Slovensko v roku 2002

Pri príležitosti záveru tohto roka uverejňujeme chronológiu vybraných najdôležitejších udalostí na Slovensku za rok 2002. Od novoročného príhovoru prezidenta R. Schustera k občanom až po uzavreté prístupové rokovania s EÚ. Chronológiu sme na základe polrokov rozdelili na dve časti.

1. januára - Význam roku 2002 ako roku parlamentných volieb a roku, v ktorom SR očakáva pozvanie do Severoatlantickej aliancie (NATO) a naše prístupové rokovania s EÚ zdôraznil v novoročnom príhovore k občanom prezident SR Rudolf Schuster. Vyjadril nádej, že po parlamentných voľbách dôjde k odovzdaniu politickej moci "kultúrnym spôsobom tým, ktorým voliči vyslovili dôveru, to znamená bez revanšov či písania čiernych kníh".

2. januára - Pri návrate prezidenta SR Rudolfa Schustera z Košíc do Bratislavy nastala za Nitrou dopravná kolízia jeho automobilovej kolóny. K vážnejším zraneniam nedošlo.

9. - 10. januára - Stretnutím s premiérom Mikulášom Dzurindom začal predseda vlády Dánskeho kráľovstva Anders Fogh Rasmussen oficiálnu návštevu SR. Okrem iných sa stretol aj s prezidentom SR Rudolfom Schusterom, s ktorým rovnako ako s premiérom rokoval o integračných ambíciách Slovenska.

19. - 29. januára - Republikový výbor Strany demokratickej (SDĽ) rozhodol o odvolaní ministerky financií Brigity Schmögnerovej a navrhol na jej post Františka Hajnoviča, ktorý bol vedúcim národohospodárskych a menových štúdií Národnej Banky Slovenska. Aj keď premiér na návrh SDĽ neodvolal ministerku financií, tá z dôvodu, aby nevyvolala vládnu krízu, nakoniec po predchádzajúcom odmietaní sama podala demisiu do rúk prezidenta republiky, ktorý následne vymenoval na tento post Františka Hajnoviča.

4. februára - Pred centrálou i pobočkami spoločností Horizont Slovakia a B.M.G. Invest v Košiciach postávali hlúčiky klientov po tom, čo sa dozvedeli o dočasnom uzavretí pobočiek. Niektorým na upokojenie postačilo písomné vysvetlenie na dverách, že dôvodom uzavretia je vstup zahraničného investora a s tým spojený audit. Iní sa klopaním a zvonením domáhali bližšieho vysvetlenia, ale bez akejkoľvek odozvy.

5. februára - Vláda SR na mimoriadnom zasadnutí vyjadrila súhlas s prijatím textu vyhlásenia NR SR k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý pripravil zahraničný výbor slovenského parlamentu. Vláda súčasne navrhla, aby sa vo vyhlásení zdôraznil spôsob riešenia problematických ustanovení maďarského krajanského zákona na báze dvojstranných právnych dokumentov týkajúcich sa ochrany národnostných menšín.

7. februára - NR SR schválila vyhlásenie odmietajúce Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, prijatý maďarským zákonodarným zborom 19. júna 2001. Pri záverečnom hlasovaní o texte vyhlásenia sa prezentovalo 129 poslancov, za prijatie dokumentu sa vyslovilo 112, odmietlo ho 15 a 2 zákonodarcovia nehlasovali.

12. februára - Privatizácia SPP bude pokračovať podľa doterajšieho modelu, ktorý počíta s predajom 49 percent akcií strategickému investorovi, konštatovalo rozhodnutie Koaličnej rady. Na jej rokovaní označili štyri vládne subjekty návrh SDĽ na zmenu spôsobu privatizácie predajom len 24 percent a prevodom 25 percent na Sociálnu poisťovňu za nerealizovateľný.

7. - 14. februára - Skupina 35 poslancov z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) predložila návrh na odvolanie vicepremiéra Ivana Mikloša. Medzi dôvodmi na jeho odvolanie uviedli napríklad pokles výkonnosti slovenskej ekonomiky na 47 percent v porovnaní s priemerom v EÚ, vysokú mieru nezamestnanosti a iné. NR SR návrh HZDS na odvolanie Ivana Mikloša neodsúhlasila.

12. februára - Zahraničný investor odstúpil od prevzatia spoločností B.M.G. Invest a Horizont Slovakia. Predstavitelia nového vedenia klamlivo zdôrazňovali, že nebankové subjekty Horizontu s vyplácaním vkladov klientov po znovuotvorení pobočiek nebudú mať problémy a nový americký vlastník má dostatok prostriedkov aj na pokrytie vysokých strát odkúpených subjektov. Podľa informácií týždenníka Trend pritom Horizont len za roky 1998 až 2000 vykázal kumulované straty na úrovni 6 miliárd Sk.

