Problém Rómov je širší, ako sa zdá

Riešenie rómskeho problému nie je len slovenským problémom alebo špecifikom. Napriek tomu je situácia na Slovensku osobitá. Na rozdiel od susedných krajín, kde je rómska menšina podobná početnosťou a životnou úrovňou, na Slovensku vznikli a stále vznikajú segregované rómske osady. Životná úroveň ich obyvateľov je nízka aj v porovnaní s najbiednejšími vrstvami nerómskeho obyvateľstva i väčšinou ostatných Rómov. Rómske osady sú najvypuklejším problémom a najviac ho vníma aj zahraničie.

Ukazuje sa však, že väčšina týchto osád vzniká pri obciach v tých regiónoch, kde je sociálna situácia obyvateľstva všeobecne veľmi zlá. Platí akási priama úmera - čím horšia je situácia obyvateľstva v danej oblasti, tým horšie to vyzerá v rómskych osadách. V nejednom prípade sú tak segregované nielen rómske osady, ale spolu s nimi aj celé obce a mikroregióny.

Z toho potom vyplýva záver, že zamedziť rozmachu biedy a pozdvihnúť životnú a kultúrnu úroveň tu žijúcich Rómov nemožno vytrhnutím z kontextu celého prostredia. Rómsky problém treba riešiť spolu s problémami miestneho nerómskeho obyvateľstva. V opačnom prípade ešte viac vzrastie napätie medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom, ktoré sa bude cítiť, a v mnohých prípadoch aj oprávnene, poškodené a ukrátené.

Ukazuje sa, že pumpovanie peňazí prostredníctvom rôznych projektov s rýchlym a krátkodobým efektom väčšinou k ničomu nevedie. Začať sa musí tam, kde je základ úspešnosti presadenia sa nielen na trhu práce, ale aj celkovej civilizačne úrovne.

Ide o udržateľnosť projektov, chronickú chorobu mnohých z nich. Začať sa musí v materských a ďalších školách. Od roku 1990 vyrástla generácia negramotných Rómov. Hrozí, že o desať až pätnásť rokov nenájde drvivá väčšina Rómov na trhu práce uplatnenie, lebo bude mať v lepšom prípade základné vzdelanie. Pritom lacná, no dostatočne vzdelaná pracovná sila by mohla byť pre ekonomiku, osobitne sektor služieb, prínosom aj v desaťročnom horizonte.

V tomto segmente by to mohlo znamenať určitú konkurenčnú výhodu pre Rómov, lenže bez dosiahnutia aspoň stredného či učňovského vzdelania to nepôjde. Doterajšia orientácia rôznych programov predovšetkým na otázky ľudských práv a diskriminácie mala paradoxne v nejednom prípade kontraproduktívny efekt, a to aj pre samých Rómov. Ako ukázal výskum Rozvojového programu OSN, väčšina z nich považuje diskrimináciu za hlavnú príčinu svojej nezamestnanosti.

Až hrozivo malá časť si uvedomuje, že hlavnou príčinou je ich vzdelanostný hendikep na trhu práce. Iba teraz sa začne aj z pohľadu mimovládneho sektora dosť nevďačná mravčia práca, ktorej výsledky sa môžu prejaviť až o niekoľko rokov. Kľúčovú úlohu tu bude musieť zohrať štát, miestna samospráva a možno aj cirkev. Je to síce klišé, ale je to tak - ruže aj v tomto prípade prinesie iba trpezlivosť.