Chýba Slovensku Praha?

Platiť za českú korunu 1,50 našej je podobné, ako prehrať s Českom v hokeji - dá sa to vydržať, ale na nálade to nepridá. Rozdiel medzi výsledkom zápasu a valutovým kurzom je najmä v trvácnosti. Hokejová prehra sa dá teoreticky rýchlo napraviť víťazstvom, ale rozdiel kurzu vypovedá o dlhých rokoch samostatnosti.

Hoci sa ním nedá zmerať cesta, ktorú prešli oba štáty, napovie, že tá naša bola menej úspešná. Slovenskí režiséri samostatnosti nikdy nezabudnú pripomenúť český doping na štarte - zástava, meno, majetok, Praha a aj hokejová skupina. Dôležitejšie však je, že väčšinu prekážok sme si postavili sami. Najťažšou a ešte stále neprekonanou je Mečiar. Jeho politika slovenskej kapitálotvornej vrstvy, ktorej rozdal peniaze štátnych bánk, aby im potom rozdal aj štátny majetok, nadlho zneuctila imidž Slovenska a vytesnila životodarné zahraničné investície. Práve im vďačí Česko za nižšiu nezamestnanosť, lepšiu konkurencieschopnosť, vyššie platy a viac tovarov na pultoch.

Klaus aj Zeman mnohým pripomínajú nášho vidieckeho expremiéra, ale na rozdiel od neho si dokázali zachovať relatívne dôveryhodnú tvár a krajinu neuvrhli do politickej a ekonomickej izolácie. Výsledkom je oveľa menšia dôležitosť volieb, ktorú pomenoval Václav Havel - Česko čaká buď o niečo lepšia, alebo o niečo horšia vláda. Dôkazom pravdivosti jeho slov je silnejúca česká koruna bez ohľadu na voľby.

Práve neistota - ekonomická aj politická - je ako nemilosrdná lupa, pod ktorou sa zdajú všetky problémy väčšie a pálčivejšie. Stabilita a dôvera, ktorým sa teší Česko, zjemňuje pohľad na jeho verejné financie, decentralizáciu, privatizáciu a ďalšie oblasti, v ktorých sme zašli ďalej. Ukázalo sa, najsilnejším ťahúňom krajiny smerom na západ boli a aj sú západné peniaze. Tie neprídu tam, kde panuje nacionalizmus, korupcia a prízrak Mečiara.

Ak by chceli tvorcovia samostatného Slovenska v desiatom roku jeho života porovnávať, mohli by konštatovať úspech jedine v prípade, že samostatnosť je úspechom sama osebe.