20. februára - Hlasovaním vlády SR neprešiel návrh na zmenu spôsobu privatizácie 49% podielu akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) predložený ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Petrom Magvašim. SDĽ navrhovala, aby bolo investorovi predaných len 24% akcií podniku a zvyšných 25% prevedených na Sociálnu poisťovňu.

21. februára - NR SR schválila návrh vysokoškolského zákona, ktorý parlamentu predložil minister školstva Milan Ftáčnik.

21. februára - Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) bol názov novej politickej strany, ktorej vznik ohlásil člen jej prípravného výboru, predtým poslanec za SDĽ Peter Weiss. Spoluzakladateľmi politického subjektu boli okrem Weissa aj ďalšia členka zákonodarného zboru Brigita Schmögnerová a Erika Kvapilová.

28. februára - Novým veľvyslancom EÚ na Slovensku sa stal holandský diplomat Eric van den Linden, ktorý nahradil Waltera Rochela.

1. marca - Chorvátska polícia zadržala dvoch obvinených konateľov nebankových spoločností Horizont Slovakia a B.M.G. Invest. Išlo o trestne stíhaných Vladimíra F. a Mariána Š., na ktorých 28. februára sudca vydal medzinárodný zatykač.

5. - 6. marca - Prezident Tureckej republiky Ahmet Necdet Sezer navštívil Slovensko. Stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR, pričom s nimi rokoval o vzájomných bilaterálnych vzťahoch medzi oboma krajinami.

7. marca - Ministerstvo spravodlivosti SR poslalo do Chorvátska žiadosť o vydanie na Slovensko konateľov spoločností Horizont Slovakia a B.M.G. Invest Vladimíra F. a Mariána Š. na trestné stíhanie. Spolu so žiadosťou o vydanie ministerstvo poslalo chorvátskym orgánom doručovateľskou službou 7 strán zatýkacích rozkazov.

12. marca - Dovtedajšie výsledky vyšetrovania prípadov nebankových spoločností Horizont Slovakia a B.M.G. Invest nasvedčovali tomu, že už od začiatku išlo pravdepodobne o podvod na princípe pyramídovej hry. Spoločnosti totiž podľa získaných dôkazov už od roku 1998 vykazovali stratu a výnosy vyplácali iba z peňazí nových klientov. Naďalej však v masívnej reklamnej kampani sľubovali vysoké zúročenie vkladov z ich podnikateľských činností.

14. marca - Za rozhodnutie predať 49 % akcií SPP hlasovali všetci členovia kabinetu s výnimkou predsedu SDĽ Pavla Koncoša.

15. marca - HZDS podalo NR SR návrh o vyslovení nedôvery vláde SR. Žiadosť hnutia o odvolanie vlády pred poslancami odôvodnil podpredseda hnutia Sergej Kozlík. Dôvodom bola podľa Kozlíka kumulácia varovných signálov o nespôsobilosti kabinetu plniť ku koncu volebného obdobia svoje základné úlohy. Za jeden z momentov, ktoré vraj svedčili o tejto neschopnosti, označil privatizáciu SPP.

18. marca - Predstavitelia vlády SR podpísali so zástupcami konzorcia investorov Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom zmluvu o predaji 49% akcií SPP za cenu 130 miliárd Sk.

19. marca - Nominanta HZDS, Pavla Kandráča NR SR zvolila v druhom kole hlasovania na post ombudsmana v SR.

20. marca - Poslanci NR SR definitívne schválili dva z troch poslaneckých návrhov zákona o verejnej službe, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla.

21. marca - Slovensko na ďalšom kole prístupových rokovaní s EÚ v Bruseli uzatvorilo kapitolu dane, čím sa počet uzavretých kapitol zvýšil na 23.

21. - 22. marca - NR SR neodsúhlasila návrh HZDS o odvolaní vlády Mikuláša Dzurindu.

26. marca - Minister školstva Milan Ftáčnik odišiel zo SDĽ a vstúpil do SDA, v ktorej ho neskôr zvolili za predsedu.

28. marca - Na približne jedenásť kilometrov dlhý veľkonočný hladový pochod sa vybralo takmer 1500 detvianskych strojárov. Od brány fabriky smerovali k budove Okresného úradu v Detve. Pochod bol protestom proti kritickej situácii a reakciou ľudí na nečinnosť manažmentu spoločnosti, akcionára DMD Fin, a. s., Trenčín ako aj štátu, ktorí dovtedy nenašli riešenie na zachovanie výroby v akciovej spoločnosti Podpolianske strojárne (PPS) Detva.

