sa vystriedali v Bielom dome počas jeho pôsobenia v Amerike. Bola to aj pocta za jeho knihu "Zvláštne vzťahy" (tak sa nazývali vzťahy medzi Veľkou Britániou a USA po druhej svetovej vojne). Henry Brandon okrem tisícok riportov a iných novinárskych žánrov napísal aj niekoľko kníh. Najznámejšie sú: "As We Are" ("Takí, akí sme"), New York, Doubleday & company 1961; "In the Red. The Struggle for Sterling" ("V dlhoch. Boj o libru"), Londýn, Andre Deutsch 1966; "The Retreat of American Power" ("Ústup americkej moci"), New York, Doubleday & Company 1973; "Special Relationships. A foreign Correspodnent s Memoirs - From Roosevelt to Reagan" ("Zvláštne vzťahy. Memoáre zahraničného korešpondenta, od Roosevelta po Reagana"), New York, Atheneum 1988. Rozhodnutie pri hrobe, pri ktorom nebol vyše pol storčia...V lete, niekoľko mesiacov po najkrajšom novembri v československých dejinách, pricestoval Henry Brandon s manželkou a dcérou do Bratislavy. Prvý raz od roku 1939, teda po vyše polstoročí. Dovtedy nemohol, lebo - ako mi povedala jeho vdova - mal upozornenie od FBI, že by ho v Bratislavy uniesli. V Moskve ho poznali ako ostrého kritika totalitných režimov.Dlho čistil a upravoval hrob rodičov, pri ktorom sa dávno nik nepristavil... A vtedy sa slávny anglický novinár rozhodol: keď zomrie, jeho vdova bude v spolupráci s Centrom nezávislej žurnalistiky v Bratislave pomáhať mladým slovenským žurnalistom. Po jeho smrti roku 1993 sa tak stalo a odvtedy absolvovalo študijný pobyt v USA niekoľko slovenských novinárov... Na mladých slovenských žurnalistov v novej epoche bez totality myslel pri hrobe rodičov v Bratislave "otec novinárov" Henry Brandon. Tak - FATHER JOURNALIST - to má napísané na náhrobnom kameni. Sir Oskár Henry Brandon je pravdepodobne najvýznamnejšia osobnosť, akú kedy uložili do hrobu na židovskom cintoríne v Bratislave.. MILAN VÁROŠ
|
obsah | osobnosti |