Banáš: Naši partneri hovoria - Slovensko je zázrak

S poslancom NR SR Jozefom Banášom (SDKÚ)

- Euroústava je výsledkom kompromisu politikov z 25 krajín, teda asi 180 politických strán. Nesúhlasím s vytváraním pocitu, akoby kompromisy a ústupky robila len SR. Robili ich všetci, každá krajina priniesla niečo na oltár európskej solidarity. Stačí porovnať pomer Nemecka a Slovenska. Nemecko má 85 miliónov obyvateľov a Slovensko ich má asi 5,3 milióna. Teda je to pomer sedemnásť ku jednej. V rozhodujúcom orgáne EÚ - v jej rade, má Nemecko 28 hlasov a Slovensko 7. To je pomer 4:1. V Európskom parlamente (EP) majú Nemci 96 poslancov a my 14, teda 7:1. Už z týchto čísiel je zrejmé, že Nemci na to doplatili viac ako Slováci. Dodajme, že Nemci sú najväčšími platiteľmi do príjmov rozpočtu EÚ. Druhý argument: európska ústava je len zdokonalenie, zjednodušenie, stransparentnenie doterajších dohôd, predovšetkým dohody z Nice. Samozrejme, pridala sa Charta základných práv. Ale európska pätnástka už dávno fungovala podľa zmlúv z Nice, a ja nemám pocit, že by sa niektorá krajina - či veľká, alebo malá - sťažovala na stratu suverenity.

Dosť často sa spomína prebujnená eurobyrokracia, ktorá bude určovať pravidlá hry, ironicky sa vraví, že stanoví aj dĺžku uhoriek a zakrivenie banánov. Čím by ste rozptýlili tieto obavy?

- Aj tu treba porovnať pomery na Slovensku a v EÚ. V Bruseli je dohromady asi 35-tisíc úradníkov na 450 miliónov Európanov. Viac-menej ten istý počet úradníkov v štátnej a verejnej službe je aj na Slovensku na 5,3 milióna obyvateľov. Tak sa pýtam: kde je väčšia byrokracia? Čo sa týka toho rozhodovania bruselských byrokratov - kto to je? Veď to sú zasa len ľudia z jednotlivých členských krajín EÚ. Dôležité je však jedno: ak títo úradníci nebudú vysokokvalifikovaní, ak nebudú odborne, jazykovo a komunikačne zdatní, tak budeme v EÚ hrať druhé husle. Preto by sme mali veľmi zvažovať, koho do EÚ vyšleme, či už do administratívy, alebo do europarlamentu. Politické strany musia urobiť veľmi prísny výber, koho budú kandidovať do EP. Celá európska politika je totiž lobovanie, a to sa robí v kuloároch. A ak neviete jazyk, nemôžete pozvať kolegu z inej krajiny a medzi štyrmi očami mu vysvetliť vaše stanovisko.

Podarilo sa splniť tento cieľ vo výbere europoslancov, ale aj úradníkov?

- Vyššia objektivita je pri výbere úradníkov, pretože ten robí Brusel. Samozrejme, môže dôjsť k určitému protekcionalizmu. Napríklad, ak sú na určitú pozíciu dvaja rovnako kvalitní kandidáti, jeden z nich je Belgičan a druhý Nebelgičan, a ak je predseda komisie Belgičan, tak je vyššia pravdepodobnosť, že uprednostní krajana. Na druhej strane však žiaden komisár či vedúci direktoriátu nebude brať neschopných, aj keď sú to jeho krajania. Pretože, on za to zodpovedá. Pokiaľ ide o politických reprezentantov, teda komisárov alebo poslancov, tam už je to ťažšie. Poznám niekoľkých kolegov, ktorí sú výborní ľudia, ale nemajú za sebou žiadnu významnejšiu medzinárodnú skúsenosť, nemajú dostatočnú jazykovú vybavenosť. Na druhej strane zasa máme tam špičkových ľudí. Ale pre objektivitu musím povedať, že iné krajiny sú na tom rovnako.

Spomenuli ste už Listinu základných práv. Podľa niektorých hlasov po prijatí tohto dokumentu môže dôjsť k tlaku na členské krajiny, aby prijali niektoré normy, napríklad o manželstvách homosexuálov, prípadne dokonca o legalizácii eutanázie. Sú tieto hlasy oprávnené?

