Rozhlasové vlny nádeje
alebo polstoročie vysielania Slobodnej Európy

V ťažkých časoch druhej svetovej vojny zvučka londýnskej rozhlasovej stanice BBC s heslom Volá Londýn prinášala nádej a morálnu posilu miliónom ľudí v krajinách zotročených nacizmom. Politický vývoj v strednej a východnej Európe po porážke Nemecka však spôsobil, že myšlienka "Slobodnej Európy" nemohla byť odložená ani po vojne. Čoskoro sa totiž ukázalo, že snem v Norimbergu zúčtoval len s jednou totalitou, ktorou Hitler vyvolal druhú svetovú vojnu. Stalinova rozpínavosť koncom štyridsiatych rokov predstavovala reálnu hrozbu nástupu novej totality, ktorá ohrozovala spoločné víťazstvo a mier v Európe i vo svete. Štafetu nádeje slobody pre krajiny tentoraz s boľševickými režimami prebrala americká rozhlasová stanica Slobodná Európa - Radio Free Europe (RFE).

Americká rozhlasová stanica RFE sa organizovala na dvoch líniách: v New Yorku a Mníchove. Kým v New Yorku si Američania za riaditeľa vysielania do Československa vyhliadli známeho českého novinára Ferdinanda Peroutku, ktorý za druhej svetovej vojny prežil roky v nacistickom koncentráku, v Mníchove, kde bol hlavný pracovný štáb vysielania, sa riaditeľom stal Pavel Tygrid, ktorý bol počas vojny pracovníkom BBC v Londýne.

Pracovný tím Slobodnej Európy pôsobil v týchto dvoch mestách už od roku 1950. V Mníchove od prvej chvíle zo Slovákov pracovali Karol Belák-Berger, Martin Kvetko, Imrich Kružliak, Juraj Kováč, Felix Mikula, ku ktorým postupom času pribúdali ďalší redaktori. V New Yorku to zo Slovákov boli Michal Múdry, Ján Beharka, Klement Šimončič, Ľudovít Šebesta a iní. Už koncom roku 1950 začal Slobodná Európa s pokusným vysielaním na krátkych vlnách. V nasledujúcom roku v máji mala Slobodná Európa už toľko redaktorov, hlásateľov, režisérov, pisárov a technických pracovníkov, že táto rozhlasová mohla už vysielať celodenný program.

Bol ním 1. máj 1951, keď sa o jedenástej hodine predpoludním začalo vysielanie Slobodnej Európy do Československa. Ferdinand Peroutka, prvý predseda Slobodnej Európy v New Yorku, cez éter slovenským a českým poslucháčom odkázal: "Budeme vydávať časopis a budeme ho posielať vzduchom. Oni (myslel tým na komunistických mocipánov), pravda, budú mať všetky zbrane a všetky druhy polície, a my budeme mať len prostriedok slova. No aj keď je celá hmotná presila na ich strane, predsa sú nepokojní. Lebo akokoľvek sú zaslepení, nemôžu nevidieť, že si počínajú proti prirodzenosti národa a proti samej ľudskej prirodzenosti. To je vždy riskantný podnik... Nuž teda, nech súťaží naše jednoduché slovo s ich násilím. Jeden časopis by znamenal málo v krajine, kde vládne sloboda, ale jeden časopis, jedna slobodná rozhlasová stanica v diktátorskom režime, to je revolúcia.

Po dnešnom dni vám nikto nemôže nahovoriť, že vaša otázka nie je otázkou svetovou. Z vôle a príspevkov 16 miliónov amerických občanov bola vybudovaná táto rozhlasová stanica. Tu národ podáva ruku národu. Tu sa svetová demokracia stavia za svojich bojovníkov v prvej línii... Ale vy sami, nie my tu, rozhodnete, ako usporiadať veci u nás doma, keď už bude len zlou spomienkou všetko to, čo sa dnes deje. Nie je našou vecou, aby sme vám radili, čo máte robiť. Vaše je riziko, a preto len vám patrí právo rozhodnúť o vašich činoch."

Správa o vysielaní Slobodnej Európy sa rozšírila ako blesk a na komunistických vládcov v Prahe zapôsobila ako bomba. Boli bezradní a nevedeli, čo sa deje.Vysvetlenie im nevedeli v prvej chvíli podať ani sovietski vševediaci poradcovia.

Prvé májové dni roku 1951 sa v Česku i na Slovensku nehovorilo o ničom inom. Nekomunistov sa zmocnila nepredstavitelná radosť a komunistov strach z odplaty za ich brutalitu od konca vojny. Ďalší vývoj vtedy ešte nevedel nikto predvídať. Slobodná Európa však oznamovala nádej v budúcnosť, vieru v silu pravdy a slobody, ale aj odhodlanosť poučiť sa z chýb predmníchovskej politiky.

* * *

Pri 50. výročí založenia rozhlasovej stanice Slobodná Európa si treba spomenúť na všetkých, ktorí stáli v jej službách, na mŕtvych i na živých. Na tých, ktorí podporovali jej myšlienku - ideu slobody a demokracie v zjednotenej Európe, ale aj na tých, ktorí ju kritizovali v dobrom úmysle slúžiť pravde, slobode, ľudskosti a tolerancii. Jej cieľom bolo viesť politický a ideologický zápas s komunistickou totalitou a jej marxistickým ateizmom. V tomto ohľade zohrala Slobodná Európa historický zástoj a veľkou mierou prispela k rozpadu komunizmu.

V jej česko-slovenskom vysielaní sa však neraz ozývali prvky prežitého čecho-slovakizmu, ktoré pripomínali politické časy prvej ČSR, kedy vládla nielen centralistická pražská politika, ale aj neprirodzený a vývojom prekonaný etnický i kultúrny čechoslovakizmus. Početní slovenskí zamestnanci sa už vtedy dožadovali rozdelenia vysielania na české a slovenské, ale české vedenie videlo v tomto separatizmus a americké vedenie sa stavalo na princíp nepredurčovania. Rozumní Česi, ako napríklad Ferdinand Peroutka, už roku 1952 vyhlásili, že keď Slováci budú chceť mať svoj štát, Česi im v tom nemôžú bránit.

Tal sa aj stalo. Roku 1993 sa Československá federatívna republika rozdelila na Českú republiku a Slovenskú republiku V dôsledku toho sa vysielanie Slobodnej Európy rozdelilo na české a slovenské. Ak za komunistickej totality bola Slobodná Európa velmi počúvaná aj na Slovensku, lebo mala každú hodinu čerstvé správy, dobrý hudobný program a tiež pozoruhodné komentáre, reportáže a najmä reláciu Odkazy domovu, v ktorej redaktori udierali do komunistických radov a pranierovali surovú komunistickú politiku, v súčasnosti jej počúvanosť citeľne poklesla.

Na jedno však nesmieme zabudnúť, že aj rozhlasová stanica Slobodná Európa sa výrazným spôsobom zaslúžila o pád komunistickej totality a návrat slobodného a ľudsky dôstojného života. Za všetko dobré treba vždy poďakovať. Aj Američanom za RFE, lebo Rádio Slobodná Európa je tiež epochou našich dejín. Idea slobodnej Európy, ktorú táto rozhlasová stanica šírila i vtedy, keď sa mnohým stalo takmer nesplniteľným snom, otvorila aj nám Slovákom novú budúcnosť.