Ako prvý vypočítal vysokosvetelný objektív

Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. január 1807 v Spišskej Belej v rodine učiteľa, mal mladšieho brata Ota. Obaja chlapci získali vzťah k matematike a technike už v rodine. Ich otec vynikal technickým talentom, sám zostrojil spoľahlivé bicie hodiny a mechanický písací stroj vlastnej konštrukcie.

Jozef Maxmilián vychodil základnú školu doma, študoval v Kežmarku, Levoči, Podolínci, stredoškolské vzdelanie ukončil v Košiciach. Odtiaľ prešiel v roku 1826 na Institutum geometricum, ktoré bolo súčasťou budapeštianskej univerzity. Po jeho absolvovaní sa v roku 1828 zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu. Aby sa na vysokoškolských štúdiách finančne zabezpečil, vstúpil do služieb mesta Budapešti, kde pôsobil aj neskoršie ako inžinier. Na štúdiách podporoval svojho, o dva roky mladšieho brata Ota, ktorý bol neskôr profesorom mechaniky na vysokej škole technickej a potom matematiky na univerzite v Budapešti.

V roku 1837 povolali Jozefa Maxmiliána na viedenskú univerzitu, kde štyridsať rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc. Svoju technickú zručnosť využíval v súkromnej dielni, ktorú si zriadil. Brúsil šošovky a konštruoval rôzne prístroje, ktoré našli široké uznanie. Bol členom viedenskej akadémie vied a iných inštitúcií, čestným členom Jednoty českých matematikov.

V oblasti experimentálnej a aplikovanej fyziky dosiahol J. M. Petzval významné úspechy v optike. Priateľ V. Ettinghausen ho po návrate z Francúzska oboznámil s problémom dagerotypie (exponovanie pri portrétovaní vtedy trvalo 30 minút). V roku 1840 Petzval vypracoval teóriu anastigmatického objektívu, na základe zložitých výpočtov zhotovil portrétový objektív. Bola to trojšošovková optická sústava, ktorá mala korigovanú achromatickú chybu a guľový odklon. Tento objektív prekonal svojou svetelnosťou objektívy prístrojov, ktoré sa dovtedy používali pri dagerotýpii, čim podstatne rozšíril možnosti záznamu obrazov (exponovanie trvalo iba 30 sekúnd). Petzvalov objektív v nemalej miere prispel k rozšíreniu fotografie. Od roku 1841 ho úspešne vyrábala firma Voigtlander.

J. M. Petzval zdokonalil aj ďalekohľad a vynašiel divadelné kukátko, ktoré si tiež dobylo svetové uznanie. Roku 1857 si dal patentovať krajinársky objektív. S použitím zrkadlovej lampy zostrojil aj projektor, ďalej zdokonalil mikroskop. Napriek tomu, že bol vynálezcom svetového významu, Petzval žil skromne v ústraní a pomerne málo publikoval. Jeho najvýznamnejšie dielo, ktoré vyšlo tlačou, bolo z matematiky - nemecky napísaný spis "Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenným koeficientom" (1847). V pozostalosti sa našli časti rukopisov ďalších prác z matematickej fyziky.

Ocenenia

Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.

V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvala - ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Petzvala.

Najvýznamnejšie práce

v roku 1847 Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom.

10 rokov po smrti J. Petzvala sa našli časti rukopisov:

Teória systémov tónových osnov,
Teória oporných čiar a
Petzvalove sedemmiestne logaritmy