S riaditeľom Domu zahraničných Slovákov

Na čele Domu zahraničných Slovákov v Bratislave, príspevkovej organizácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, stojí PhDr. Karol Palkovič ešte len niekoľko mesiacov, napriek tomu, ako sa ukázalo počas našich niekoľkých letných stretnutí, je už čo v jeho práci bilancovať. Tento kolega-novinár, otec a dedko ktorého bol Čech, ďalší dedko Rakúšan a mama Slovenka, sa, ako sám vraví, oblúkom vrátil k práci s krajanmi, i keď v trochu inej podobe...

Na začiatok nám možno povedzte pár slov o svojej novinárskej práci.

- Som typické "rozhlasové dieťa" - začal som pracovať v Československom rozhlase už v osemnástich a vydržal som tam celých dvadsaťsedem rokov! Prešiel som najrôznejšími povolaniami - od technika cez režiséra, redaktora, vedúceho redaktora až po šéfredaktora. V rámci toho som robil aj réžiu rôznych programov pre krajanov na zahraničnom vysielaní. Potom som vyštudoval žurnalistiku a napokon som si urobil doktorát. Keď sa Česko-Slovensko rozdelilo, požiadal ma vtedajší riaditeľ Slovenského rozhlasu, aby som mu pomohol založiť vysielanie do zahraničia v slovenčine a v cudzích jazykoch - Radio Slovakia International. Toto rozhodnutie padlo uprostred decembra a už od začiatku januára nasledujúceho roku sme začali vysielať: boli sme tam vtedy traja-štyria ľudia, takže práca to bola pomerne namáhavá. Postupne sme sa však rozširovali a naša stanica sa dostala až do prvej desiatky najobľúbenejších v prieskume Deutsche Welle.

Z rozhlasu ste však potom odišli...

- Je to pravda, odišiel som pod tlakom vtedajšej politickej situácie a robil som chvíľu zahraničnopolitického komentátora v denníku Národná obroda. V tom čase sa zrodila nová slovenská komerčná televízia Luna, kde som sa úspešne zúčastnil konkurzu. Začal som tam pracovať ako vedúci vydania a zahraničia a po čase šéfredaktor spravodajstva. Ako to však už, žiaľ, s komerčnými televíziami býva, po pár rokoch z finančných dôvodov zanikla. To bolo v novembri minulého roku a v polovici decembra som nastúpil do Domu zahraničných Slovákov. Ešte v novembri sa pritom nevedelo, či dom nezrušia a nebude fungovať len ako odbor v rámci ministerstva kultúry. Napokon však padlo rozhodnutie, že sa Dom zahraničných Slovákov zachová, hoci na inom mieste a ešte užšie prepojený s ministerstvom kultúry, a okrem toho vznikne na Úrade vlády Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov na čele s vládnym splnomocnencom.

Čo sa teda v činnosti Domu zahraničných Slovákov zmenilo?

- V ostatnom čase sa intenzívne hľadal optimálny model práce s krajanmi a toto hľadanie sa týkalo aj Domu zahraničných Slovákov. V prvom rade sme sa presťahovali do menších priestorov na Jakubovo námestie, kde nemáme priveľa priestoru na výstavy, ktoré dom často pripravoval. O to viac vystavujeme mimo Bratislavu, kde sa zdá je aj vďačnejšie publikum. Základné poslanie domu však zostáva rovnaké. Hlavnou našou činnosťou je prezentácia kultúrnych a umeleckých snažení našich krajanov na Slovensku. Poskytujeme im tiež metodickú pomoc - spolupracujeme napríklad s choreografmi, ktorí intenzívne pomáhajú krajanským súborom. Rozhodli sme sa viac sústrediť aj na mladých krajanov, preto pripravujeme stretnutia mladých literátov v rámci týždenného pobytu na Slovensku, Letný kurz mladých žurnalistov, ktorí nemajú novinárske vzdelanie a tiež letné tábory pre vysokoškolákov. Spoluorganizujeme tiež folklórne festivaly, ktorých sa zúčastňujú krajanské súbory. Všetky najdôležitejšie aktivity prezentujeme na stránkach nášho časopisu "Slovenské zahraničie".

Aké zmeny nastali po schválení novej koncepcie, ktorú realizujete od prvého marca tohto roku?

- Zásadná zmena spočíva v podstatnom znížení zamestnancov domu - v súčasnosti všetku prácu zabezpečuje deväť ľudí. Vypustili sme najmä výskumnú a dokumentačnú činnosť - tá prešla pod Slovenské národné múzeum, ktoré má vo svojej náplni aj starostlivosť o zbierky krajanov a má preto rozhodne lepšie podmienky. My tak môžeme viac síl napriamiť na spomínanú kultúrnu prezentáciu.

Ste tiež členom komisie, ktorá odporúča prideľovanie dotácií zahraničným Slovákom z účelových transferov ministerstva kultúry. Krajania sa neraz sťažovali na zložitosť administratívy okolo týchto grantov. Zmenilo sa v tomto roku niečo?

- Som rád, že sa podarilo vyriešiť niektoré problémy, ktoré boli okolo žiadostí o granty na kultúrne aktivity. Zjednodušili sa formuláre či sa povolil účet aj v krajine, v ktorej krajanská organizácia funguje (dosiaľ sa granty posielali len na účty na Slovensku). Navrhovali sme tiež uzatvárať projekty koncom roka, aby spolky na začiatku ďalšieho vedeli, ako na tom s financiami sú. Zatiaľ je totiž situácia taká, že sa to dozvedia až v lete toho roku, kedy majú dotáciu už čerpať. Teda spolok musí najprv akcie sám zálohovať. Vzniká tak paradoxná situácia, že len bohatšie spolky, ktoré si zálohovanie môžu dovoliť, majú možnosť získať dotácie.

Aké akcie pripravujete v najbližšom čase?

- V lete prebieha už tradičná Detva, v rámci ktorej budeme participovať na jej Krajanskej nedeli, pripravujeme aj ďalší ročník Južnoslovenských detských a mládežníckych foklórnych slávností v Dulovciach. Najbližším programom sú Jubilanti - je totiž viacero spolkov a organizácií, ktoré majú tento rok významné výročia (napríklad súbor Nádej z Francúzska oslavuje deväťdesiat rokov od svojho vzniku). Pripravujeme aj besedy so slovenskými osobnosťami žijúcimi v zahraničí. Nechceme obchádzať ani komunikáciu s krajanmi - k práci na časopise Slovenské zahraničie sme pritiahli tiež mladých novinárov-krajanov, ktorí na Slovensku vyštudovali a zostali tu aj pracovať. Nevyhýbame sa ani internetovej komunikácii, ktorá je vari najefektívnejším mostom spájajúcim Slovákov v zahraničí s ich domovinou či krajinou rodičov a prarodičov. Vlastnými publicistickými materiálmi i príspevkami od dopisovateľov chceme vstupovať do internetového magazínu Český a slovenský svet a svetlo sveta pravdepodobne uzrie aj elektronická podoba Slovenského zahraničia.

Jednoducho, dom i naďalej zostane pre krajanov vstupnou bránou na Slovensko. Miestom, kde kedykoľvek prídu, budú vítaní. Výstižne to vyjadril aj reverend Dušan Tóth z Kanady, ktorý nedávno povedal: "Dom zahraničných Slovákov je miesto, kde sa môžeme stretnúť, pookriať a zorientovať sa, dom nie je úrad."

NAĎA VOKUŠOVÁ, VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | Slovenská republika