Paralympijský šampión prehral preteky o život

Nikdy nemal problém hovoriť o svojej chorobe. Radovan Kaufman, paralympijský šampión zo Sydney 2000, bezmála celý svoj dospelý život bojoval so zákernou chorobou. Vedel o nej všetko. Žil s ňou a bojoval. Cyklista, na počesť ktorého na sydneyskom velodrome v októbri 2000 znela slovenská hymna, v pondelok prehral svoje najťažšie preteky.

V dvadsiatich piatich rokoch podľahol rakovine.

Naposledy proti nej brojil v kampani Na kolesách proti rakovine. Prevzal nad ňou záštitu. "Bolo by dobré spropagovať ju," vravel v našom minulotýždňovom telefonáte. S príjemným a ctižiadostivým mladým mužom, ktorý bol v úspešnom paralympijskom roku laureátom ankety o osobnosť Pravdy, sme sa už nestihli stretnúť.

Príbeh Radovana Kaufmana je o vôli a nepoddajnosti. O sile osobnosti, priateľstve i láske. Keď rodákovi z Partizánskeho diagnostikovali osteosarkóm a nepomohla ani chemoterapia, amputovali mu pravú nohu. Mal iba šestnásť rokov a nedokázal si predstaviť, ako bude žiť ďalej. Na protézu si Rado nevedel zvyknúť. Opierajúc sa o barle však držal tempo so zdravými. Otec ho pritiahol naspäť k lyžovaniu. Zobral ho k Petrovi Matiaškovi, ktorý lyžoval na jednej nohe a venoval sa telesne postihnutým športovcom.

"Rado bol neúnavný a húževnatý," spomínal Peter na začiatky. V deväťdesiatom piatom, keď mal sedemnásť, presedlal na bicykel. A o rok sa chystal na atlantskú paralympiádu. Zmaturoval, zbalil sa, na bratislavskej dráhe šliapal jednou nohou do pedálu na poslednom tréningu a - spadol. Štrnásť dní o sebe v nemocnici nevedel.

O dva roky sa stal na dráhe v Colorade Springs majstrom sveta a utvoril svetový rekord. Ale potom akoby uťalo. Nič nevyhral. Až prišlo Sydney. Z paralympiády mal obavy, ale tréner Rudolf Huščava, s ktorým udržoval úzky kontakt do konca svojho života, mu veril. Po víťazstve žiarili obaja šťastím. "Hendikepovaní ľudia bývali kedysi v ústraní. Už nie som anonymný človek," povedal Rado po tom, čo sa stal paralympijským šampiónom a zbieral ďalšie ocenenia. Nielen športové.

Rok po Sydney ukončil Ekonomickú univerzitu, nastúpil pracovať do Tatrabanky, no znovu sa začal jeho boj s rakovinou. Vlani v apríli mu amputovali ľavú lopatku, šesť týždňov bol na vozíku. Opäť sa učil s barlami chodiť. Už nemyslel na športovanie, ale predovšetkým na uzdravenie. Chcel však byť funkcionárom a pomáhať telesne postihnutým športovcom. Oporou mu bola rodina, blízki - a študentská láska Zuzka. Zosobášil sa s ňou dva dni pred smrťou.

Posledná rozlúčka s Radovanom Kaufmanom bude v Partizánskom vo štvrtok o 15.00. Česť jeho pamiatke!

ZUZANA WISTEROVÁ

obsah | Slovenská republika