Mladí už nevedia, čo bolo SNP

Slovenské národné povstanie sa ani 13 rokov po revolúcii a prehodnocovaní našej minulosti nedočkalo jednoznačného zaradenia do kontextu dejín. Niektorí tvrdia, že SNP bolo povstaním proti "vlastnému štátu" a znehodnocujú význam gesta, ktorým Slováci odmietli fašizmus. Iní zas tvrdia, že partizáni napáchali viac škôd ako fašisti a medzi ľuďmi vládol z nich strach. ďalší zas zdôrazňujú jeho uzurpáciu a zneužitie komunistickou stranou pred rokom 1989. Proti ľuďom, snažiacim sa bagatelizovať význam SNP pre našu novodobú históriu stoja tí, ktorí tvrdia, že povstaním sme sa jednoznačne prihlásili k protifašistickej koalícii, že sme boli jedinou krajinou v regióne, ktorá sa v roku 1944 zmohla na ozbrojený odpor a že ide spolu s Varšavským povstaním o najväčší občiansky vzdor proti nacizmu.

Aj na našej politickej scéne sprevádza SNP poväčšine rozporuplnosť, dokonca aj vnútri jednotlivých strán. Okrem SDĽ, SDA, DS, SDKÚ a aj Smeru, ktoré povstanie uznávajú v podstate bez výhrad, v iných stranách (napríklad PSNS či KDH) jednotný názor nevládne. Poslanci HZDS- ĽS v roku 1993 prispeli k tomu, že deň Povstania je štátnym sviatkom samostatnej republiky, ale stanovisko hnutia k výročiu 14. marca zďaleka nie je jednoznačné. Jeho predseda V. Mečiar sa pri viacerých príležitostiach o vojnovom štáte vyjadril ako o fašistickom, ale pri mnohých ďalších príležitostiach sa vyjadroval inak. V Bruseli napríklad sľúbil, že ďuricova kniha, ktorej obsah je zjavne novoľudácky a protipovstalecký, sa nestane školskou príručkou, ale po niekoľkých mesiacoch vyhlásil, že Brusel neslýchaným spôsobom obmedzuje slobodu bádania a prejavu.