Vianoce slovenských Amerikánov

Kolega z univerzity zostavuje encyklopédiu amerických etník a poprosil ma, aby som mu pomohol so Slovákmi. A tak som mal o dôvod viac, aby som sa vo vianočnom čase aspoň v myšlienkach vrátil domov.

Medzi prvými, ktorí vstúpili na pôdu Ameriky, bol Móric Beňovský. Po boku Washingtona bojoval za americkú nezávislosť. Keby bol generál dal na jeho ponuky, mohol byť prvou zámorskou kolóniou USA nie Irak, ale Madagaskar. Masová emigrácia sa však začala až v roku 1870. Do roku 1915, keď príliv z rôznych príčin ustal, sa v New Yorku vylodila 500-tisíc Slovákov - štvrtina národa.

"To bola obrovská masa ľudí, ktorá po sebe musela zanechať nejaké stopy," filozofuje kolega, ktorého zaujímajú najmä remeslá a tradície. A tak som pátral po rezbároch, čipkárkach, hrnčiaroch: Majstrov ľudového kumštu a remesla so slovenskými génmi však spočítate na prstoch rúk. Väčšina slovenských emigrantov boli tvrdí sedliaci. Žien bolo medzi nimi poskromne. Ich majstrovstvo spočívalo vo výrobe praktických vecí pre dom a pole - do baní a železiarní sa príliš nehodili. Ich kultúrny prínos sa čoskoro obmedzil na kuchyňu a kostol. V supermarketoch bývalých banských miest Pensylvánie dodnes predávajú mrazené pierogi a v slovenských kostoloch počas fundraiserov servírujú holupky.

V rámci sčítania v roku 1990 sa k slovenským koreňom prihlásilo 1,2 milióna Američanov. V roku 2000 to už bolo iba 800-tisíc. Kam sa podeli? Za ten istý čas vzrástli čísla v kolónke Czechoslovak o rovných 500-tisíc. Tretia či štvrtá generácia amerických Slovákov už len matne tuší, že j ej korene sú kdesi v srdci Európy.

Amerikáni odchádzali z Horných Uhier, mali maďarsky písané pasy a cítili sa viac Zemplínčanmi, Šarišanmi a Oravcami ako Slovákmi. "Tote hrdé Nitrani," dušuje sa naša teta Mary pri spomienke na to, ako kedysi neznášanlivosť východniarov a západniarov rozdelila ich kostol. Katolíci i luteráni na sviatky ešte stále spievajú zo slovenských spevníkov.

"Podlá mňa sú však medzi nimi nanajvýš traja - štyria, ktorí rozumejú slovám," povedal mi kedysi Mons. Francis Beeda, správca najstaršieho slovenského kostola na západnej pologuli, hazletonského St. Joseph's. Ak niečo ešte podvedome spája potomkov amerických Slovákov, tak sú to najmä Vianoce. Videl som, ako si s pietnou úctou odovzdávajú obálky s tuctom miniatúrnych vianočných oblátok. Znak slovenského sprisahania v srdci "politicky korektnej" Ameriky, ktorá z Vianoc spravila bezpohlavné sviatky zimného slnovratu. Anglosaská tradícia nepozná tajomstvo štedrovečernej noci. Vianoce oslavujú za bieleho dňa.

V stredu večer moji svokrovci opäť oprášia zožltnuté kópie slovenských piesní a vinšov a svokor nám bude dávať medom na čelo krížiky. Nie všetci pri stole budú celkom rozumieť slovám, ale na tom predsa až tak nezáleží

JURAJ KITTLER
INZINE

obsah | publicistika