Do Česka tisíce slovenských študentov

Práve nastupujú do ďalšieho semestra. Na českých vysokých školách dnes študuje päťtisíc študentov, občanov SR. V dvoch najnižších ročníkoch ich je po dvetisíc. Spolu s postgraduantami môže teda ich počet v ďalších rokoch vzrásť až nad hranicu desaťtisíc. To je však skôr horný odhad. Napriek tomu už dnes študuje v Česku viac študentov zo Slovenska než kedykoľvek v časoch spoločného štátu. Rozhodne viac, než si trúfal ktokoľvek odhadovať, keď sa vytváral nový režim, umožňujúci im študovať v druhej časti bývalej federácie za rovnakých podmienok ako domáci študenti. Je to úspech? Alebo naopak problém? Alebo oboje súčasne?

Kvóty, ktoré platili krátko po rozdelení Česko-Slovenska a ktoré umožňovali v ČR študovať 80 riadnym a 10 postgraduálnym študentom v ročníku, pôsobia dnes úsmevne. Sú dnes prekračované 25-násobne... Je, myslím, rozhodne dobrou správou, že už neexistujú, že ľudské osudy nezhŕňame do kvót. Napokon, vyplýva to z novej a určite správnejšej koncepcie vysokého školstva. To je verejné, nie štátne. Ak niekto dokáže prijímať štúdium v češtine a tak nezvyšuje náklady školy, môže študovať bez dodatočných polatkov. Na slobodnej akademickej pôde by ho naozaj nemal nikto lustrovať, aké má občianstvo. Slovenskí študenti vďaka vzájomnej zrozumiteľnosti češtiny a slovenčiny žiadne zvláštnosti v štúdiu, okrem špecializovaných odborov typu českého jazyka či prekladateľstva a tlmočníctva, nepotrebujú. Otázkou do budúcnosti je, či tento stav bude trvať. Dnes sú však aktuálnejšie iné problémy...

Päťtisíc z celkového počtu 220 tisíc študentov na českých vysokých školách napokon ani nie je taký vysoký podiel - ani nie 2,5 percenta. Slovenskí śtudenti majú navyše nadpriemerné študijné výsledky a sú podľa pedagógov pre vysoké školy naozaj prínosom. Prečo teda vznikajú nad ich štúdiom aj isté pochybnosti? Jednak o reciprocite nemôže byť ani reči, na Slovensku študuje pár desiatok českých študentov. To by sa nemuselo páčiť každému na českej strane. Jednak existuje skúsenosť, že sa títo študenti, často to najlepšie zo slovenskej mladej generácie, z ČR po štúdiu príliš nevracajú. To sa zasa nemusí páčiť strane slovenskej. Vôbec najväčšie pnutie však vyvoláva problém ubytovania slovenských študentov, a to predovšetkým v Prahe...

Už kvôli tomu vznikli aj rôzne výzvy nespokojných študentov a kontravýzvy - písali sme o tom v Slovenských dotykoch 7/2001. O čo ide? Niektorým českým kolegom sa zdalo, že slovenskí študenti sú príliš zvýhodnení, že dostanú kvôli veľkej vzdialenosti bydliska internát, zatiaľ čo napríklad ani študent Univerzity Karlovej z Písku nie. Podľa rektora UK Ivana Wilhelma, mimochodom Slováka, najväčšia česká univerzita už na problém reagovala. Dojazdnosť už nie je jediným kritériom, ovplyvňujúcim pridelenie miesta v internáte. Ďalším je prospech. Pnutie sa však aj tak asi úplne neodstráni - veď situáciu v Prahe zhoršili povodne, ktoré zasiahli aj viacero internátov. Za ostatných desať rokov sa počet študentov UK zostvornásobil, ubytovacie kapacity sa však prakticky nezmenili. A tak sa šušká, že Slovenská republika chce v Prahe kúpiť budovu, na vlastné náklady ju zrekonštruovať a otvoriť tam internát. Nie slovenský, ale česko-slovenský. Aby tak odstránila príčinu na ponosy niektorých ľudí z českej strany, že na financovaní vzájomnej vysokoškolskej výmeny sa podieľa takmer výhradne iba ČR. Lenže... Vláda Mikuláša Dzurindu to nestihla a čo bude po voľbách, to ťažko odhadovať.

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | publicistika