- Samozrejme, proti charte vystupuje najmä KDH z ideologických dôvodov. Ide o otázky eutanázie, ochrany života a tak ďalej. Charta základných práv je nosná časť ústavnej zmluvy, pretože zdôrazňuje základné hodnoty, na ktorých je založená únia - ide o ochranu ľudskej dôstojnosti a práv. Zároveň však má v sebe najviac liberálnych prvkov. To logicky a prirodzene naráža na konzervatívny katolícky názor na svet. Napríklad je tam zakotvené zabezpečenie rovnosti pohlaví v zamestnaní. Ak bude prijatá európska ústavná zmluva, tak keď to vztiahneme na katolícku cirkev, mala by byť zabezpečená rovnosť medzi farármi a farárkami. Je to extrémny príklad a, samozrejme, je to nemožné. Druhou možnosťou riešenia ostáva len odluka cirkvi od štátu. To je jeden dôvod, prečo sa toho KDH obáva. Je tam tiež rad ďalších bodov, napríklad otázka homosexuálnych manželstiev, ale o tých Charta základných práv jasne hovorí, že to rieši legislatíva členských štátov.

S týmito otázkami súvisí problém Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou a z nej vyplývajúcej pripravovanej Zmluvy o výhrade svedomia. Ako vnímate tieto dokumenty?

- Na Slovensku po vstupe európskej ústavnej zmluvy do platnosti budú platiť dve mimoriadne dôležité normy medzinárodnoprávneho významu, ktoré budú nadradené domácej legislatíve: zmluva s Vatikánom a európska ústavná zmluva. Tie sa v mnohých ohľadoch navzájom doslova vylučujú. Navyše je tu jeden dôležitý rozdiel medzi konkordátom a ústavnou zmluvou - konkordát je prakticky nevypovedateľný. Nehovorím o obsahu, je to doslova diktát Slovensku, ale vypovedať ju môžete, len keď s tým budú súhlasiť obidve strany. Naopak, v prípade členstva v EÚ, ak náš parlament povie, že bude lepšie odísť, tak po splnení určitých podmienok môžeme vystúpiť.

Európsku úniu čaká vážny problém, rozširovanie. Teraz sa rozhodlo o skorom prijatí niektorých balkánskych krajín, akoby sa však odsunula otázka prijatia Turecka, napriek tomu, že tejto krajine to kedysi predstavitelia európskych štátov sľúbili. Prečo je to tak?

- Turecko je problém ideologický, religiózny. Kresťanská Európa sa bojí islamského Turecka, hoci je to sekulárny štát, hoci jeho vládnuca elita je vyslovene proeurópska, vychovaná v európskych školách. Ja som sa prihováral za začatie rozhovorov s Tureckom, a to z niekoľkých pragmatických dôvodov. Prvý je bezpečnostná otázka. Vždy je lepšie mať latentné militantné islamské kruhy pod kontrolou, to sa týka stredných a nižších štruktúr tureckej armády. Samozrejme, je tu riziko, že vstupom Turecka do únie by sa mohol ten potenciál konfliktu dostať do Európy, ale Turecko je predsa v NATO, rozhodujúcej bezpečnostnej štruktúre Európy, a nič také sa nedeje. Druhý hlavný dôvod je starnutie až vymieranie EÚ. To nezastavia žiadne výzvy na zvýšenie pôrodnosti. Tie nezaberajú, pretože problém spočíva v jednoduchej pointe, čím ste bohatší, tým menej sa chcete deliť. Mne je veľmi ľúto, že kresťanská, prevažne katolícka Európa postavila svoje hlavné postuláty nie na duchu, ale na materiálnom bohatstve. Preto je Európa slabá, a preto má málo detí. A ten trend bude pokračovať. Priemerný vek v Turecku je asi 28 rokov, má asi 75 miliónov obyvateľov a rýchlo ich pribúda. Je to kvalifikovaná, pracovitá pracovná sila. A keby sa zblížil islam s kresťanstvom, bolo by to na prospech všetkým.

Ako hodnotíte slovenskú zahraničnú politiku? Podľa niektorých hlasov je príliš úslužná, ba až servilná voči požiadavkám EÚ a USA. Súhlasíte s takýmto videním?

- Vychádzajme z reality. My s piatimi miliónmi obyvateľov sa nemôžeme tváriť ako 60-miliónové Francúzsko alebo 85-miliónové Nemecko, a už vôbec nie ako 240-miliónové USA. Na to, aká je naša reálna sila (podiel HDP na obyvateľa), dosiahla naša zahraničná politika veľmi dobré výsledky. Nedostatkom je len to, že ich nevie adekvátne predať. Príkladom je summit Bush-Putin. Veď to sú veci, o ktoré sa krvopotne usilujú významné štáty a politici. Slovensko to dosiahlo. Musím tiež byť osobný: zvolili ma za viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO, stretávam sa so všetkými predstaviteľmi NATO. Oni sa o Slovensku vyjadrujú ako o zázraku. Po rozdelení Česko-Slovenska všetci čakali, že skolabujeme, a dvanásť rokov nato sa tu udeje takáto vec. To vytvára vysoký rating našej krajiny, a ide len o to, aby sme ho dokázali dostatočne využiť.