Ekonomická reforma na slovensku

Čriepky veľkého ttresku

Slovenská vláda sa nadýchla k naozaj rozsiahlej ekonomickej reforme. Po relatívnom váhaní v predchádzajúcom volebnom období našla tentoraz až obdivuhodnú odvahu a rozhodla sa rozbehnúť celý rad reforiem súčasne. Pritom vlastne každá z nich je radikálna. To vyvoláva nadšenie pravicových politikov, novinárov i časti ekonómov, a to aj za hranicami Slovenska. Ale aj opatrné vyjadrenia iných odborníkov, ktorí považujú tak obrovský zásah do systému za príliš riskantný experiment. A napokon, zdesenie veľkej časti občanov, najmä tých ekonomicky slabších. Na druhej strane je evidentné, že bez dôchodkovej reformy a zásadných zmien v zdravotníctve to ďalej nejde. Oba systémy sú do budúcnosti v podobe, ktorá prežíva, neufinancovateľné. Vláda sa však okrem týchto, viac-menej vynútených krokov rozhodla urobiť aj rozsiahlu daňovú reformu, cieľom ktorej je buď hneď alebo postupne zaviesť rovnú daň, zmenu zákonníka práce v prospech zamestnávateľov, zavedenie školného na vysokých školách, reštriktívnu reformu sociálneho systému, ktorý by mal byť adresnejší, reformu riadenia verejných financií a ďalšie kroky. Celkovo ide o najambicióznejšiu reformu v regióne a Slovensko sa týmto postupom vydáva najviac napravo. Samozrejme, otázkou je, či sa všetky zámery uskutočnia. A do akej miery sa hrany obrúsia. Napokon to môže skončiť aj tak, že sa hora zatrasie a porodí myš. Sú však náznaky, že sa to tak neskončí.

Reforma už vzbudila veľkú pozornosť aj v Českej republike. Dôvody sú aj bezprostredné a praktické - reštrikcie týkajúce sa sociálnych dávok vyvolali novú vlnu odchodov rómskych rodín do západnej časti bývalej federácie, po zavedení školného na Slovensku sa očakáva aj ďalší nárast počtu slovenských študentov na českých vysokých školách, pre ktorých už bude štúdium v "najbližšej cudzine" nielen atraktívne, ale často aj lacnejšie. Aj Koncepcia reformy verejných rozpočtov v ČR má prílohu o pripravovaných fiškálnych reformách na Slovensku. Veď obe ekonomiky sú úzko prepojené a po zavedení rovnej dane v SR je reálne, že budú mnohé české firmy hľadať cesty, ako daniť príjmy na východ od rieky Moravy.

Predstavme si teda aspoň čriepky z pripravovaného slovenského veľkého tresku.

U lekára platiť

Schválená už napríklad bola novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá od prvého júna zavádza poplatky v zdravotníctve. Poslanci prelomili aj veto prezidenta. Podľa ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca (Aliancia nového občana - ANO) zavedenie poplatkov nemá za cieľ financovať zdravotníctvo z peňazí pacientov, ale vytvoriť nástroj, ktorý zamedzí zneužívaniu zdravotnej starostlivosti. Od júna sa začne u lekárov a na pohotovosti vyberať dvadsať korún. Deň pobytu v nemocnici bude stáť 50 Sk, výdaj lieku na recept 20 Sk. Kilometer jazdy sanitkou vyjde na dve koruny. Zajac odhadol mesačné náklady jedného človeka na 40-45 Sk. Vláda poplatky zdôvodnila tým, že treba obmedziť počty návštev u lekára, pobyty v nemocniciach a množstvo predpísaných liekov. Zajac si od poplatkov sľubuje aj posilnenie príjmov do zdravotníctva o zhruba až dve miliardy korún ročne. Opozícia označuje novelu za protiústavnú s tým, že zdravotná starostlivosť je podľa prvého zákona štátu bezplatná. Podľa predkladateľov sú však spoplatnené iba hotelové, dopravné či administratívne služby.

Dane jednoduchšie?