3. - 5. apríla - Švédsky kráľ Carl XVI. Gustav pricestoval na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera na Slovensko. Stretol sa aj s ďalšími najvyššími predstaviteľmi SR, s ktorými rokoval o rozvoji vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami.

8. - 10. apríla - Prezident Grécka Konstantinos Stefanopulos oficiálne navštívil Slovensko. Pri tejto príležitosti sa stretol s najvyššími predstaviteľmi krajiny, s ktorými rokoval o rozvoji vzájomných vzťahov a o nadchádzajúcom predsedníctve Grécka v EÚ od začiatku budúceho roku.

11. apríla - NR SR schválila zákon o Súdnej rade SR a ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

18. apríla - Do rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera podal demisiu minister školstva SR Milan Ftáčnik. Dôvodom podania demisie, ktorú prezident prijal, bol fakt, že M. Ftáčnik začal pôsobiť v SDA. Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval nového ministra školstva, nominanta SDĽ - Petra Ponického.

22. apríla - Slovensko na prístupových rokovaniach s EÚ uzatvorilo kapitolu doprava a posunulo sa tak na 24 dokončených kapitol európskej legislatívy z celkového počtu 30.

24. apríla - Po siedmich rokoch uzavrel Vyšší vojenský súd v Trenčíne kauzu bývalého šéfa Štátnej bezpečnosti Alojza Lorenca. Odvolací senát odsúdil bývalého prvého námestníka ministra vnútra ČSSR na 15 mesiacov podmienečne s odkladom na tri roky. Potvrdil tak rozsudok prvostupňového súdu.

25. - 26. apríla - Poľský prezident Aleksander Kwasniewski oficiálne navštívil Slovensko. So slovenskými najvyššími predstaviteľmi rokoval o rozvoji vzájomných vzťahov.

2. - 3. mája - Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen navštívil Slovensko v súvislosti s jeho integráciou do EÚ. V tomto duchu viedol rozhovory s najvyššími predstaviteľmi SR.

11. mája - Slovensko prvýkrát v histórii svoje štátnej samostatnosti získalo titul majstrov sveta v hokeji. Vo finále 66. šampionátu vo Švédsku zdolali zverenci trénera Jána Filca Rusko tesne 4:3 gólom Petra Bondru v predposlednej minúte. Ich víťazstvo oslavoval celý národ.

15. - 16. mája - Macedónsky prezident Boris Trajkovski oficiálne návštívil SR. Počas pobytu u nás podpísali predstavitelia oboch krajín medzinárodné zmluvy - o obchodnej a ekonomickej spolupráci a o leteckých dopravných službách.

17. mája - Župný súd v Splite uzavrel vyšetrovanie konateľov nebankových spoločností Horizont Slovakia a B. M. G. Invest, Vladimíra F. a Mariána Š. a postúpil spis Najvyššiemu súdu Chorvátskej republiky. Spolu s ním odoslali do Záhrebu aj odvolanie sa obhajcov oboch Slovákov voči rozhodnutiu trojčlennej rady sudcov Župného súdu zahrnutom v spise, že sa naplnili podmienky pre vydanie zadržaných na Slovensko.

21. - 24. mája - Šéf SDĽ Pavel Koncoš avizoval odchod strany z koalície v prípade, že vládny kabinet neschváli Európsky zákonník o sociálnom zabezpečení. Zástupcovia SDĽ opustili 21. mája rokovanie Koaličnej rady na protest voči nesúhlasu vlády s Európskym zákonníkom sociálneho zabezpečenia.

23. - 24. mája - Poľský premiér Leszek Miller bol na oficiálnej návšteve Slovenska, ktorá sa uskutočnila na pozvanie jeho partnera Mikuláša Dzurindu. Išlo o prvú oficiálnu návštevu Millera na Slovensku počas jeho volebného obdobia.

24. - 25. mája - Z iniciatívy predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu sa uskutočnilo v Trenčíne druhé stretnutie predsedov vlád krajín Vyšehradskej skupiny a Beneluxu, ktorého hostiteľskou krajinou bola prvýkrát SR. Cieľom stretnutia bola výmena skúseností v oblasti regionálnej spolupráce a integrácie do EÚ a ich aplikácia v transformujúcich sa krajinách V4.

28. - 30. mája - Monacký korunný princ Albert navštívil Slovensko. Okrem návštevy rôznych atraktívnych miest našej krajiny sa stretol aj s našimi najvyššími predstaviteľmi.

5. júna - Odvolací súd potvrdil zastavenie trestného stíhania Ivana L. a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny.

