Premiérova skupinka neexistuje

Za očistenie mena desať miliónov: "Veľmi dôrazne som zasiahol voči vplyvnej lobistickej skupine," pochválil sa v októbri minulého roku Dzurinda, keď presadil vo vláde odvolanie riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša. Po "pichnutí do osieho hniezda" vraj pocítil, že osy "štípu, veľmi štípu", ale ako mnohí antickí hrdinovia, uvedomoval si, že "má zmysel to vydržať". Na pomoc mu prišiel aj šéf SIS Ladislav Pittner, ktorý pred parlamentným výborom na kontrolu činnosti SIS existenciu skupinky potvrdil. Na celej kauze je azda najzaujímavejšie to, že všetky prípady sa týkajú skôr ekonomických záležitostí ako poškodenia záujmov štátu. Dzurinda obvinil Jána Mojžiša, že s podnikateľom Milošom Žiakom ovplyvňovali miliónové tendre v prospech im blízkych firiem. Vo svojej výpovedi na adresu podnikateľa povedal, že je "firemný lobista špecializujúci sa na štátne zákazky", ktorý "spolupracuje so zahraničnými službami". M. Žiak najprv nekomentoval výsledky vyšetrovania. Bývalý šéf NBÚ - ktorého zosadil Dzurinda napriek nesúhlasu KDH a SMK i za cenu obetovania ministra obrany a podpredsedu SDKÚ Ivana Šimka - hovorí, že slovami i činmi premiéra sa cíti poškodený, a preto bude žiadať satisfakciu. "Dzurinda má rád číslo desať miliónov. Myslím si, že toto by bolo primerané za veci, ktoré utrpela moja rodina v týchto kauzách," povedal Mojžiš. Za nepravdivé obvinenia na svoju adresu sa rozhodol premiéra žalovať aj podnikateľ M. Žiak.

Ja nič, ja muzikant: A čo na to všetko Dzurinda? Svoje slová neľutuje, naopak, hrdo vyhlásil, že "aj vďaka môjmu konaniu štvavá kampaň proti SIS prestala, je pokoj a NBÚ si robí svoju prácu podľa zákona a nie podľa toho, ako to vyhovuje niektorým zlodejom". V jednom sa však mýli. Pokoj ho nečaká. Môže sa tešiť na otázky koaličných partnerov, prečo dostal vládu svojou nepodloženou teóriou o skupinke do menšinovej pozície. Nemôže počítať už ani s tichou podporou prvého podpredsedu Slobodného fóra I. Šimka, ktorý je presvedčený, že Dzurindovi išlo len o presadzovanie vlastných mocenských záujmov. Navyše, pred pár dňami sa predsedníčkou Slobodného fóra stala Zuzana Martináková, ktorá žiada vyvodenie dôsledkov z celej kauzy a záruky, aby sa v budúcnosti už také čosi nezopakovalo.

Dotknutí sú aj ďalší údajní členovia skupinky, ktorých pomenoval Robert Kaliňák, šéf brannobezpečnostného výboru parlamentu. Okrem Jána Mojžiša a Miloša Žiaka sú to aj šéf vyšetrovateľov Jozef Šátek, podnikatelia Peter Lukeš a Michal Lazar, novinár Milan Žitný a šéfredaktor denníka SME Martin M. Šimečka. "Je tu pre premiéra čas na veľké ospravedlnenia, lebo skupinka imaginárnych nepriateľov neexistuje. V tejto kauze šlo predovšetkým o jeho osobné záujmy a nie o záujmy štátu," konštatoval Kaliňák.

Nepodložené podozrenia: Prvý prípad, ktorý vyšetrovateľ odmietol 2. marca, sa týka kauzy priameho udelenia zákazky šéfom NBÚ spoločnosti IBM, ktorá mala zabezpečiť elektronické podpisy. Pre IBM dodávala niektoré práce firma Ditec, pričom šéfom jej predstavenstva bol podnikateľ P. Lukeš. Mojžišov úrad sa bránil, že štátnu zákazku dali IBM preto, lebo žiadna iná firma zadanie nedokázala splniť.

Návrh na pozastavenie trestného stíhania v prípade tendra na vybudovanie logistického informačného systému na ministerstve obrany v hodnote približne dvoch miliárd korún podal vyšetrovateľ na prokuratúru 12. marca. V súvislosti s touto kauzou v premiérovej výpovedi figuruje aj vtedajší minister obrany I. Šimko, ktorý sa mal pričiniť o to, aby tender vyhrala firma Hewlett-Packard, vraj blízka podnikateľovi M. Žiakovi. Aj táto firma potrebovala od NBÚ previerku bezpečnosti, ktorú však jej vtedajší štatutárny zástupca Peter Weber nedostal. Šimko svoje stanovisko zmenil, keď tri neúspešné firmy podali námietku na Úrad pre verejné obstarávanie - a ten im vyhovel.

Tretí prípad súvisel so štátnou pokladnicou a bol uzavretý bez návrhu na trestné stíhanie 15. marca. Aj tu vystupuje firma Hewlett-Packard, ktorá počas dvoch rokov vyhrala tender až štyrikrát, ale rezort financií zakaždým výsledok zrušil na podnet Úradu pre verejné obstarávanie. Problém nastal opäť pre neudelenie bezpečnostnej previerky konateľovi firmy P. Weberovi. Štát na vybudovanie štátnej pokladnice minul už vyše miliardy korún.

"Vyšetrovateľ odmietol 15. marca aj prípad, ktorý súvisel s tretím mobilným operátorom," povedal J. Šátek. Aj tu ide vlastne o zrušenie tendra, ku ktorému došlo podľa Dzurindu po zásahu istých ľudí.

