Vida: Dejiny pokračujú, nezačínajú sa vždy na zelenej lúke

Čím si vysvetľujete, že sa iba pätina našej populácie zaujíma o Slovenské národné povstanie?

U mládeži je to podstatne menej. Sami sme si robili pred dvoma rokmi prieskum, 17 percent mladých o našej organizácii vôbec nič nevie. Takmer 60-ročné obdobie, ktoré oddeľuje mladých ľudí od toho, čo prežívali ich starí otcovia, je naozaj veľmi dlhé. Za ten čas došlo aj k rozličným zmenám hodnotenia histórie s politickým podtónom. Povstalecká generácia sa usilovala priblížiť k mládeži, no nie vždy sa to podarilo. Niekde sa to zúžilo na rozprávanie o konkrétnych bojových akciách a už menej sa zdôrazňovalo celkové poslanie SNP. Každá doba prináša aj určitý spôsob života. Súčasný trend stavia najmä na individualizme a je poznačený aj každodenným zápasom o dôstojnú existenciu ľudí, ktorých už minulosť všeobecne veľmi nezaujíma.

Neobávate sa, že raz sa bude hovoriť o udalostiach roku 1944 tak, ako rozprávali naši pradedovia o Piave?

Postupom času niektoré historické fakty nadobúdajú celkom iný význam. Predsa si však myslím, že pri SNP to bude iné. Ide o čosi viac ako o jednu, hoci krvavú bitku na talianskom fronte. Ide aj o hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu národa. Verím, že Povstanie sa nebude chápať iba ako bežný historický čin, ale taký, ktorý postavil Slovensko na piedestál víťazných mocností.

Ako chcete oslovovať mladých ľudí, aby im dejiny protifašistického odboja neboli celkom ľahostajné?

Na nedávnom zjazde sme diskutovali aj o tom, ako omladiť našu organizáciu, ktorá by mala byť nositeľom tradície a pravdivého výkladu SNP. Na vedomie mladého človeka sotva môžu účinne zapôsobiť 80-roční odbojári. Skôr nám ide o to, aby sme získali časť mládeže a strednej generácie, ktorá je schopná preniesť odkaz protifašistického hnutia na ostatných rovesníkov. Na to chceme spracovať koncepciu, aby sme naše pôsobenie scelili aj s potrebami, záujmami a hodnotovou orientáciou danej vekovej skupiny.

Viaceré vaše partnerské združenia v zahraničí sústreďujú svoju činnosť na riešenie sociálnych či zdravotných problémov odbojárov. SZPB sa však mení zo stavovskej na otvorenú spoločenskú organizáciu. Prečo ste nezavesili pušku na klinec?

Máme na to jediný dôvod - nechceme, aby zapadlo prachom to najdôležitejšie, za čo odbojári na rozličných frontoch druhej svetovej vojny vydávali svoju energiu, silu, krv a neraz aj život. Teda - humánny, demokratický, sociálne aj národne naplnený odkaz. Neboli by sme radi, keby Slovensko naďalej vždy vstupovalo do určitej historickej doby bez kontinuity. Žiaľ, to sa v dejinách nášho národa často objavuje, akoby vždy nová politická garnitúra začínala na zelenej lúke. Ide najmä o to, aby sme mladému pokoleniu vysvetlili, čo to bolo za sily, ktoré spontánne zdvihli väčšinu národa do boja proti nacistom aj v takej vojensky nepriaznivej situácii. Iste to nebola iba jedna politická strana či skupinka ľudí. Tie sily sa znásobili tým, že vojna spôsobila sociálne a ekonomické útrapy, osobné a rodinné tragédie, ale aj pocit malosti slovenského národa, ktorý až do 29. augusta 1944 nerozhodoval sám o sebe.