Zdravotné poistenie a pocit trápnosti

V lete som mala v Prahe na prázdninách neter zo Slovenska. Stala sa tak nielen svedkom historických záplav, ale následne aj obeťou infekcie, ktorá sa po opadnutí vody začala v hlavnom meste šíriť. Leto sa chýlilo ku koncu a Martinku skolili takmer štyridsaťstupňové horúčky. Skúšali sme spočiatku všetky možné ľudové prostriedky na zrazenie horúčky, ale nedarilo sa. Po pár dňoch sme už boli pomerne znepokojení a rozhodli sa zájsť na neďalekú polikliniku k obvodnej lekárke. Predsa len, človek nikdy nevie... No a tu som zažila svoj prvý šok - podarilo sa mi Martinku v jej stave horko-ťažko dostať do čakárne, z ktorej nás sestrička veľmi energicky a nekompromisne vyhnala so slovami, že cudzincov, ktorí nie sú poistení do zahraničia, ošetrujú najbližšie v motolskej nemocnici. Darmo som sa ohradzovala, že s touto tematikou pracujem už roky a dobre viem, že od 1. apríla minulého roku je v platnosti Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Zjavne mi neverila, ba čo viac, nechcela sa mnou vôbec zdržiavať. Rovnako som pochodila aj u lekárky, ktorá údajne o ničom takom nepočula a len ľahostajne pokrčila plecami. Nezostalo mi nič iné, než sa s horúčkou zoslabenou neterou vrátiť späť domov.

Večer bola Martinka ešte viac rozpálená, a tak sme ju zaviezli na pohotovosť. Pani lekárka sa na nás chladne pozrela a nevraživo sa spýtala: "Ale viete, že za vyšetrenie cudzinca musíte zaplatiť?!" Znovu som jej odrecitovala údaje o zmluve, ktorú nie tak dávno podpísali obaja premiéri. Zjavne som ju rozčúlila svojou neústupčivosťou a neochotne sa začala prehŕňať v akejsi zložke s papiermi. A div sa svete - zmluvu vskutku našla. Zachmúrene sa zadívala na podčiarknuté pasáže a víťazoslávne oznámila: "Ale to sa týka len 'nutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti'!" Dozvedela som sa, že horúčka v žiadnom prípade do takejto kategórie nepatrí a lekárka nebola ochotná z tohto tvrdenia zľaviť ani po tom, čo som sa úprimne začudovala, ako to môže vedieť, keď neter ešte ani nevyšetrila a teda vlastne nikto zatiaľ nevie, čo jej je. No nič, aby som to skrátila: za to, že lekárka pozrela Martinke do krku a popočúvala ju fonendoskopom, si odo mňa vyinkasovala tisíc korún. Isteže, mohla som ich nezaplatiť a bola by som v práve, ale zmorená celým naťahovaním som len mávla rukou.

Neochota? Neinformovanosť? Ťažko povedať. Keď sme na stránkach nášho časopisu písali nadšené chvály na zmluvu, ktorá mala vrátiť vzťahy našich krajín v oblasti zdravotnej starostlivosti opäť k nadštandardu, tak sme ani vo sne nepredpokladali, že prax bude celkom odlišná. Nechcem samozrejme zovšeobecňovať, možno, a pevne v to dúfam, som mala len smolu. V každom prípade som sa do zmluvy pozrela ešte podrobnejšie a vyhľadala si pasáže, kde sú niektoré pojmy vysvetlené. Tak i "nutná a neodkladná zdravotná starostlivosť". Rozumie sa pod ňou "poskytnutie neodkladného ošetrenia pri život ohrozujúcich stavoch, náhlych ochoreniach alebo úrazoch a pri predčasnom pôrode do ukončenia 36. týždňa tehotenstva, do doby, kedy je pacient schopný prevozu na územie druhej zmluvnej strany". Nuž, pripadá mi, že vysoká horúčka sa nepochybne dá zahrnúť pod pojem "náhle ochorenie". Všetko je však na rozhodnutí lekára, na jeho dobrej vôli. Možno istá neochota pramení aj z toho, že české poisťovne pomerne ťažko a najmä dlho vymáhajú zo slovenskej strany úhrady platieb - vinou katastrofálneho stavu tamojšieho zdravotníctva...

V každom prípade vedzte, že ak sa do podobnej situácie dostanete, máte právo na bezplatné ošetrenie svojho príbuzného či známeho zo Slovenska. Nebude vám potom trápne tak ako mne, keď lekárka na Slovensku (neďaleko seneckých jazier) začudovane pri ošetrení Martinky povedala: "Nechápem svojich českých kolegov, veď my tu celé leto denne bezplatne a naprosto samozrejme českých pacientov ošetrujeme..."

NAĎA VOKUŠOVÁ

obsah | publicistika