Svetová banka: Chudoby nie je viac, schudobnela

Na zmeny, podľa autorov správy, doplatili mnohodetné rodiny nezamestnaných. Štedrú sociálnu podporu, pozostatok socialistického zriadenia, totiž druhá Dzurindova vláda zatrhla a v duchu hesla "Pracovať sa oplatí" nezamestnaným naordinovala aktivitu.

Štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí Miroslav Beblavý si myslí, že to je v poriadku. Ministerstvo podľa neho nepovažuje za férové, že "predtým takáto rodina mala vyšší príjem ako ich sused s rovnakým počtom detí, ktorý za 7-tisíc korún pracoval".

Reformy Svetová banka v podstate chváli. Napríklad mieru nezamestnanosti osôb so základným vzdelaním síce máme takmer 5-krát vyššiu ako priemer EÚ 15 ("starej" únie) , ale aktivačný príspevok či štipendiá pre stredoškolákov v hmotnej núdzi "boli kroky správnym smerom".

Sociologička Zuzana Kusá sa pochvalám nečuduje, keď autorom správy je aj človek z ministerstva práce, teda "lojalitu voči reformám má v pracovnej náplni" a ako oponent ju "požehnával" Beblavý.

Presviedčať niekoho, že predošlý dávkový systém bol štedrý, môže podľa Kusej iba ten, kto má "dostatočné" medzery vo vedomostiach. "Aj k vládnemu bontónu patrí nevedieť, že tzv. štedré dávky neprevyšovali životné minimum, teda hranicu chudoby." Beblavý však trvá na tom že "došlo k pozitívnym úpravám, keď príjem z dávok nemôže byť vyšší ako príjem z práce.

Michal Horváth zo škótskej University of St Andrews, ktorý predtým na ministerstve viedol Inštitút sociálnej politiky, vraví, že reformy iba problémy odhalili. Kým úspešných na trhu práce predošlý systém "držal na uzde", porazení mali mnoho výhod a úľav, povedal. Aj on si myslí, že reformy chudobu zintenzívnili. Za úlohu blízkej budúcnosti Horváth považuje, aby deti "porazených" nešli v šľapajach rodičov. Prostriedkom na to je podľa neho predovšetkým reforma vzdelávacieho systému.

Ako to vidí Svetová banka

Ekonomika na reformy "zareagovala výborne", keď hospodársky rast v roku 2003 výrazne presiahol 4 % a vlani "dosiahol úctyhodných 5,5 %", čo predstavuje 2-násobok priemeru EÚ15 (únia pred vlaňajším rozšírením). Dvojciferná inflácia rokov 1999 - 2000 začala klesať a vytvorila sa jasná dlhodobá vyhliadka stabilného rastu. Kombinácia rastu HDP a klesania inflácie viedla k zvýšeniu súkromnej spotreby na obyvateľa a k obnoveniu domáceho dopytu, "čo naznačuje pozitívny trend", životnej úrovne na Slovensku.

Doterajší "prudký ekonomický rast sa prejavil vo zvýšení zamestnanosti". Minuloročné zmeny v štruktúre daní a dávok "potenciálne mierne zvýšili príjem väčšiny domácností s nízkym príjmom".

Nedostatky

Po Poľsku najvyššia miera nezamestnanosti v EÚ, viac ako 2-násobok priemeru EÚ15. V roku 2004 bola nezamestnaná viac ako polovica ekonomicky aktívnych osôb so základným vzdelaním, čo je oproti roku 1998 viac o vyše 70 %.

Pravdepodobnosť, že nekvalifikované osoby ostanú nezamestnané, bola vlani až 2,5-krát väčšia než pre priemerné obyvateľstvo, po Česku to je najviac zo všetkých krajín súčastnej Európskej únie 25.

Vlani malo Slovensko z krajín únie najväčší podiel dlhodobo nezamestnaných (65 % nezamestnaných) a najnižší podiel krátkodobo nezamestnaných (10 % celkového počtu nezamestnaných).