11. júna - Denník Nový Čas uverejnil materiál, ktorý poukázal na prípadný klientelizmus v súvislosti so železničným tendrom. V ten istý deň premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda poveril svojho právneho zástupcu podaním žaloby na ochranu osobnosti na príslušnom súde na denník Nový Čas. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Jozef Stahl konštatoval, že železnice uprednostnili firmu, ktorej projekt bol o 822 miliónov Sk drahší ako ostatné, pričom šéfom výberovej komisie bol premiérov brat Miroslav. Podľa informácií Nového Času sa mal v kauze osobne angažovať aj premiér, ktorý sa údajne snažil, aby NKÚ svoje výhrady k výberovému konaniu nezverejnil.

11. júna - Slovensko na prístupových rokovaniach s EÚ v Luxemburgu uzatvorilo ďalšie dve kapitoly európskej legislatívy - spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra a inštitúcie. Počet uzavretých kapitol tak dosiahol 26.

17. júna - Premiér Mikuláš Dzurinda navrhol prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi, aby odvolal Jozefa Macejka z postu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií v súvislosti so železničným tendrom.

17. - 19. júna - Na oficiálnu štátnu návštevu Slovenska pricestoval bulharský prezident Georgi Parvanov. Počas svojho pobytu na Slovensku sa stretol s najvyššími predstaviteľmi krajiny, pričom s nimi rokoval o rozvoji vzájomných vzťahov.

24. júna - Prezident SR Rudolf Schuster akceptoval návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka. Dôvodom premiérovho návrhu bol sporný tender Železničnej spoločnosti SR na dodávku ľahkých motorových vlakov, do ktorého mal Macejko a ďalší pracovníci ministerstva podľa premiéra zasahovať nad rámec svojich kompetencií.

26. júna - Na post ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vymenoval prezident Rudolf Schuster vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša.

27. júna - Telesné pozostatky prvého Slováka vo funkcii ministerského predsedu československej vlády dr. Milana Hodžu po prevoze z USA uložili na Národnom cintoríne v Martine. Presne v deň 58. výročia smrti štátnika sa naplnila jeho posledná vôľa - spočinúť v rodnej zemi. Na bohoslužbách v Evanjelickom kostole v Martine sa zúčastnilo asi štyristo zástupcov politického, verejného a spoločenského života. Uctiť pamiatku slovenského politika si prišli okrem iných prezident Rudolf Schuster, predseda NR SR Jozef Migaš, predseda vlády Mikuláš Dzurinda a príbuzní M. Hodžu. Služby Božie celebroval generálny biskup ECAV Július Filo.

28. júna - Vo veku nedožitých 54 rokov zomrel na zlyhanie srdca po operácii vo Viedni bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácii a niekdajší najväčší akcionár VSŽ Alexander Rezeš.

29. júla - Populárneho herca Juraja Kukuru vymenoval predseda Bratislavského VÚC Ľubo Roman za riaditeľa divadla pantomímy Aréna. Kukura vystriedal vo funkcii míma Milana Sládka, ktorý sa rozhodol prezentovať svoje svetom uznávané umenie v Nemecku.

1. - 3. júla - Slovensko navštívil španielsky kráľ Juan Carlos I. Okrem iných sa stretol s prezidentom Rudolfom Schusterom, premiérom Mikulášom Dzurindom a predsedom parlamentu Jozefom Migašom. Vzájomné rokovania sa týkali rozvoja bilaterálnych vzťahov a integrácie SR do európskych štruktúr.

3. - 4. júla - Návrh na odvolanie premiéra Mikuláša Dzurindu bol jedným z bodov rokovania 62. schôdze parlamentu. Hlavnými dôvodmi opozičných poslancov HZDS na odvolanie ministerského predsedu z funkcie mala byť kauza tendra na dodávku 35 ľahkých motorových vlakov pre Železničnú spoločnosť, a.s., či obvinenia, že vláda toleruje korupciu a klientelizmus.

6. júla - Za "frašku" považoval dlhoročný a zakladajúci člen HZDS Ivan Gašparovič hlasovanie na nominačnom sneme HZDS o konečnej podobe kandidačnej listiny na jesenné parlamentné voľby v roku 2002. O tom, že nebol nominovaný, sa dozvedel až v deň snemu v Nitre. Vyhlásil, že zatiaľ naďalej zostáva členom strany a bude ju podporovať vo voľbách i vo volebnej kampani.

8. júla - Nová mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku, pani Uta-Maria Mayer Schalburg odovzdala poverovacie listiny prezidentovi R. Schusterovi

9. - 10. júla - Slovenskú republiku navštívil taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi. Taliansky predstaviteľ sa stretol a rokoval s najvyššími predstaviteľmi SR o vzájomných vzťahoch.

