Slovensko ako premiant

Predpokladom úspechu málo rozvinutej krajiny sú najmä stabilný a vymáhateľný právny rámec, lacná a schopná pracovná sila, dostatok kapitálu a priateľské podnikateľské prostredie (biznis-friendly), čo v sebe obsahuje okrem iného pružný trh práce a nízke zaťaženie podnikateľov daňami a odvodmi. Podstatné pre úspech je, aby krajina vytvorila podmienky na lepšie zhodnotenie investícií než zvyšok prostredia, v ktorom sa pohybuje a s ktorým si vo vytváraní dobrého prostredia konkuruje. Napriek mnohým problémom Slovensko speje k tomu, že všetky tieto predpoklady naplní - teraz ide o to, aby to urobilo lepšie než zvyšok kontinentálnej Európy.

Vymáhateľnosť práva je našou chronickou slabinou. Ale jednak nie väčšou než v okolitých krajinách, a okrem toho, ak je právo aspoň ako-tak vymáhateľné, kvalita tejto vymáhateľnosti nie je rozhodujúcim faktorom. Slovensko sa v tejto oblasti zlepšuje - už aj The Economist poznamenal, že napríklad v oblasti záložného práva (pre biznis veľmi dôležitého) tým európskym premiantom sme.

Lacná a schopná pracovná sila je, naopak, našou dlhodobou výhodou - nie je to síce niečo, na čo by sme mali byť v horizonte nasledujúcich rokov a desaťročí veľmi pyšní, pretože nízka cena práce odzrkadľuje relatívnu chudobu krajiny, každopádne to bude v nasledujúcich rokoch dôležitým lákadlom pre každého, kto sa rozhoduje, do ktorej krajiny umiestni svoje peniaze.

Dostatok kapitálu tu nie je, pretože po komunistickej neefektívnosti a následnom masívnom rozkrádaní ani byť nemôže. Preto a aj pre dovoz lepšej podnikateľskej etiky a know-how je také dôležité pritiahnuť sem kapitál zo zahraničia - v ideálnom prípade by to nemuseli byť linky na výrobu skrutiek, ale čosi, na výrobu čoho treba trochu sofistikovanejšie technológie. Napríklad automobilový priemysel alebo informačné technológie.

Priateľské podnikateľské prostredie je v súčasnosti možno tým najcennejším, čo máme. Vláda investorov víta s otvorenou náručou i erárnou peňaženkou, ponúka im všemožné výhody a všestranne im vychádza v ústrety. Okrem toho začala reformovať verejný sektor, pričom dala verejný a v zahraničí veľmi sledovaný prísľub znižovania odvodového a daňového zaťaženia. Okrem toho sa úprimne usiluje zlepšiť celé prostredie - po spomínanej revízii záložného práva sú teraz na programe dňa obchodné registre... Ambíciou vlády je postupne odstraňovať najväčšie bariéry v podnikaní, pričom ak by sa jej podarilo uskutočniť aspoň polovicu jej plánov, zrejme by sme minimálne v našom regióne vyčnievali o dve hlavy.

Sadzba dane zo zisku (doteraz daň z príjmu) je síce z hľadiska celej daňovej pavučiny iba čiastkový, z hľadiska investorov však najzaujímavejší údaj. Podľa poslednej dohody koalície by mala pre firmy klesnúť z doterajších 25 na 19 percent, pre fyzické osoby sa zruší progresivita, čiže špičkoví manažéri v najvyšších pozíciách nezaplatia na dani z príjmu 38 percent ako doteraz, ale tiež len 19. Z hľadiska šance na vytvorenie daňového raja Európy to síce nie je veľké víťazstvo, predsa je to však lepšie než vo väčšine krajín západnej aj strednej Európy. Nižšiu daň pre podnikateľov už má iba Írsko, Maďarsko a Estónsko (v jeho prípade iba ak je zisk reinvestovaný).

Slovensko má šancu stať sa mimoriadne zaujímavou investičnou destináciou. Pre blahobytnú budúcnosť to nemusí nevyhnutne stačiť - na to, aby sme si to pokazili, stačí jedna šialená vláda, bezhlavé ustupovanie európskym socialistickým predpisom alebo dlhodobé podceňovanie problému s konkurencieschopným ľudským kapitálom a zlým vzdelávacím systémom. Napriek tomu máme veľkú šancu - hoci na druhej strane je z českej skúsenosti zrejmé, že pýcha, ktorá premiantstvo sprevádza, sa môže kruto vymstiť.