Ohliadnutie za sčítaním

Tohtoročné sčítanie bolo súčasťou celosvetového cenzu a zároveň prvým v Slovenskej republike po jej vzniku. Oproti poslednému sčítaniu, ktoré sa uskutočnilo v roku 1991, vzrástol počet obyvateľov SR o 105 tisíc, teda o 2 percentá. Rýchlejšie rastie počet žien, ktoré už tvoria 51,4 percenta obyvateľstva. Pred desiatimi rokmi to bolo o dve desatiny percenta menej, ešte v roku 1970 dokonca len 50,6 %. Počet ekonomicky aktívnych osôb sa podľa uverejnených údajov zvýšil o 48 tisíc. Ich podiel z celkového počtu obyvateľov sa nezmenil - tvoria takmer polovicu obyvateľstva SR (49,6 %). V tomto prípade však treba povedať, že ide o "definitívne" výsledky, Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) do nich ešte nezapočítal pracujúcich dôchodcov. Celkovo sa teda zrejme dá konśtatovať, že podiel ekonomicky aktívnych osôb vzrástol. Podiel žien na ekonomicky aktívnom obyvateľstve sa zvýšil zo 46,9 % v roku 1991 na 47,7 %. Žiadny odchod žien do domácností sa teda na Slovensku nekoná. Predovšetkým na to nie sú vytvorené ekonomické podmienky. Z krajov má najviac obyvateľov Prešovský (skoro 790 tisíc), najmenej Trnavský (551 tisíc).

Sčítanie ukázalo, že pokračuje proces starnutia obyvateľstva. V porovnaní s rokom 1991 sa počet obyvateľov v predproduktívnom veku znížil o 298 tisíc na 1 015 tisíc osôb. Počet obyvateľov v produktívnom veku vzrástol o 303 tisíc a dosiahol 3,349 milióna osôb. (Do tejto kategórie zaradili výskumníci aj osoby s nezisteným vekom, ktorých však nebol významných počet. Z nich 48 % tvorili ženy. Na obyvateľstve v poproduktívnom veku (967 tisíc osôb) sa ženy podieľali 66,1 %. Starnutie obyvateľstva je na Slovensku pomalšie, než v ČR. Dôvodom je vyššia pôrodnosť, ale aj o čosi nižší priemerný vek, ktorého sa ľudia dožívajú. Väčšia natalita je prejavom konzervatívnejšieho prístupu k životu, v ktorom rodina (a náboženstvo) hrajú významnejšiu rolu. Nižší vek dožitia je prejavom nižšej životnej úrovne, vari aj problémov slovenského zdravotníctva.

Úplne iné, než v ČR, sú výsledky sčítania, pokiaľ ide o národnosť respondentov. V Česku sa v dôsledku kampane na ochranu osobných údajov veľká časť obyvateľstva neprihlásila k žiadnej národnosti. Predovšetkým to, samozrejme, urobili obyvatelia s inou než českou, moravskou, alebo sliezskou národnosťou. Výsledkom bol výrazný pokles počtu príslušníkov všetkých národnostných menšín. Na Slovensku sú tieto poklesy buď malé (v prípade Maďarov z 567 na 521 tisíc, v prípade Čechov z 53 na 45 tisíc), alebo dokonca došlo k nárastom (napríklad Rómov zo 76 na 90 tisíc). Hoci počet Rómov ani na Slovensku hrubo nezodpovedá odhadom, predsa však toto číslo nie je také absurdné, ako údajných 12 tisíc Rómov v ČR.

Ešte výraznejšie sa česká a slovenská spoločnosť rozišla v trendoch, týkajúcich sa náboženského vyznania. V ČR stúpol za ostatných 10 rokov podiel ateistov z 39,9 na 58,3 percenta. Na Slovensku síce tento podiel stúpol z 9,8 na 13,0 percenta, avšak súčasne výrazne poklesol počet osôb s nezisteným vierovyznaním a razantne stúpol počet veriacich. Celkovo sa to teda dá vyhodnotiť ako pokles počtu ateistov, veľká časť z ktorých sa v roku 1991 bála k svojmu postoju prihlásiť, čo platilo zrejme predovšetkým v prípade komunistov, či bývalých komunistov. Podiel veriacich osôb z celkového počtu obyvateľov zvýšil zo 72,8 % na 84,1 %. Pritom vzrástol podiel obyvateľov, ktorí sa prihlásili k Rímskokatolíckej cirkvi zo 60,4 % v roku 1991 na 68,9 %, k Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania zo 6,2 % na 6,9 %, ku Gréckokatolíckej cirkvi z 3,4 % na 4,1 % a k Reformovanej kresťanskej cirkvi z 1,6 % na 2 %. Treba však povedať, že tieto čísla ďaleko presahujú počet praktikujúcich veriacich. Zvlášť na vidieku bol motívom prihlásenia sa k vierovyznaniu evidentne často aj tlak okolia. Svoju rolu v tejto atmosfére rozhodne zohrala aj nedôvera k anonymite sčítania.

Údaje o domovom fonde nepriniesli také prekvapenia. Na Slovensku je 1,885 milióna bytov, z toho 1,666 milióna trvalo obývaných. Z trvalo obývaných bytov je 820 tisíc (49,2 %) v rodinných domoch. Počet trvale obývaných domov sa v porovnaní s rokom 1991 znížil o 2 tisíc, najmä z dôvodu vyčlenením rodinných domov na rekreačné účely. V priemere býva v byte 3,21 osoby, na jednu pripadá 17,5 m2 obytnej plochy. 76,3 % bytov je vybavených ústredným kúrením, 92,8 % kúpeľňou alebo sprchovacím kútom, 61,0 % automatickou práčkou. Iba 39,1 % domácností disponuje osobným autom.

O výsledkoch tohto sčítania sa bude určite ešte dlho diskutovať. Hoci v prípade niektorých čísel nie je jasné, či vypovedajú o skutočnom zložení spoločnosti, alebo viac o stave jej myslenia, v každom prípade ide o významnú správu o stave Slovenska a jeho obyvateľstva.