12. júla - Nový politický subjekt pod názvom Hnutie za demokraciu (HZD) pod vedením dovtedajšieho člena HZDS Ivana Gašparoviča zaregistrovali na Ministerstve vnútra SR.

13. júla - S "európskym posolstvom", že tento rok bude rokom rozšírenia EÚ, ktoré sa týka aj Slovenska, pricestoval na jeho návštevu predseda Európskeho parlamentu Pat Cox. S poprednými slovenskými predstaviteľmi rokoval o integračnom procese SR do EÚ.

14. júla - Juhoafrická polícia zadržala I. Lexu v Umhlanga Rocks v JAR pre podozrenie z ilegálneho pobytu. Tamojšie orgány tvrdili, že slovenského poslanca prichytili bez dokladov, podľa Ministerstva spravodlivosti SR u neho našli falošné doklady.

15. júla - O 14.34 hod. Ministerstvo vnútra SR oficiálne potvrdilo Lexovo zadržanie v JAR. Vtedy už prebiehali bilaterálne rokovania o spôsobe jeho vydania do SR.

18. júla - V skorých ranných hodinách Lexa odletel v sprievode dvoch agentov juhoafrického Interpolu z Johannesburgu do švajčiarskeho Zürichu. Po medzipristátí pokračoval v ceste na Slovensko. Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika lietadlo pristalo o 14.30 h. Krajský súd vydal nový zatykač a I. Lexa priamo z letiska putoval do cely predbežného zadržania.

20. júla - Na základe rozhodnutia sudkyne I. Lexa išiel do bratislavského ústavu na výkon väzby. Dôvodom jeho väzby boli obavy z vyhýbania sa trestnému stíhaniu a skrývanie sa v cudzine. Lexovi advokáti avizovali podanie odvolania, o ktorom musel rozhodnúť Najvyšší súd SR.

21. júla - Slávnostné otvorenie 27. výstavy Rady Európy - Stred Európy okolo roku 1000 sa uskutočnilo na bratislavskom hrade. Výstava na hrade trvala do 20. októbra, pričom ju navštívilo viac ako stotisíc ľudí.

25. júla - Medzi spoločníkmi firmy Inpos, s.r.o., voči predstaviteľom ktorej sa vyšetrovatelia Ministerstva vnútra SR chystali iniciovať podanie žalôb za vystavovanie mnohomiliónových fiktívnych faktúr pri financovaní Vodného diela Gabčíkovo, figurovala aj osoba s menom Július Binder.

29. júla - Slovensko uzavrelo na prístupových rokovaniach s EÚ v Bruseli kapitolu regionálna politika a dosiahlo tak už 27 uzavretých kapitol.

august - Územie Slovenska postihli záplavy. Prírodná katastrofa dlhodobejšie zasiahla celú strednú Európu. Na území Slovenska však tento prírodný proces zďaleka nedosiahol také obrovské rozmery ako v Čechách, Rakúsku a Nemecku. Treba konštatovať, že v prospech zažehnania kritickej situácie sa výrazne osvedčilo vodné dielo v Gabčíkove.

16. augusta - Najvyšší súd SR vydal príkaz na prepustenie exriaditeľa Slovenskej informačnej služby a poslanca NR SR Ivana Lexu z vyšetrovacej väzby na slobodu. Proti verdiktu NS SR nebolo prípustné odvolanie.

19. augusta - Slovenská ženijná jednotka, ktorá v súčasnosti pôsobí vo vojenskej operácii Trvalá sloboda, odletela do Afganistanu.

21. augusta - Vláda SR schválila návrh na zmenu spôsobu deblokácie ruského dlhu. Deblokácie ruského dlhu realizovala SR dovtedy na základe medzištátnej dohody z roku 1994, ktorú kabinet v tento deň svojím verdiktom revidoval. Výška ruského dlhu voči SR dosiahla na konci minulého roku 1,112 miliardy USD, v roku 2002 sa má v rámci hotovostných deblokácií z tejto sumy odpísať 230 miliónov USD a v rámci dovozov tovarov ďalších 137 miliónov USD.

22. augusta - Prezidenta SR Rudolfa Schustera vo večerných hodinách hospitalizovali vo Vojenskej nemocnici v Bratislave z dôvodu jeho žalúdočných problémov.

25. augusta - V skorých ranných hodinách zomrel Július Pántik, dlhoročný člen Činohry Slovenského národného divadla.

27. augusta - Prezident SR Rudolf Schuster sa rozhodol pre prevoz do viedenskej nemocnice AKH. Urobil tak preto, že cítil, ako mu "ubúdajú sily". Ďalším dôvodom bol aj opakovaný telefonát rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila, ktorý mu ponúkal pomoc rakúskych špecialistov. Došlo k tomu po jeho viacerých hospitalizáciách vo Vojenskej nemocnici, keď sa dokonca s jeho zdravotným stavom dávala do súvislosti aj úmyselná otrava.