Pripravovaná koncepcia daňovej reformy reaguje na skutočnosť, že v dôsledku častých legislatívnych zmien sa daňové právo stalo neprehľadným a komplikovaným. "Dnes je systém nesmierne komplikovaný, zložitý, je veľmi ťažké sa v ňom vyznať. Len zákon o dani z príjmov právnických a fyzických osôb a jeho predchodca za posledných 11 rokov, odkedy platí nový daňový systém, bol novelizovaný 32-krát a 4-násobne sa zvýšil počet slov v týchto zákonoch. Obsahujú veľké množstvo výnimiek, veľké množstvo špeciálnych, iných sadzieb dane, veľké množstvo oslobodení od dane a vytvárajú tak priestor na špekulácie, na obchádzanie daňovej povinnosti, na veľké daňové úniky a neslúžia tým, ktorým slúžiť majú, teda daňovým poplatníkom," tvrdí podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš (Slovenská demokratická a kresťanská únia - SDKÚ). Hlavnými zásadami reformy podľa neho sú: spravodlivosť, proporcionalita, neutrálnosť, vylúčenie duplicity zdanenia, jednoduchosť a účinnosť. Koncepcia daňovej reformy vychádza z toho, že vzhľadom na konkrétne podmienky spoločnosti je najvhodnejšie zdaňovať zisk, majetok a spotrebu.

V oblasti priamych daní sa navrhuje zavedenie takzvanej rovnej dane. To znamená zdaňovanie všetkých druhov príjmov (ziskov) právnických osôb i fyzických osôb jedinou lineárnou sadzbou vo výške 20% a odstránenie čo najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení. Od 1. januára 2004 by teda mohli byť prograsívne dane, keď sa z vyšších príjmov platí vyššie percento, minulosťou. Jednoducho sa má štátu odvádzať dvadsať halierov z každej koruny.

V oblasti majetkových daní sa navrhuje zrušenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, z darovania a dedičstva. "U trojdane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, dane z dedičstva a dane z darovania predpokladáme ich zrušenie z toho dôvodu, že túto daň považujeme za nesystémovú a nespravodlivú," tvrdí Ivan Mikloš: "Nezdaňuje ani zisk, nezdaňuje ani spotrebu a nezdaňuje ani majetok, v prípade dane z dedičstva síce zdaňuje majetok, ale zdaňuje majetok, ktorý už vznikol z raz zdanených príjmov. A táto daň má pomerne zložitú a drahú správu a výnos z tejto dane nie je zase tak výrazný."

Pri dani z nehnuteľností by sa mali v budúcnosti všetky nehnuteľnosti zdaňovať na hodnotovom princípe. Ocenenie nehnuteľností na úrovni trhových cien by sa však malo realizovať až v strednodobom horizonte. Sú navrhnuté aj čiastkové zmeny v dani z nehnuteľností k 1. 1. 2004 za účelom posilnenia vlastných daňových príjmov veľkých miest a vytvorenia priestoru pre zníženie transferov týmto obciam zo štátneho rozpočtu. Bude tiež preskúmaná i alternatíva zavedenia zdaňovania len pozemkov (t.j. zrušenie dane zo stavieb a dane z bytov) od. 1. 1. 2004 alebo od 1. 1. 2005, pri zachovaní rovnakého celkového objemu vybranej dane. V oblasti zdaňovania motorových vozidiel (cestnej dane) sa navrhuje, aby predmetom dane boli len úžitkové vozidlá, t.j. upustiť od zdaňovania osobných motorových vozidiel.

V oblasti nepriamych daní - u dane z pridanej hodnoty sa uvažuje so zdanením tovarov a služieb jednou percentuálnou sadzbou DPH 20% u každého platiteľa tejto dane z jeho pridanej hodnoty. Po termíne vstupu do EÚ bude zákon o dani z pridanej hodnoty plne aproximovaný s princípmi platnými v krajinách EÚ.

U spotrebných daní sa predpokladá ich harmonizácia ku dňu vstupu SR do EÚ s tým, že od 1. 1. 2004 sa uvažuje o zavedení systému daňových skladov a s úpravou daňových sadzieb z piva a vína tak, aby výška sadzby zodpovedala percentuálnemu obsahu alkoholu v týchto nápojoch. Navrhuje sa tiež úprava sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov. Miestne poplatky by sa mali ponechať, avšak u niektorých sa navrhuje prehodnotiť ich opodstatnenosť. Týka sa to najmä poplatkov za užívanie verejného priestranstva, za zber, prepravu a zneškodnenie komunálnych a drobných stavebných odpadov ako aj poplatku z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. Posledný z uvedených poplatkov sa bude musieť zrušiť najneskôr súčasne so vstupom do EÚ.

