Štáty v štáte

Ceny sú tabu: Ak si chce niektorý štát zriadiť na našom území ambasádu, pri výbere budovy má prakticky tri možnosti: kúpu, prenájom alebo získanie objektu na základe reciprocity. To by však Slovensko muselo kdesi vo svete vlastniť podobnú budovu. Hoci naša legislatíva zakazuje predaj nehnuteľnosti cudziemu štátnemu príslušníkovi, príslušný zákon obsahuje asi päť výnimiek - jedna z nich berie do úvahy i záujmy diplomatických zastupiteľstiev. Takže žiadne obchádzanie paragrafov.

Len niekoľko krajín disponuje v Bratislave nehnuteľnosťami, ktoré sú zároveň ich majetkom. Ide predovšetkým o štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Väčšina krajín dáva prednosť prenájmu. "Diplomatické styky môžu byť aj prerušené, takže budova by im potom bola nanič. Veľvyslanci sa striedajú zhruba po štyroch rokoch, a tak nemá význam, aby nadobúdali rezidencie do vlastníctva," informoval nás člen Predstavenstva Správy služieb diplomatickému zboru Tomáš Szabo.

Misie - aj kvôli reprezentácii - chcú veľvyslanci zriaďovať v lukratívnych častiach mesta. Od toho sa odvíjajú aj ceny. Tie však zostávajú tabu. "Veľmi veľa ľudí by ich chcelo vedieť. Najmä preto, že nevedia, či si za prenájom pýtajú veľa, alebo málo," usmeje sa T. Szabo. "Ceny sú obchodným tajomstvom. Pohybujú sa ako obvykle na trhu vzhľadom na nadštandard objektov. Pravidlom je, že sa neodvíjajú od toho, či v objekte bude bývať veľvyslanec, alebo technický personál. Rozhoduje, čo si od nás prenajímajú."

Len na ilustráciu: Suma za prenájom bytu vyššej kategórie v bratislavskom Starom Meste sa začína pri tisícke eur, teda vyše štyridsiatich tisícoch korún, mesačne, a to bez energií. Pri nebytových reprezentačných priestoroch treba počítať minimálne s tisíc korunami za štvorcový meter. Rezidencie pre diplomatov sa prenajímajú vcelku, vrátane záhrady a podobne, takže ceny za prenájmy sú v skutočnosti niekoľkonásobne vyššie.

Kontrola nechtov: Komplex svojich zastúpení každá krajina označuje inými termínmi. Vo všeobecnosti ich možno zhrnúť pod pojem zastupiteľské úrady: veľvyslanectvá, generálne konzuláty a misie. Rezidencie sú zase akýmisi súkromnými obydliami diplomatov. Všetky zložky majú vo väčšej či menšej miere výsady nedotknuteľnosti.

Preto aj na hasenie požiaru musí dať súhlas vedúci zastupiteľského úradu. Hasiči by síce mohli zasiahnuť z priestoru ulice, no veľvyslanectvo by mohlo neskôr protestovať, že trebárs natiekla dovnútra voda. Princíp exteritoriality je posvätný. Vzťahuje sa napríklad aj na lode plávajúce pod cudzou vlajkou. "Svojho času zakotvilo v bratislavskom prístave holandské plavidlo. Mal sa v nej ukrývať trestne stíhaný slovenský občan. Naši policajti neboli zbehlí, chceli ho zadržať a zobrať so sebou. Takýchto udalostí neregistrujeme veľa. Pri ambasádach nepochybuje nikto, tam by asi nevkročili ani bežní policajti," povedal nám riaditeľ konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí SR Ing. Vladimír Urban.

Hranice imunity určuje jednotný kódex. Pre ambasádora je samozrejmosťou voľnosť pohybu i jeho korešpondencie. Nedotknuteľnou osobou je i osoba diplomatického kuriéra, pošta sa nesmie otvoriť ani stopnúť. Veľvyslanca polícia nemôže za žiadnych okolností zadržať ani zatknúť.

Misia môže zisťovať vývoj na Slovensku a podávať domovskej krajine kódované aj šifrované správy. So súhlasom našej republiky si dokonca môže zriadiť a používať rádiostanicu. "Rozsah imunít zaručuje viedenská konvencia. Konštituovali sa zvykovým právom, hoci isté rozdiely tu sú. V islamských štátoch majú iný vzťah k diplomatom," tvrdí V. Urban. Ako príklad uvedie iránsku revolúciu ajatolláha Chomejního, keď polícia kontrolovala manželky diplomatov, či majú šatky na hlavách alebo nalakované nechty. V Teheráne sa nerozpakovali vtrhnúť na americké veľvyslanectvo. V. Urban konštatuje: "Občas sa takáto vec udeje. Ale nemala by sa."