28. augusta - Slovensko a Ruská federácia v Bratislave spečatili zmenu doterajšieho spôsobu deblokácií ruského dlhu z tovarových na výraznejšie hotovostné deblokácie. V zmysle podpísaného protokolu, by sa mali zrealizovať hotovostné deblokácie, pri ktorých sa z dlhu Ruska voči SR odpíše 460 miliónov USD pri očakávanej priemernej výnosnosti 32 až 33 %.

29. augusta - Slovenského prezidenta Rudolfa Schustera prepustili z viedenskej nemocnice do domáceho ošetrenia. Vo Viedni podľa ošetrujúceho lekára profesora Wolfganga Graningera nadviazali rakúski lekári na vyšetrenia slovenských kolegov vo Vojenskej nemocnici v Bratislave. Nezistili príznaky žiadnej otravy.

30. augusta - Orgány Slovenskej demokratickej koalície zrušili SDK dobrovoľným rozpustením.

3. septembra - Nový mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Holandského kráľovstva v SR Laurent Louis Stokvis odovzdal poverovacie listiny prezidentovi SR R. Schusterovi

5. septembra - Podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ivan Mikloš sa rozhodol neschváliť obstaranie nákupu 35 ľahkých motorových jednotiek (ĽMJ) pre Železničnú spoločnosť (ZSSK) a. s., Bratislava. Umožnilo mu to postavenie rezortu dopravy ako 100% akcionára spoločnosti.

9. - 10. septembra - Predseda vlády Luxemburského veľkovojvodstva Jean-Claude Juncker pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska. O rozvoji vzájomných vzťahov rokoval s viacerými predstaviteľmi SR.

13. - 14. septembra - V Bratislave sa konal 9. summit predsedov vlád krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). Predsedajúcou krajinou CEFTA v roku 2002 bola SR.

15. septembra - Predstavitelia Demokratickej strany sa rozhodli nezúčastniť sa na nadchádzajúcich parlamentných voľbách a vyzvali svojich sympatizantov a voličov, aby odovzdali hlas Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii (SDKÚ). V diskusnej relácii Slovenskej televízie Okrúhly stôl - Voľby 2002 to vyhlásil predseda DS Ľudovít Kaník. 20. - 21. septembra - Na území SR sa konali parlamentné voľby.

23. septembra - Podpísaním záverečnej zápisnice Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) oficiálne potvrdili výsledky parlamentných volieb. HZDS v NR SR obsadila 36 kresiel, SDKÚ 28, Smer 25, SMK 20, KDH a ANO po 15 a KSS 11. Na voľbách sa celkovo zúčastnilo 70,06 percenta oprávnených voličov. HZDS so ziskom 19,50 percenta hlasov sa stalo víťazom parlamentných volieb. Druhou najsilnejšou stranou bolo SDKÚ, ktorej dalo hlas 15,09 percenta voličov, nasledovaná stranou Smer s 13,46-percentnou voličskou podporou. SMK volilo 11,16 percenta, KDH 8,25 percenta, ANO 8,01 a KSS 6,32 percenta voličov.

25. septembra - EK uvoľnila pre Slovensko desať percent finančných prostriedkov z programu PHARE, ktoré zadržiavala v súvislosti s kauzou eurofondy.

4. októbra - Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin slávnostne odovzdal vymenúvacie dekréty siedmim novým sudcom NS SR, ktorých nominácie schválila Súdna rada. Siedmi noví sudcovia Alžbeta Černičková, Darina Ličková, Martin Piovartsy, Ivan Machyniak, Helena Haukvitzová, Ivana Izakovičová a Ladislav Palenčár začnú na Najvyššom súde SR pôsobiť od 1. januára 2003.

4. októbra - Predstavitelia SDKÚ, SMK, KDH a ANO spoločne dospeli ku konečnej dohode o vytvorení novej slovenskej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom.

8. októbra - Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko podpísali koaličnú zmluvu.

9. októbra - EK zverejnila pravidelnú hodnotiacu správu o pokroku Slovenska v príprave na členstvo v EÚ. Zhodnotila vývoj v SR od roku 1997, pričom Slovensko podľa nej po voľbách v roku 1998 zaznamenalo v súvislosti s integráciou do EÚ výraznejší pokrok. EK oficiálne odporučila prijať Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín do EÚ v roku 2004.

15. októbra - Poslanci sa stretli na ustanovujúcej schôdzi NR SR na tretie volebné obdobie. Za predsedu parlamentu bol zvolený Pavol Hrušovský (KDH). Do funkcie prvého podpredsedu zvolili Bélu Bugára (SMK). Ďalšími podpredsedami sa stali Zuzana Martináková (SDKÚ), Pavol Rusko (ANO) a Viliam Veteška (HZDS).