Navrhovaná reforma daní smeruje k vytvoreniu spravodlivého, jednoduchého a proinvestične orientovaného daňového prostredia v Slovenskej republike. Súčasne vytvorí aj fiškálne predpoklady pre kompenzáciu sociálnych dopadov na niektoré skupiny obyvateľstva, ktoré budú negatívne pociťovať zvýšenie DPH, ale nebudú sa ich týkať výhody plynúce zo zníženia priamych daní, pretože nemajú príjmy podliehajúce dani (napr. dôchodcovia, nezamestnaní a pod.).

Keďže sa navrhuje najradikálnejšia zmena daňového systému od r. 1993, bola venovaná mimoriadna pozornosť kvantifikácii dôsledkov navrhovaných daňových opatrení na príjmy štátneho rozpočtu. Prepočty rozpočtových dopadov v oblasti DPH a daní z príjmov vykonali nezávisle na sebe Komisia pre poradenstvo a posudzovanie v oblasti reformy daní zriadená ministrom financií SR, Infostat, Inštitút pre finančnú politiku MF SR, Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV a misia Medzinárodného menového fondu. Expertné odhady vplyvu zavedenia rovnej dane vo výške 20% a súčasného zjednotenia sadzby DPH na úrovni 20% na príjmy štátneho rozpočtu v r. 2004 (oproti schváleným Východiskám štátneho rozpočtu na rok 2004) vykonané týmito inštitúciami sa pohybovali v rozmedzí od -2,5 do +9,3 mld. Sk.

Prioritným cieľom vlády Slovenskej republiky v oblasti verejných financií je udržanie rozpočtovej rovnováhy a splnenie Maastrichtských kritérií, t.j. dosiahnutie takého stavu, aby najneskôr v r. 2006 schodok verejných financií nepresiahol úroveň 3% HDP. Preto podstatný výpadok príjmov štátneho rozpočtu vyplývajúci zo zavedenia rovnej dane z príjmov právnických a fyzických osôb musí byť kompenzovaný zvýšením výnosov z iných daní, najmä DPH a spotrebných daní. Jednotlivé návrhy právnych predpisov v oblasti daní budú preto predkladané tak, že najprv budú predložené na schválenie návrhy v oblasti spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, t.j. návrhy, ktorých výsledkom je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. V závislosti od toho, aký priestor bude vytvorený zvýšením nepriamych daní, bude následne predložený návrh na zníženie priamych daní v tom znení, ako predpokladá Koncepcia reformy daní, prípadne bude tento návrh korigovaný tak, aby bol splnený primárny cieľ udržania rozpočtovej rovnováhy. Ak by navrhované úpravy v oblasti DPH a spotrebných daní neboli schválené v celom rozsahu, mohlo by to viesť k potrebe prehodnotiť možnosť zavedenia rovnej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb ihneď a namiesto toho zvoliť scenár postupných úprav v priebehu rokov 2004 až 2006. Tiež by nemuselo byť možné naplnenie ďalších zámerov daňovej reformy, napr. zrušenie zdaňovania dividend, zrušenie dane z dedičstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností či zrušenie zdaňovania osobných motorových vozidiel cestnou daňou.

Podľa ministerstva financií i pomalšie odstraňovanie progresivity zdanenia fyzických osôb a pomalšie znižovanie dane z príjmov právnických osôb by bolo spojené s výraznými fiškálnymi nákladmi a i pri takomto pomalšom scenári by bolo nevyhnutné zvýšenie DPH a spotrebných daní. Pritom očakávané pozitívne efekty zníženia priamych daní by boli oveľa nižšie, pravdepodobne by sa prejavili oveľa neskôr, prípadne by motivovali vznik nových negatívnych vzorcov správania - napríklad podnikatelia by pravdepodobne mali tendenciu presúvať zisky do nasledujúcich období, aby boli už zdanené nižšími sadzbami.

Na dôchodky šetriť

V priebehu budúceho roka by si mali mať občania možnosť začať sporiť na osobných účtoch na vlastné dôchodky. Koncepciu reformy dôchodkového zabezpečenia v SR z dielne rezortu práce, ktorá predpokladá zavedenie nového trojpilierového dôchodkového systému, schválila začiatkom apríla vláda SR s tým, že konkrétne zákony by mal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník (predseda Demokratiskej strany nominovaný do vlády SDKÚ) predložiť do konca júna tohto roka.

