Koalícia na pokraji nervového zrútenia

Predčasné parlamentné voľby sú jediným východiskom zo súčasnej situácie. Keď si túto formulu osvojí SMER ako najpopulárnejšia politická strana, je to viac ako v poriadku. Keď sa však KOZ v júli slovami Saktora rozhodla stať politickou, a nie iba odbornou opozíciou s perspektívou iniciovať petičnú akciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách, lepší argument v prospech zrušenia tripartity by nenašiel ani minister Kaník.

Hra s predčasnými voľbami po necelom roku pôsobenia druhej vlády M. Dzurindu má (pre opozíciu) aj svoje racionálne jadro. Akokoľvek rozhárane pôsobí súčasná koalícia, stále sa jej darí v parlamente presadzovať návrhy zákonov, ktoré viac či menej posúvajú Slovensko nejakým smerom. To, že sú "reformy" kritizované raz ako málo radikálne a v tom istom momente ako antisociálne, je v poriadku. Ak SMER vo svojom vyhlásení podporujúcom predčasné voľby tvrdí, že "pri pokračovaní deštrukčnej politiky tejto vlády by Slovensko už veľmi skoro mohli postihnúť katastrofy typu sociálnych nepokojov alebo ekonomického úpadku", len napĺňa heslo o tom, že predvolebná kampaň sa začína deň po vyhlásení výsledkov volieb. SMER a jeho predseda si uvedomujú, že čím skôr skončí táto vláda, tým viac zostane pre ich budúce vládnutie.

A že sa treba poponáhľať, vie Fico veľmi dobre. Napríklad minulý týždeň vláda na svojom zasadnutí schválila návrh novely zákona o tzv. "veľkej privatizácii". Hlavným cieľom novely je umožniť doprivatizovanie podnikov s charakterom prirodzených monopolov a verejnoprospešných služieb a tiež umožniť doprivatizáciu podielov u podnikov s charakterom prirodzeného monopolu.

Ak sa na to odhodlá súčasná vládna koalícia, stratí tým mocensky nie ona, ale predovšetkým vláda, ktorá ju bude vo funkcii nasledovať. Vezmime si len príklad SPP. Dokým sa tento plynárenský gigant nesprivatizoval, bol súčasťou významných politických dohôd. Nikomu nešlo o to, aby podnik hospodáril efektívne. Podstatou bolo, kto a koho do podniku dosadí a čo za to budú mať tí, ktorí podnik ovládať nebudú. Po privatizácii sa tento politický vplyv oslabil a po prípadnej strate majority štátu by mohol úplne zmiznúť. A teraz to porovnajme so situáciou v SE. Jedna z prvých roztržiek vo vládnej koalícii sa na konci minulého roka dotýkala práve sporov medzi KDH a ANO v otázkach nominácií do dozornej rady elektrární, resp. na úrad vyšetrovateľov. A to, že sa odpolitizovanie podnikov ako SE nestretáva s prílišným pochopením, dokumentujú aj rozhovory zodpovedného ministra Nemcsicsa pre TREND (23.6.2003) či DF (33/03). Ten v oboch rozhovoroch jasne naznačil, že stále existuje záujem dosadiť do elektrární ľudí, aby biznis ďalej fungoval. Nič lepšie ako privatizácia sa podobným podnikom prihodiť nemôže. Jedinou úlohou štátu v tomto prípade je zabezpečiť, aby liberalizácia energetického sektora nedopadla ako v USA (príklad: augustový výpadok elektriny na východe USA a Kanady), ktorý sa prisudzuje predovšetkým politickému zlyhaniu pri tvorbe stratégie liberalizácie trhu.

Skutočným dôvodom na predčasné voľby tak nie je ani deklarované "ideologické nepriateľstvo" medzi KDH a ANO, ani premiérom objavená nádej slovenského popu Skupinka a ani nedôvera medzi koaličnými partnermi. Dôvodom nie je ani minulosť, ktorú si do politiky priniesol P. Rusko. Dokiaľ je vláda schopná v parlamente presadzovať návrhy zákonov, ktoré predkladá, dovtedy sú všetky citové a iné problémy spôsobené nielen horúčavou problémami zástupnými. Ak vláda nebude schopná v parlamente presadiť zákony, ktoré počas minulotýždňového dvojdňového zasadnutia odsúhlasila a tento stav by pokračoval aj ďalej, nastane ten správny čas. Buď na rekonštrukciu vlády, alebo vládnej koalície. Alebo na predčasné voľby. Nie skôr.

ERIK LÁŠTIC, INZINE

obsah | publicistika