15. októbra - Vláda SR z druhého volebného obdobia sa zišla na poslednom zasadaní, na ktorom prijala uznesenie o svojej demisii. Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda potom demisiu odovzdal do rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera. Prezident vzápätí vymenoval Mikuláša Dzurindu za predsedu novej slovenskej vlády, ktorú po septembrových parlamentných voľbách zostavila koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO.

16. októbra - Po 24 dňoch od vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb malo Slovensko novú vládu. Prezident SR Rudolf Schuster na Bratislavskom hrade vymenoval členov kabinetu, ktorý zostavila nová koalícia.

21. októbra - Podnikateľa Jozefa M. zadržala polícia na hraničnom prechode Bratislava-Berg pri pokuse o vycestovanie do Rakúska potom, čo sa v tento deň nedostavil na policajný výsluch. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny v súbehu s trestným činom podvodu. Zároveň spracoval návrh na jeho vzatie do väzby.

24. októbra - Službukonajúci sudca Okresného súdu Košice I. po podrobnom výsluchu vzal do vyšetrovacej väzby veľkopodnikateľa Jozefa M. a jeho spoluobvineného Patrika P.

24. októbra - Španielsko po počiatočnom odpore v súvislosti s produkciou osobných áut nakoniec súhlasilo so spoločným stanoviskom EÚ ku kapitole hospodárska súťaž v rokovaniach so SR a umožnilo tak jej uzavretie.

25. októbra - EÚ na najvyššej úrovni odporučila na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup v roku 2004.

3. novembra - Slovenské tenistky sa prvýkrát v histórii stali víťazkami Pohára federácie. Vo finále 40. ročníka prestížnej súťaže družstiev v Maspalomas rozhodli o triumfe nad domácim Španielskom už po dvojhrách. 4. novembra - Nová vláda schválila svoj vládny program.

5. novembra - Premiér SR Mikuláš Dzurinda predložil parlamentu Programové vyhlásenie vlády SR.

6. novembra - Dve lietadlá sa večer po 20.40 hod. zrútili pri Spišskej Novej Vsi. Išlo o vojenské stíhačky typu MiG-29. Jedného z pilotov po katapultovaní asi po piatich hodinách pátrania našli a zachránili. Druhého našli 7. novembra v raňajších hodinách mŕtveho v kokpite. Nehoda sa stala 12 - 13 kilometrov južne od sídla Spiša smerom na Mlynky v Slovenskom raji. Podľa očitých svedkov v okolí nešťastia bolo cítiť výrazný zápach spáleného benzínu.

13. novembra - Vláda SR schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 s celkovými výdavkami 291,8 miliardy Sk, príjmami 235 miliárd Sk a deficitom 56,8 miliardy Sk.

14. novembra - Národná rada SR schválila Programové vyhlásenie vlády SR.

19. novembra - Nový mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Ruskej Federácie v SR pán Alexej Nikolajevič Borodavkin kópie poverovacích listín odovzdal ministrovi zahraničných vecí SR E. Kukanovi.

21. novembra - Na summite NATO v Prahe dostala SR pozvánku do tejto aliancie.

22. novembra - SR navštívil minister obrany USA Donald Rumsfeld. O práve skončenom summite NATO, reorganizácii armády SR, pozvánke a procese vstupu Slovenska do tejto aliancie rokoval okrem iných so svojím rezortným kolegom Ivanom Šimkom, prezidentom SR Rudolfom Schusterom a premiérom Mikulášom Dzurindom.

23. novembra - Oslavy pozvania Slovenska na vstup do Severoatlantickej aliancie vyvrcholili v Bratislave v hoteli Radisson SAS Carlton. Na Galavečere sa zišli všetci najvyšší ústavní činitelia a s nimi ďalších viac ako 300 hostí. Privítali medzi sebou bývalú ministerku zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovú, ktorá na podujatí vystúpila s hlavným príhovorom.

23. novembra - Miroslav Žbirka, Jana Kirschnerová a skupina Elán zvíťazili v tohtoročnej ankete o najpopulárnejšieho speváka, speváčku a skupinu - Slávik 2002.

26. novembra - Slovenský režisér Matej Mináč získal v New Yorku prestížnu cenu International Emmy Award v kategórii dokumentárnych filmov za snímku Sila ľudskosti - Nicholas Winton.