V zmysle koncepcie vznikne v budúcom roku popri reformovanom pilieri priebežného financovania dôchodkov, ktorý reprezentuje Sociálna poisťovňa, aj kapitalizačný pilier. Ľuďom, ktorí sa do neho zapoja, sa 10-% sadzba zo súčasných 28 % hrubej mzdy na dôchodkové zabezpečenie odčlení na ich súkromný účet v dôchodkovom fonde a stane sa tak ich majetkom a bude sa ďalej zhodnocovať. Ďalších 10 % by malo byť naďalej príjmom priebežného starobného systému a zvyšných 8 % by malo tvoriť poistné na invalidné a pozostalostné dôchodky (3 % na pozostalostné a 5 % na invalidné dôchodky). Podľa rozhodnutia kabinetu by sa pritom poskytovanie pozostalostných a invalidných dôchodkov pre účastníkov dôchodkového sporenia malo presunúť do sféry povinného zmluvného poistenia, realizovaného životnými poisťovňami. Občanom, ktorí nebudú účastníkmi systému dôchodkového sporenia, bude naďalej celá poistná sadzba smerovať do Sociálnej poisťovne, vrátane poistenia voči invalidite a strate živiteľa. Tretí pilier budúceho dôchodkového systému budú tvoriť dobrovoľné formy dôchodkového sporenia, ktoré by sa však mali okrem dnešného doplnkového dôchodkového poistenia rozšíriť aj na iné typy sporenia.

Do kapitalizačného piliera budú musieť podľa zámeru vlády povinne vstúpiť len mladí ľudia, ktorí po naštartovaní reformy budú prvýkrát vstupovať na trh práce. Ostatní občania sa budú môcť rozhodnúť, či si chcú začať sporiť na vlastný dôchodok, alebo chcú zostať naďalej len v priebežnom pilieri. Na základe skúseností z iných krajín Ľudovít Kaník predpokladá, že v prvom kroku sa do dôchodkového sporenia zapojí asi 30 % ľudí, pričom do konca obdobia, kedy sa bude možné rozhodnúť (najviac tri roky), sa ich podiel zvýši asi na polovicu. "Je nereálne, že by to prelomilo túto hranicu a je to aj logické, pretože nový systém bude výhodnejší pre mladšie vekové kategórie a menej výhodný pre staršie generácie," tvrdí Kaník. Pre sporenie na dôchodkovom účte sa už nebudú môcť rozhodnúť ľudia, ktorí budú mať po zavedení reformy menej ako päť rokov do dôchodku, pretože by si nestihli našetriť dostatočné množstvo peňazí.

O peniaze občanov v kapitalizačnom pilieri by sa mali starať nové dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré budú na túto činnosť musieť získať licenciu, podmienenú prísnymi pravidlami. Na účely sporenia budú vytvárať dôchodkové fondy, do ktorých budú ľudia odkladať svoje peniaze, pričom si budú vzájomne konkurovať. Štát bude garantovať aktíva dôchodkového fondu pre prípad porušenia zákona zo strany správcu až do výšky 100 %. Vklady sporiteľov v dôchodkovom fonde budú výlučne ich majetkom a správca na ne nebude môcť ani v prípade svojich finančných problémov siahnuť.

Po nasporení dostatočného množstva peňazí na súkromnom dôchodkovom účte si budú môcť občania kúpiť u životnej poisťovne doživotnú anuitu, ktorá bude predstavovať ich dôchodok. V prípade prispievania stanoveného počtu rokov do priebežného piliera dostanú dôchodok aj zo Sociálnej poisťovne, odvíjajúci sa od výšky odvedených príspevkov. "Aj prvý pilier bude na základe nového zákona o sociálnom poistení zreformovaný a bude v ňom výrazne posilnená zásluhovosť," zdôraznil minister.

Na prefinancovanie deficitov v Sociálnej poisťovni, ktoré vzniknú presmerovaním časti odvodov účastníkov nového dôchodkového systému na ich osobné účty, je zatiaľ vyčlenených 65 miliárd Sk z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, čo by malo vystačiť asi na prvé štyri roky po rozbehnutí reformy. Ľudovít Kaník pritom nevidí problém v zabezpečení ďalších zdrojov, ale v tom, že transformačné náklady reformy by sa mali podľa platnej metodiky započítavať do celkového deficitu verejných financií s následným dopadom na plnenie maastrichtských kritérií a vstup SR do Európskej menovej únie.


Slovensko by sa malo nadýchnuť, čaká ho skutočne dlhý a riskantný skok. Česká republika si však tiež nemôže vydýchnuť, lebo časti týchto reforiem sa určite nevyhne.

VILIAM RAKÚS

obsah | publicistika