Vyšetrovaniu šéfoval údajný člen skupinky: V rámci reorganizácie Policajného zboru vznikli 1. januára tohto roku dva samostatné úrady - Úrad boja proti organizovanej kriminalite a Úrad boja proti korupcii. Šéfom toho druhého sa stal J. Šátek, bývalý šéf vyšetrovateľov odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Práve jeho úrad dostal po delimitácii niektorých spisov zo zrušených krajských úradov vyšetrovania prípad takzvanej skupinky. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby Šátek nebol označený za jej člena. Koncom leta minulého roku sa práve preto nestal nikto z jeho ľudí členom špeciálneho vyšetrovacieho tímu.

Zverenie kauzy do rúk J. Šáteka prekvapilo aj jeho podriadených. "Nevôľa policajtov a prokurátora podieľajúcich sa na vyšetrovaní tejto kauzy nedala na seba dlho čakať a nesúvisí to len s otázkou nezávislosti a objektívnosti pri vyšetrovaní," povedal nemenovaný vyšetrovateľ. Dozorujúci prokurátor sa nechcel k tejto záležitosti príliš vyjadrovať: "Nekomentujem to, lebo je to len a len v kompetencii ministra vnútra, ktorých ľudí tam dal. Ja som rešpektoval jeho rozhodnutie a žiadne výhrady voči vyšetrovateľom som nemal," zdôraznil.

J. Šátek akékoľvek zasahovanie do vyšetrovania odmieta. "Neviem, ako som sa dostal do zoznamu, ale viem, že sú tlaky, aby som nebol tam, kde som. Sú i boli tu snahy o moju diskreditáciu. Z tých ľudí, ktorí boli menovaní, poznám osobne len Mojžiša, Žiaka a Žitného. S údajnými trestnými činmi, ktoré spomínal pán premiér vo svojej výpovedi, nemám nič spoločné. Preto nevidím dôvod, prečo by som mal byť v tejto veci zaujatý," zdôraznil.

Hľadá sa autor článkov proti SIS: Na Úrade boja proti korupcii pokračuje vyšetrovanie vo veci trestného činu útoku na štátny orgán, ktorú iniciovali exriaditeľ SIS V. Mitro a súčasný šéf tajnej služby L. Pittner. Týka sa to zverejnenia kritických článkov na adresu SIS v britskom magazíne Jane's Intelligence Digest. Ešte v roku 2001 obvinil nepriamo vtedajší riaditeľ SIS V. Mitro bývalého šéfa analytického oddelenia SIS a neskoršieho riaditeľa NBÚ J. Mojžiša, že stojí za článkami. K čomu dospela polícia? Už dlhšie bolo verejnosti známe, že autorom článkov mal byť istý občan Českej republiky. Slovenské orgány činné v trestnom konaní oslovili českých kolegov, ale tí ani po niekoľkých mesiacoch dotyčnú osobu nenašli. Kde hľadať autora článkov, zostáva záhadou. Alebo nie? Nemenovaný vyšetrovateľ nám totiž povedal, že "podľa všetkého ide len o fingovanú osobu, ktorá sa objavila v rámci istých spravodajských hier a ktorej stopy zmizli v Kanade".

Premiérova výpoveď na internete: "Zatiaľ sa nepodarilo odhaliť páchateľa, ktorý zverejnil premiérovu výpoveď, ale vyšetrovanie prebieha," poznamenal pre Plus 7 dní prokurátor Úradu špeciálneho prokurátora. Isté je len to, že v decembri minulého roku sa na internete neobjavila fotokópia výpovede, ale jej presný prepis. Bývalý generálny prokurátor Milan Hanzel vtedy povedal, že informácie mohli vyjsť von len od prokurátora alebo od vyšetrovateľa. Preto prokuratúra začala trestné stíhanie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa a preskúmala pohyb spisu od 18. augusta až do 7. decembra. Je však namieste otázka, či by nebolo dobré preskúmať aj služobné alebo súkromné cesty do zahraničia tých osôb, ktoré mali k tajnému materiálu prístup. Podľa našich informácií určité indície totiž vedú do Veľkej Británie.

Kauza Govnet sa ešte rieši: V súvislosti so "skupinkou" pokračuje prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vyšetrovanie v kauze vládnej informačnej siete Govnet. Malo sa do nej investovať dve a pol miliardy korún. Zmluvu o vybudovaní Govnetu podpísala s firmou KISS ešte tretia Mečiarova vláda. No Dzurindov kabinet na odporúčanie šéfa NBÚ J. Mojžiša v apríli 2002 odstúpil od zmluvy s firmou KISS, lebo tá nedostala od NBÚ previerku priemyselnej bezpečnosti, ktorá je pre takýto projekt nevyhnutná. A tu sa zrejme začal spor medzi M. Dzurindom a šéfom NBÚ. Po svojom odvolaní totiž J. Mojžiš tvrdil, že premiér ho presviedčal, aby v kauze Govnet zmenil stanovisko. Predstavitelia firmy KISS zase upozornili, že nedostali previerku preto, lebo zákazku chcela získať už známa firma Ditec, ktorá vraj ako jediná mala v tom čase požadovanú previerku. "Začal som nové trestné stíhanie. Mám už naplánované aj ďalšie úkony, ale odhadnúť, kedy to bude uzavreté, to by som si netrúfol," dodal prokurátor s tým, že ešte rieši prípad trestného oznámenia J. Mojžiša, ktorému bol údajne ponúknutý úplatok vo výške 150 miliónov korún za to, že dá zelenú Govnetu.