Kristian Kodet: Objavil som Slovensko ako Ameriku

S Kristianom Kodetom sme sa stretli najmä preto, že sa preťali naše pracovné dráhy a v súčasnosti s ním pripravuje náš klub niekoľko projektov. Neznamená to však, že náš rozhovor sa nezvrtol i k jeho nie práve fádnej životnej i umeleckej ceste.

Tento maliar je dôkazom toho, že o cestách génov a pravdu povediac i mémov sa nedá pochybovať. Jeho otec Jan Kodet bol známy český sochár a jeho dedko Emanuel Kodet takisto. Vyrastal teda nepochybne vo veľmi inšpiratívnom a podnetnom prostredí, ktoré ho muselo formovať a aj formovalo. Už v pätnástich rokoch pracoval ako javiskový výtvarník v Mestských divadlách pražských pod vedením akademického maliara Adolfa Weniga a o rok neskôr začal študovať na akadémii Beaux Arts v Bruseli. Už vtedy maľoval a vystavoval svoje obrazy doma i v zahraničí. Začal sa venovať nielen maľbe, ale aj kresbe, ilustrácii a grafike. Nuž a potom prišiel rok 1968 a ako i ďalším umelcom tvrdo zasiahol aj do života Kristiana Kodeta a jeho rodiny. Dva roky žil a tvoril v Ženeve. Túžba po domove ho však priviedla zasa späť do rodnej Prahy. Žil tu, tvoril, ale normalizačné pomery ho i naďalej deptali natoľko, že napriek tomu, že už spoznal, aký tvrdý je emigrantský chlieb, rozhodol sa po deviatich rokoch z Československa opäť odísť. Vybral si tentoraz Spojené štáty americké v presvedčení, že emigruje navždy. Práve Kristian Kodet je však zosobnením pravidla, že človek nikdy nemá hovoriť nikdy... To by som však predbiehala.

"V New Yorku som spočiatku vyhľadával československú klientelu," povedal mi k tomuto obdobiu, "ale rýchlo som to vzdal - Česi, neviem či aj Slováci, majú vonku taký zvyk, že keď sa začne niekomu dariť, tak ho hneď ohovárajú a závidia mu. Tak som sa so svojou tvorbou čím ďalej viac obracal na americkú spoločnosť." A ako sa ukázalo, táto úprimne ocenila diela Kristiana Kodeta. V Amerike usporiadal celý rad úspešných výstav. Isteže, nebolo všetko jednoduché, ale presadil sa. Ako dôkaz toho slúži fakt, že už v roku 1986 získal americké občianstvo alebo i ten, že si v roku 1982 kúpil jeho obraz "Freedom" sám prezident spojených štátov Ronald Reagan a dodnes visí v knižnici Bieleho domu vo Washingtone. V USA sa Kristian Kodet naučil aj to, ako obchodovať s umením, čo sa u nás stále ešte zdá byť niekomu trochu "košér"...

"Aj v Amerike sme s deťmi hovorili po česky, považovali sme to za samozrejmosť. Máme však veľa priateľov, ktorí emigrovali a mysleli si, že ich deti už nebudú češtinu potrebovať. Prišla revolúcia, oni sa vrátili a deti sa museli horko-ťažko učiť po česky..." Vrátili sa aj Kodetovci. Do Prahy, ale najmä do južných Čiech. K tým mal Kristian Kodet blizučko už ako malé dieťa, keďže chodieval na chalupu do Soběslavi, kde mal jeho otec sochársky ateliér. V ňom sa stretával tiež celý rad významných umelcov. Po tom, čo emigroval, o chalupu samozrejme prišiel, ale odkúpil ju jeho brat Jiří a keď sa vrátil z Ameriky získal ju späť. Neskôr sa rozhodol kúpiť tri zdevastované historické domy v Tábore, zrekonštruoval ich a vytvoril tu múzeum venované trom umeleckým generáciám rodiny Kodetovcov.

A práve toto múzeum dal Kristian Kodet k dispozícii výstavám ďalším Dňom slovenskej kultúry po českých mestách, ktoré v lete tohto roku odštartuje Slovensko-český klub v Tábore. Vyjadril tým svoj vzťah k slovenskej kultúre i k Slovensku ako takému, o ktorom dokáže dlho a veľmi milo rozprávať. "Mám tam veľa známych a teraz som vlastne zrazu objavil Slovensko ako Ameriku," hovorí. "V prvom rade, keď na Slovensko cestujem, nemusím letieť, čo ja k smrti neznášam, a potom i jazyku stále ešte rozumiem. Viete, clivotu po domove si človek uvedomí až vo chvíli, keď je presvedčený, že jeho odchod je definitívny. No a ja som odišiel z Československa a cnelo sa mi po Československu... Teraz akoby mi niečo nostalgicky chýbalo."

Možno aj kvôli tomu sa Kristian Kodet rozhodol pre sériu výstav na Slovensku. Hneď prvá bude v máji v hlavnom meste, v Bratislave, a v októbri, v mesiaci česko-slovenskej vzájomnosti zasa v Košiciach. Spoluusporiadateľom bude okrem Slovensko-českého klubu aj Český spolok na Slovensku.

"Teším sa na tie výstavy už aj preto, že vďaka bratovi som sa osobne zoznámil s mnohými slovenskými hercami, ktorí mi na vernisážach prisľúbili i sprievodné kultúrne aktivity. Vo svojej tvorbe veľa čerpám z koreňov, už len preto, že som mal prekrásne detstvo. A tie korene mám stále v Československu..."