26. novembra - Návrh novely Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch bol pre Slovensko podľa premiéra Mikuláša Dzurindu "zásadne a principiálne neprijateľný". Predseda vlády SR to vyhlásil po rokovaniach s maďarským premiérom Péterom Medgyessym v Budapešti. Podľa neho v návrhu úpravy zákona sa naďalej nachádzali pasáže, ktorých aplikácia by viedla k exteritoriálnym účinkom a diskriminácii občanov na etnickom princípe. Predseda SMK Béla Bugár vyjadril počudovanie, že premiéri Mikuláš Dzurinda a Péter Medgyessy sa v Budapešti nedohodli. "Predpokladal som, že na základe dohody s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom, ktorý súhlasil s presadenými návrhmi SMK do novely tzv. krajanského zákona, sa premiéri oboch krajín zhodnú," uviedol Bugár. Skutočnosti v súvislosti s krajanským zákonom si zatiaľ nevynútili výraznejšiu krízu vo vládnej koalícii.

29. novembra - Mikuláša Černáka po takmer piatich rokoch strávených za mrežami prepustili za dobré správanie z ilavskej väznice na slobodu. Rozhodol o tom Krajský súd v Trenčíne, ktorý na neverejnom pojednávaní zamietol sťažnosť prokurátora proti verdiktu Okresného súdu v Trenčíne. Černák si v ilavskej väznici odpykával 8,5-ročný trest za vydieranie.

30. novembra - Premiéri SR a ČR Mikuláš Dzurinda a Vladimír Špidla podpísali v Bratislave Dodatok k zmluve medzi ČR a SR o vytvorení colnej únie. Český premiér aj so svojou delegáciou sa počas návštevy SR stretol aj prezidentom Rudolfom Schusterom a s inými poprednými predstaviteľmi SR. Rokovania sa týkali najmä koordinácie postupu oboch krajín pri rokovaniach o vstupe do EÚ a o spoločnej vzdušnej obrane.

5. decembra - Bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby SIS a exposlanca HZDS Ivana L. zadržala polícia. Ivan L. je podozrivý z trestného činu návodu na vraždu Roberta Remiáša.

6. - 7. decembra - Na území SR sa uskutočnili komunálne voľby.

6. - 7. decembra - Na hrade Červený Kameň a v zámku Smoleniciach sa stretli predsedovia vlád Českej republiky, Maďarska a Poľska Vladimír Špidla, Péter Medgyessy a Leszek Miller, aby sa tam so svojím hostiteľom Mikulášom Dzurindom premiérom zúčastnili na jesennom neformálnom summite krajín Visegrádskej štvorky. Rokovania sa týkali koordinácie finálneho vyjednávania o vstupe do EÚ pred summitom v Kodani.

9. decembra - NR SR úvodným vystúpením Ivana Mikloša začala rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003.

9. decembra - Slovensko v Bruseli podmienečne prijalo ponúkané finančné podmienky svojho členstva v EÚ, čím de facto uzatvorilo prístupové rokovania s EÚ. Všetky dodatočné zlepšenia terajšej ponuky, ktoré sa podarí vyjednať ostatným kandidátom, však získa aj SR.

9. decembra - Slovensko začalo v Bruseli rozhovory o vstupe do NATO.

10. decembra - Pod mottom Dodržiavanie ľudských práv - základný predpoklad dôstojnej životnej úrovne sa v Bratislave uskutočnilo protestné zhromaždenie, ktoré zorganizovala Konfederácia odborových zväzov. Podľa odhadov sa ho zúčastnilo 10 až 15 tisíc ľudí.

11. decembra - Národná rada SR schválila štátny rozpočet na rok 2003 so schodkom 56,0 miliardy Sk. Celkové príjmy sú vyčíslené na 235,4 miliardy Sk a výdavky na 291,4 miliardy Sk. Schodok verejného rozpočtu nepresiahne podľa metodiky ESA95 5 % hrubého domáceho produktu.

11. decembra - NR SR neschválila prezidentom vrátenú novelu zákona o verejnej službe, ktorou sa mali okrem iného diferencovať mzdy pracovníkom zdravotníctva. Stalo sa to i napriek predchádzajúcej dohode strán vládnej koalície. Poslanci hlasovali o návrhu po dvojdňovom prerušení, počas ktorého si mali koaličné strany zjednotiť stanoviská k pripomienkam hlavy štátu. Pri hlasovaní chýbalo na prelomenie prezidentovho veta šesť hlasov - z požadovaných 76. Koaliční partneri pripisujú neprijatie zákona postoju časti poslancov Kresťanskodemokratického hnutia. Neprijatím novely sa odštartovala prvá vážnejšie kríza vo vládnej koalícii.

12. - 13. decembra - Desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska napriek najväčším problémom v kapitole poľnohospodárstvo uzavrelo na summite v Kodani prístupové rokovania s EÚ.

MARKIZA.SK

obsah | publicistika