Zahraniční Slováci očami politikov

Ivan GAŠPAROVIČ, prezident Slovenskej republiky

Krajanská komunita je pre nás na Slovensku nezastupiteľnou súčasťou života a tváre krajiny i národa, súčasťou našej vizitky pred svetom. Určite sa o tom nemusíme navzájom presviedčať. Slováci v zahraničí dokázali presláviť svoju domovinu dielami svojich rúk i umu v dávnej minulosti, je tomu tak i dnes a iste to nebude inak ani v budúcnosti. Príklady sú - myslím si - všeobecne známe (spomeniem aspoň niekoľko z nich - Baniča, Murgaša, Štefánika) a my sme na týchto velikánov nielen patrične hrdí, ale aj zaviazaní veľkosti ich odkazu. Svojou vynaliezavosťou a húževnatosťou sa aj Slováci vo svete nadobro zapísali do histórie výdobytkov ľudského ducha a nie inak to môže byť aj v súčasnosti, keď je svet pre nás, pre naše ašpirácie ďaleko otvorenejší i žičlivejší.

Dobre si spomínam, milí krajania, ako sa pred jedenástimi rokmi Vami organizované Dni zahraničných Slovákov začínali, ako sa formovala ich tradícia. Bol som vtedy počas ich začiatkov na čele slovenského parlamentu, ktorý mal - ako každá mladá demokracia - problémy s tvorbou legislatívy. Vy ste sa na nás zovšadiaľ zo sveta pozerali - s nádejami, so záujmom, žičlivo, poniektorí i podozrievavo. Najdôležitejšie však bolo, že Vám nebola ľahostajná tá krajina, ku ktorej Vás pútalo srdce - či už cez rodičovskú nostalgiu, či cez vlastnú zvedavosť a činorodosť.

Zhodou okolností sa Vám prihováram ako nová hlava štátu, prezident nedávno zvolený občanmi Slovenska. Cítim nielen voči nim veľký záväzok, cítim ho aj voči Vám, poznajúc predsa len i latentné problémy Vašich kontaktov so Slovenskom. Mám medzi prioritami svojho funkčného obdobia i starostlivosť o krajanov spôsobom, ktorý prislúcha hlave štátu a zároveň nesupluje to, o čo by sa mali postarať v najprirodzenejšej - legitímnej - forme ďalšie naše ústavné orgány. Budem mať iste za nadchádzajúce päťročné obdobie dosť príležitostí venovať pozornosť aj Vašim starostiam a problémom, ale tiež tešiť sa s Vami z radosti a úspechov Vášho krajanského bytia.

Pavol HRUŠOVSKÝ, predseda Národnej rady SR

Tohtoročný Deň zahraničných Slovákov je pre nás príležitosťou uvedomiť si našu spoločnú minulosť a zároveň nádej pre budúcnosť v novom spoločenstve Európskej únie.

Príspevok Slovenska do kultúrneho bohatstva Európskej únie je spoločným dielom Slovákov žijúcich v rôznych častiach sveta. Je dôkazom, že Slováci sa vo svete nestratili.

Mikuláš DZURINDA, predseda vlády SR

Slovensko a Slováci v zahraničí patria neodmysliteľne k sebe. Prirodzeným právom každého národa je starať sa o svoj rozvoj a rozmach svojej kultúry. Národ pri tom nie je obmedzený len hranicami určitého štátu. V minulosti Slováci z rôznych dôvodov opúšťali svoju domovinu a odchádzali do zahraničia. Neprestávali tým však byť súčasťou slovenského národa. Zachovávali si zvyky svojich predkov a pestovali svoju kultúru a tradície. Ich osudy sú integrálnou súčasťou slovenských dejín a národno-kultúrneho rozvoja Slovákov.

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 venovala každá slovenská vláda osobitnú pozornosť vzťahom so zahraničnými Slovákmi. Problematika krajanov sa pritom neobmedzovala len na poskytovanie symbolickej podpory. V záujme udržania národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí boli a naďalej sú prvoradé predovšetkým živé väzby medzi krajanmi a ich materskou krajinou. K tomu prispieva podpora krajanských spolkov a organizácií, rôzne kultúrne podujatia a projekty, vzdelávacie programy, informovanosť karajanov o dianí na Slovensku či rozsiahlejšie akcie - ako sú Dni zahraničných Slovákov.

V snahe nájsť optimálny mechanizmus zabezpečenia starostlivosti o slovenské komunity v zahraničí prešiel celý systém viacerými zmenami. V súčasnosti sa predpokladá jeho definitívne dobudovanie. V minulosti spôsobovala problémy určitá roztrieštenosť na strane slovenských štátnych orgánov. Zbrzdilo sa tak prehlbovanie vzájomných vzťahov a často bola marginalizovaná snaha a podpora vlády SR v tejto oblasti.

Pripravovaný Zákon o starostlivosti Slovenskej republiky o zahraničných Slovákov by mal riešiť krajanskú problematiku tak, aby v čo najväčšej miere reflektoval záujmy a možnosti Slovenska na jednej strane a požiadavky a potreby našich krajanov na druhej strane.

Rudolf CHMEL, minister kultúry SR

Delia nás hranice mnohých štátov, ale spája nás materinský jazyk a spoločná kultúra.

Obdivujem, čo všetko zahraniční Slováci napriek rôznym prekážkam dokázali na poli kultúry uskutočniť. Umelecké výkony, ktoré sú svedectvom životaschopnosti a tvorivosti neraz v sťažených podmienkach, sú nepochybne prínosom a inšpiráciou a ich približovanie slovenskej verejnosti je nenahraditeľné pri prehlbovaní našej vzájomnosti.

Eduard KUKAN, minister zahraničných vecí SR

Vstupom Slovenska do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie sa naplnila zahraničnopolitická priorita všetkých slovenských vlád. Za našim vstupom sa skrýva niekoľko rokov ťažkej práce, náročných rokovaní, ale tiež drobných krokov, ktoré prispeli k zlepšeniu obrazu Slovenska v zahraničí.

Neoceniteľnú úlohu v tomto smere zohrala krajanská komunita, ktorá vo veľkej väčšine svojimi aktivitami a postojmi prispela k prezentácii a šíreniu dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Claude BALÁŽ, splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov

Slovenská republika považuje za svoju povinnosť poskytovať Slovákom žijúcim v zahraničí všetky zdroje a možnosti, aby si zachovali národného ducha, pestovali a rozvíjali slovenskú kultúru v blízkej i ďalekej cudzine.

Želáme si, aby sa Slovensko pre všetkých Slovákov v zahraničí stalo miestom, kam sa môžu vracať, kedykoľvek zatúžia po domovine a kde budú vždy prijímaní ako doma.

Karol PALKOVIČ, riaditeľ Domu zahraničných Slovákov

Slováci v zahraničí v zjednocujúcej sa Európe bez hraníc, ktorej súčasťou je už aj Slovenská republika, si ešte viac uvedomujeme vzájomné prepojenie i vzácnosť domova a rodu, do ktorého patríme. Želáme si, aby do "starej" vlasti prichádzali čo najviac a čo najčastejšie. Otvára sa totiž priestor pre ešte lepšie spoznanie i obohatenie sa, osobitne v oblasti kultúry. Aby všetko to, čo dosiahli pri rozvíjaní slovenských ľudových tradícií, umenia a kultúry, mohli odovzdávať ďalším, blízkym i neznámym ľuďom.