Slovenské kúpeľníctvo má v zahraničí dobrú povesť

Kanaďanom sa zapáčili naše trenčianskoteplické kúpele. A ja im vlastne radím, ako využiť základnú myšlienkustredoeurópskeho kúpeľníctva, založeného na prírodných liečivých zdrojoch. Práve začali s výstavbou rašelinových kúpeľovpre pacientov s poruchami pohybového aparátu. Kúpeľná liečba sa bude nachádzať pod dohľadom lekárov a potrvá dva až tritýždne, čiže nebudú to jednodenné alebo víkendové kúpele, také typické pre Ameriku.

Je Slovensko kúpeľná veľmoc, že si sem chodia po rozumy až z Kanady?

Slovensko má vo svete dobrý zvuk, najmä čo sa týka kvality kúpeľníctva. Čo do počtu kúpeľov sa už vzhľadom na rozlohukrajiny nemôže porovnávať s takým Nemeckom, ktoré registruje okolo 250 liečebných kúpeľov. V kvalitatívnychukazovateľoch však znesieme aj najprísnejšie medzinárodné meradlá. Napokon komisiu kvality v Európskom zväze kúpeľovvedie zástupkyňa Slovenskej republiky.

Objavili už Slováci svoje kúpele?

Povedala by som, že objavujú. Stredná a staršia generácia už vie, o čom to je, mladšiu, do 30 rokov veku, to ešte čaká.Nejde však o nejaké slovenské špecifikum, v celej Európe ľudia mladšieho veku kúpele vlastne nevyužívajú. Na Slovenskuvšak máme aj zabudnuté kúpele, ktoré v minulosti patrili medzi vychýrené, ale potom z rôznych príčin zanikli. Mám namysli napríklad viaceré oravské kúpele. Nie je vylúčené, že niektoré po čase obnovia svoju činnosť a ľudia budú opäťobjavovať ich liečebné účinky.

Nie je to náhodou tak, že Slováci vyhľadávajú kúpele až vtedy, keď ich postihnú rôzne choroby a úrazy?

Platilo to donedávna, ale v posledných piatich rokoch badať aj na Slovensku čoraz väčší záujem o kúpeľné dovolenky,ktoré slúžia skôr na prevenciu chorôb ako ich liečbu a na celkové upevnenie zdravia.

Dnes sú už takmer všetky slovenské kúpele v súkromných rukách. Privatizáciu sprevádzali viaceré excesy, aký jevšak jej výsledok?

Nebudem sa teraz vyjadrovať k spôsobu privatizácie, samotné odštátnenie kúpeľníctva a decentralizácia jeho riadenia všakpôsobia pozitívne. Netreba zabúdať, že do roku 1989 sa kúpeľné podniky vyvíjali nerovnomerne, prednostne sa investovalodo Piešťan a Dudiniec, kým technický stav väčšiny ostatných kúpeľov bol žalostný. Dnes sa situácia mení k lepšiemu. Zaveľmi dôležité však považujem aj to, že po privatizácii sa podarilo udržať tradičný liečebný charakter slovenskéhokúpeľníctva. Nepresadila sa orientácia na čistý turizmus, ktorú niekdajší primátor Trenčianskych Teplíc vyjadril heslom"Bez pacientov a invalidov v kúpeľných mestách".

Podľa vzoru západných krajín aj u nás, pritom čoraz častejšie, ponúkajú kúpeľnú starostlivosť rôzne hotelovézariadenia, predovšetkým hotely umiestnené priamo v kúpeľných mestách. Čo si o tom myslíte?

Nepovažujem to za dobrý trend. Najnovšie žiadajú o povolenie nových vrtov, čím môžu ohroziť využiteľné zásoby liečivýchvôd. Čo je horšie, liečebné procedúry ponúkajú bez trvalého kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a primeranéhomateriálno-technického vybavenia. Inými slovami, je to nekalá reklama služieb, ktoré nedokážu klientom poskytnúť vzodpovedajúcej kvalite. Niektoré hotely vystupujú s takouto reklamou dokonca v zahraničí, a to pod značkou kúpeľnéhomesta, čím sa priživujú na dobrom mene nášho kúpeľníctva.