Profily lídrov: Čo sa stalo za štyri roky

Fico z tretej cesty odbočil naľavo

Pred štyrmi rokmi by sa mu človek krvi nedorezal. Nádejne rozbehnuté volebné preferencie Roberta Fica a sen o premiérovi nesedeli s výsledkami. "Je veľká pravdepodobnosť, že Smer bude súčasťou vládnej koalície," presviedčal Fico. Výsledky však zozadu aj spredu oznamovali, že Fico a jeho Smer poputujú na štyri roky do opozície.

Vyšiel z nej dva razy taký silný ako pred štyrmi rokmi, ale už s inou rétorikou, inou politikou a čiastočne obklopený inými ľuďmi. Fico zostáva ten istý, želá si byť premiérom, ale už to neoznamuje aj na tom najposlednejšom plagáte ani neodsúva politických partnerov. Nediktuje, kto má odísť z politiky, ako to mal vo zvyku už od čias podpredsedu SDĽ. "Kto sa nepoučí z vlastných chýb, je hlupák," hovorí dnes. Jeho najväčší protivník Mikuláš Dzurinda mu zas hovorí, že je "populista, demagóg a Ľupták".

Ficova strana má oproti ostatným obrie preferencie, Fico však ešte neprekročil tieň smoliara. Tento ambiciózny politik, vzdelaním právnik, sedí v kresle poslanca už štrnásty rok. V polovici deväťdesiatych rokov sa mu nepodarilo stať sa predsedom SDĽ, dobrovoľne vycúval, v roku 1998 na začiatku pomečiarovských čias chcel byť generálnym prokurátorom, s čím tiež neuspel. V roku 1999 odišiel z SDĽ a založil si vlastnú stranu.

Po volebnej prehre 2002, keď "tretia cesta" nevyšla, Fico zmenil Smer na ľavicový. A čaká, či to tentoraz - naposledy? - vyjde.

Dzurinda šroboval, kým sa dalo

V prvej vláde ešte zvykol čo-to prehltnúť, v druhej už museli prehĺtať iní. Mikuláš Dzurinda posledné štyri roky v kresle premiéra šrauboval, kým sa dalo. Vo februári 2006 pánty praskli a tento štýl politiky viedol k predčasným voľbám.

Už prípad skupinka v roku 2003 ukázal, že Dzurinda mieni moc stískať neporovnateľne tuhšie ako počas vlády s Jozefom Migašom. Zdĺhavé prechádzky, kde sa hľadali kompromisy, boli minulosťou. Dzurinda uprednostňoval účelové spojenectvá, ktoré časom, keď mu už nevyhovovali, rušil. "Mikuláš Dzurinda rezignoval na hodnotovú politiku, nahradil ju účelovou, založenou na princípe kupeckých počtov," hodnotil jeho politiku Béla Bugár, po tom, čo sa Dzurinda spájal s Pavlom Ruskom proti KDH a SMK. "Mikuláš Dzurinda klame," pridal o dva roky neskôr pri odchode z vlády Pavol Hrušovský. Dzurinda na to len s chladnou tvárou reagoval - "nič zlé som neurobil".

Už hneď po voľbách si urobil poriadky s opozíciou vnútri vlastnej strany. Namiesto podpredsedníčky Zuzany Martinákovej, ktorá tesno spolupracovala s Ivanom Šimkom, Dzurindovým protikandidátom na post predsedu strany, poslal do vlády Ľudovíta Kaníka. O rok neskôr sa zbavil aj Šimka, čo stálo koalíciu väčšinu v parlamente. Vzťahy víťaznej pravicovej koalície SDKÚ, KDH, SMK, ANO nechal vyčerpávať vnútornými spormi a vládol cez pochybné dohody s nezávislými, bývalými politikmi z HZDS aj KSS. Miestami sa istil Vladimírom Mečiarom, pričom nemal problém zopár dní pred voľbami sa od neho dištancovať. Parlament za Dzurindovej éry čelil podozreniam z korupcie a kupovania hlasov, nevyjasnených zostalo množstvo škandálov.

Sú tu nové voľby, tento druh politikov sa zvykne nebezpečne vyvíjať a Mikuláš Dzurinda chce byť opäť premiérom.

Mečiar stále prekážkou

Vladimírovi Mečiarovi dochádza dych, za posledné štyri roky sa mu strana rozpadla pod rukami, z jeho volebnej sily zostala polovica. Predvlani Mečiar prehral prezidentské voľby ako "väčšie zlo" a jeho hlavným politickým protivníkom sa stal Robert Fico. Podľa niektorých analytikov sa práve odvtedy začína aj zbližovanie HZDS a SDKÚ.