Bez azylu: Ako môžu naše orgány postupovať v prípade, ak by sa či už náš občan, alebo niektorý z členov misie na ambasáde dopustil trestného činu? Odpoveď je prostá - v podstate nijako. Polícia musí princíp územnej zvrchovanosti rešpektovať do bodky. Ak veľvyslanectvo páchateľa nechce vydať, má na to plné právo. Trestný čin posudzuje podľa zákonov svojej krajiny. Citlivým problémom medzinárodného práva by sa však stalo, keby slovenského občana chceli vyviezť za hranice. Technický problém by nenastal, pretože diplomatické vozidlo sa nesmie kontrolovať. "V bývalom Sovietskom zväze kedysi takýmto spôsobom pašovali ľudí. Ale je to veľké faux pas. Ide o nelegálny únos cez územie cudzieho štátu. Celá záležitosť sa rozmazáva a vznikajú nepríjemné konflikty. V praxi sa to nerobí," hovorí V. Urban. Ak zločin spácha diplomat, hostiteľský štát zakaždým žiada o zbavenie jeho imunity. V takomto prípade sa však opäť dostávame do kľukatých osídiel zahraničných vzťahov.

Pretože veľvyslanectvá sú výsostnými územiami, z času na čas sa svetovými médiami mihnú zábery zúfalcov, ktorí sa pokúšajú preniknúť za ich brány. Slovensko to má vyriešené. Naše zastupiteľstvá neumožňujú udelenie azylu. Iba ťažko si predstaviť, že kdesi v africkom štáte počas napätej politickej situácie stovky ľudí prenikajú do malej kancelárie. V Slovenskej republike sa dá požiadať o azyl len po príchode na jej hranicu. Takúto právnu úpravu majú mnohé štáty.

Ani diplomatov imunita neochraňuje absolútne. Prijímajúci štát môže kedykoľvek svojmu partnerovi oznámiť, že šéf misie alebo ktorýkoľvek iný člen diplomatického personálu je persona non grata - teda nežiaduca osoba. Pritom nie je povinnosť uviesť dôvody takého rozhodnutia a vysielajúci štát musí svojho diplomata odvolať. Ako však uviedol V. Urban, Slovensko ešte nezaregistrovalo zneužívanie diplomatickej funkcie a žiaden cudzinec nebol počas jeho histórie označený za nežiaduceho.

Medovníkové strechy: Cudzie veľvyslanectvá by nás nemali vyjsť ani korunu. Prenájom či platenie energií je plne v ich réžii a fungujú na základe klasickej nájomnej zmluvy. Ambasádori sa však môžu tešiť na nižšie ceny, pretože pri kúpe tovarov sa im vracia daň z pridanej hodnoty, respektíve aspoň jej časť. Ministerstvo financií stanovuje množstevné limity len pri nákupoch pohonných látok, alkoholu, cigariet, prípadne motorového vozidla. Aj pri voľbe odpočtu dane z pridanej hodnoty sa väčšinou postupuje podľa postoja, aký k nám zaujala opačná strana. Niektoré štáty umožňujú zľavy na dani z pridanej hodnoty v plnom rozsahu, iné ju zase vôbec nevracajú.

Veľvyslanci si na naše územie môžu doviezť nábytok či iné zariadenia potrebné pri ich činnosti, pričom všetky predmety sú oslobodené od colných poplatkov a daní. "Ak zastupiteľské úrady majú požiadavku na prenájom nehnuteľnosti aj so zariadením, vyjdeme im v ústrety. Nájomné je o to vyššie, aby sa nám investície vrátili o štyri roky späť aj s priemerným ziskom," uviedol T. Szabo. Podľa neho rezidenčné vily musia mať svoju rezidenčnú a súkromnú časť. Bratislava trpí nedostatkom samostatne stojacich rezidencií. "Riešime to tak, že nájdeme niekoho sprostredkovane, alebo ako náhradné riešenie ponúkame rezidenčný byt," hovorí T. Szabo. Kto si však myslí, že na veľvyslanca chudobnej krajiny narazí kdesi v Petržalke, mýli sa. Rezidencie sú otázkou reprezentácie, ich povinnou výbavou je nadštandard, hoci ako T. Szabo poznamenal, správa služieb nezaznamenáva nároky na "domce s medovníkovou strechou".