Česko-slovenské darčeky

Blíži sa čas drobných pozorností i darčekového šialenstva. Dva balíčky pod pomyselný stromček dostala v ostatných týždňoch aj - nazvime to tak - česko-slovenská komunita, teda ľudia, ktorí stále žijú takpovediac rozkročení ponad rieku Moravu, ktorí majú väzby, či už rodinné alebo pracovné, na oboch jej brehoch. Jeden darček pripravila česká, druhý slovenská strana - no veď podelili sa tak, ako sa patrí...

Českí zákonodarcovia na návrh vlády novelizovali Zákon o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Českej republiky (40/1993 Sb.). Novela upresňuje niektoré otázky týkajúce sa udeľovania občianstva deťom i podrobnosti administratívneho procesu, predovšetkým však rozširuje okruh ľudí s nárokom na dvojité - české a slovenské - občianstvo o nové skupiny. K paragrafu 18a, ktorý si asi dobre pamätajú tí, ktorí po roku 1999 vyhlásením (po česky "prohlášením") získali české občianstvo k slovenskému, pribudli dva rozširujúce: 18b a 18c.

Prvý z nich umožňuje znovu získať české občianstvo tým bývalým československým občanom, ktorí získali slovenské občianstvo udelením v období od 1. januára 1994 do 1. septembra 1999, teda od chvíle, keď už nebolo možné v rámci špeciálneho režimu po rozdelení získať slovenské občianstvo voľbou, do momentu, keď vstúpila do platnosti predchádzajúca novela zákona o nadobúdaní a strate štátneho občianstva ČR, podľa ktorej sa už udelením slovenského české občianstvo nestrácalo. Odstraňuje sa tak najväčšia krivda, ktorá v oblasti občianstva pretrvávala. Dosiaľ boli totiž Česi na Slovensku, ktorí si ponechali české občianstvo dlhšie než ostatní a preukázali tak mimoriadny vzťah k ČR, za tento svoj postoj českou stranou ešte trestaní. Oni na rozdiel od tých, čo si zvolili slovenské občianstvo skôr, nemali nárok na znovuzískanie českej štátnej príslušnosti, samozrejme, pri ponechaní si tej slovenskej.

Druhý z pridaných paragrafov, 18c, umožňuje získať dvojité občianstvo potomkom zo zmiešaných manželstiev - podmienkou je, aby žiadateľ bol dieťaťom rodičov, z ktorých jeden mal české a druhý slovenské občianstvo, a on sám bol k 31. 12. 1992 slovenským (a súčasne samozrejme československým) štátnym občanom vo veku do 18 rokov. Týka sa teda aj dnešných takmer tridsiatnikov.

Zmeny to nie sú malé, dlhodobo sa o ne usilovali aj viaceré neštátne inštitúcie, predovšetkým Český spolok na Slovensku či Slovensko-český klub. Ešte stále zákonu možno vytknúť drobné nedostatky, týkajúce sa najmä niektorých reemigrantov. Drobné z globálneho pohľadu, avšak významné pre konkrétnych ľudí. Občas sa vyskytnú aj neochotní úradníci, ktorí dokážu skomplikovať proces získavania občianstva, inak pomerne jednoduchý. Celkovo však možno konštatovať, že jedenásť rokov po rozdelení sú najväčšie krivdy v oblasti občianstva odstránené.

Druhý darček prišiel zo Slovenska. Netýka sa len Slovákov žijúcich v Českej republike, ale všetkých občanov SR, žijúcich dlhodobo za hranicami Slovenska. Tí všetci sa budú môcť zúčastniť parlamentných volieb korešpondenčnou formou. Technicky budú slovenské voľby vyzerať nasledovne...

Občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí budú v deň volieb v zahraničí, môžu 65 dní pred konaním volieb písomne požiadať svoju obec o voľbu poštou. Občania SR bez trvalého pobytu na Slovensku môžu rovnako 65 dní pred konaním volieb písomne požiadať o zápis do osobitného zoznamu voličov (ten bude vedený ako súčasť petržalského volebného obvodu). Päťdesiat dní pred konaním volieb dostanú obálku s hlasovacími lístkami, návratnú obálku a poučenie o voľbe. Do výsledku hlasovania sa započítajú iba tie hlasy, ktoré prišli najneskôr v posledný pracovný deň pred volebným dňom. To môže predstavovať isté riziko, pretože pošta by mohla lístky zdržať alebo stratiť, či už nedopatrením, alebo v najhoršom prípade za istých okolností aj úmyselne. Iným problémom je, ako zabezpečiť, že budú voľby tajné... Aj tu treba zrejme čerpať zo zahraničných skúseností a podobne ako v otázke dostatočne rýchlej práce pošty sa spoľahnúť na demokratickú kultúru slovenskej spoločnosti. Riešenie bude pravdepodobne spočívať v tom, že v obálke bude ďalšia obálka, pričom tie druhé, "vnútorné" obálky sa budú otvárať až naraz a po "premiešaní".

To sú už detaily, dôležité je, že občania žijúci v zahraničí prestanú byť občanmi druhej kategórie. Stúpla ich politická váha a Slovensko konečne uznalo, že majú plné právo spolurozhodovať o osudoch krajiny, ktorej sú aj v zahraničí súčasťou. Mohli vlastne i teraz, ale veľmi nekomfortne. Museli na voľby na Slovensko cestovať, čo de facto ich volebné právo okliešťovalo. Stále sú problémy, ktoré pretrvávajú. Slovensko-český klub už roky upozorňuje okrem otázok, ktoré sa práve vyriešili, aj na istý rozpor v ústave, ktorá na jednej strane garantuje všetkým občanom "rovný prístup k voleným a iným verejným funkciám", na strane druhej od kandidátov na poslanca parlamentu požaduje trvalé bydlisko na území Slovenska. Mimochodom, kandidát na prezidenta paradoxne nič také spĺňať nemusí. Aj tu sa však črtá šanca na riešenie - ústava sa totiž bude tak či tak novelizovať v súvislosti s úpravou volieb do Európskeho parlamentu.

Možno teda dúfať, že aj na budúci rok sa budeme môcť spokojne pozrieť pod stromček. Tento rok sa asi aj napriek niektorým negatívam, týkajúcim sa napríklad závor na hraniciach, patrí tomu česko-slovenskému Ježiškovi, Santa Clausovi, Dedovi Mrázovi, či komu kto nosí darčeky, poďakovať...

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | publicistika