Mikuláš Dzurinda kedysi nazýval najväčšie prechmaty z obdobia vládnutia HZDS zločinmi, pred týždňom ich už pomenoval ako "nepekné veci". Vlani Mečiar oznámil vyrovnanie 41-miliónovej pôžičky na vilu Elektra a tvrdil, že ju splatil majetkovými právami svojej manželky. "O aké práva konkrétne ide?" pýtali sa vzápätí viacerí právni experti, odpovede sa však nedočkali.

Nadchádzajúce voľby po prvý raz po dvanástich rokoch nevyhrá HZDS. Mečiarova osoba vo vláde je stále pre väčšinu strán neprijateľná, HZDS sa tak môže pre svojho autokratického vodcu po tretí raz ocitnúť v opozícii. Už teraz sa hovorí, že pre stranu to môže byť smrteľný úder.

Bugár svoju SMK ponúka na všetky strany

Predseda SMK Béla Bugár síce zmierňuje ostrie, zároveň však dozerá, aby pahreba celkom nevyhasla. Hoci navonok sa Bugár snaží nedávať do popredia etnický princíp, je to základ politiky SMK, len úlohy sú rozdelené. Politicky citlivé témy z jej agendy - ako sú Trianonské dohody, Benešove dekréty, vzťahy s Budapešťou - otvára predovšetkým Miklós Duray a Pál Csáky. Bugár má svojou "zmierlivosťou" zvyšovať koaličný potenciál SMK, aby sa dostala do každej vlády. Nie vždy však táto politika strane vychádza. Príkladom sú minuloročné regionálne voľby, keď sa v bašte SMK v Nitrianskom kraji spojili slovenské strany a dostali Bugárovu do menšiny. Aj preto teraz Bugár núka SMK do každého variantu budúcej koalície a už mu až tak neprekáža ani HZDS. Vie, že karty rozdávať nebude, chce ich však aspoň miešať. Naznačil, že ak bude musieť zostať v opozičných radoch, menšinovú politiku mieni ešte pritvrdiť.

Hrušovský, príliš často nerozhodný politik

Miesto predsedu si nevybojoval, ale ho dostal. Pavol Hrušovský by sa šéfom KDH nestal, keby sa Ján Čarnogurský pred šiestimi rokmi nestiahol do úzadia. Hrušovský to však zatiaľ nedokázal celkom zúročiť. Zatiaľ sa príliš neprejavuje ako silný líder. Aj napriek tomu splnil, čo sa od neho v KDH očakávalo. Ako zmierlivý, ľudovejší politik dokáže s SDKÚ zabojovať o voličov.

KDH však zároveň dostalo šéfa, ktorý zvykne byť nerozhodný. Napríklad z Dzurindovej vlády odchádzal Hrušovský niekoľko ráz. Pre jeho štýl vládnutia, pre podrazy voči KDH, pre kupovanie poslancov... Nakoniec zostal. Pre tento krok sa rozhodol, až keď mu Dzurinda odmietol prijať Vatikánsku zmluvu. O Dzurindovi vtedy povedal, že "KDH nebude súčasťou vlády, ktorú vedie vierolomný človek". Pôjde po voľbách s ním alebo s Robertom Ficom? Hrušovský, na rozdiel od svojich podpredsedov, najmä Daniela Lipšica, voči Smeru ostro nevystupuje. Obrusuje hrany.

Inak je to s Vladimírom Mečiarom, ktorého, naopak, dokáže dostať do varu. Jeho politickú minulosť a to, že je pre KDH neprijateľný, mu Hrušovský nikdy nezabudne pripomenúť. Na rozdiel od Dzurindu...

Zuzana Martináková

V politike začínala pred šiestimi rokmi po boku Mikuláša Dzurindu a Ivana Šimka, dnes si s nimi nevie prísť na meno. Pred dvoma rokmi spolu so Šimkom opustili Dzurindovu SDKÚ, ich vzájomné spojenectvo sa však vzápätí skončilo pri súboji o predsednícku stoličku v Slobodnom fóre.

Martináková vyhrala o jediný hlas a dnes bojuje s ďalšími názorovými prúdmi v strane. Sľubuje, že stranícke problémy po voľbách už riešiť nebude. Ak sa dostane do parlamentu, jej strana môže byť jazýčkom na váhach pri zostavovaní budúcej vlády.

Ján Slota

Po štvorročnej prestávke mieri do parlamentu a stojí aj znovu na čele SNS. Ján Slota v roku 2001 prežil vyhodenie zo stany svojou najbližšou spolupracovníčkou Annou Belousovovou, aby sa s ňou o štyri roky opäť spojil. Jeho politiku sprevádzajú škandály, pre svoj slovník a správanie má povesť politického hulváta. Väčšina strán má obavu z jeho účasti vo vláde, kde sa však po ôsmich rokoch môže znova ocitnúť.

PRAVDA

obsah | publicistika