Svetové čiapky

Keď Pavol Poláček zakladal v Piešťanoch firmu na výrobu čiapok k uniformám, myslel si, že to bude v jeho podnikaní len taká "hlinená noha". Ukázalo sa však, že o čiapky je záujem nielen v Európe, ale aj v exotických krajinách.

Hoci pán Poláček vyštudoval priemyselnú energetiku, po revolúcii ho to ťahalo k výrobe textilu. Trochu sa zorientoval a zistil, že na Slovensku sa vyrába všeličo, ale napríklad vojenské čiapky boli špecialitou českých podnikov Tonak, Fezko Strakonice, Nasavrky. Boli to veľmi dobre prosperujúce firmy. Takže keď sa republika rozdelila, rozhodol sa, že na Slovensku bude čiapky pre armádu vyrábať on. Nakúpil technológie, stroje a začal s niekoľkými ľuďmi šiť.

Do rovníkovej Afriky

"Z niektorých typov čiapok vyrobíme dvetisíc kusov," vraví Pavol Poláček, "ale niekedy iba jedinú. Veď máme len jedného generála letectva a loď má jedného kapitána. Pozrite sa napríklad na túto čiapku, tá pôjde určite niekde do rovníkovej Afriky. Černosi majú radi všetko ligotavé, preto má čiapka šilt s mosadzným lemom."

Pavol Poláček pozval do Piešťan technológa, ktorý zamestnancov firmy zaučil. "Bol tu asi mesiac, potom sme už pokračovali sami. Nie som krajčír, takže sa pozerám na veci inak ako ostatní v brandži. Postupne som prišiel na to, že tá prebratá technológia je zbytočne prácna a neefektívna. Začal som novú éru čiapok. Všetko, čo sa predtým robilo ručne, robíme na strojoch. Čiapky sme začali zjednodušovať. To, že to bola dobrá cesta, sa ukázalo pri zákazke pre políciu jedného zo spolkových štátov Nemecka. Museli sme zvládnuť nemecké technológie, tiež sme ich však zjednodušili. Nemci boli spokojní. Znova nás oslovili, niečomu sme sa od nich naučili, my sme zasa trochu upravili tú ich technológiu. Dnes vyrábame čiapky pre celú Európu."

Je to vzrušujúca predstava - z malej dielne s asi tridsiatimi šijacími strojmi putujú čiapky nielen do Londýna pre zamestnancov metra, ale aj lodičky pre letcov Air Force do Veľkej Británie či pre armády krajín bývalého Commonwealthu. "Angličanom sa naša práca zapáčila, objednávky pribúdali.

Robíme čiapky pre ich bývalé kolónie. V Maďarsku sme zasa vyhrali súťaž pre súkromnú železničnú spoločnosť Maďarskej republiky." Slovenské čiapky, brigadírky či baranice, nosia aj maďarskí policajti.

Hoci v dielni prevládajú dievčatá a ženy, pán Poláček tvrdí, že muži tu majú nezastupiteľné miesto. "Dotvárajú čiapky doslova ručne. Majú v prstoch silu aj cit."

Čo bolo najťažšie

Najťažšie vraj bolo nájsť odvahu a peniaze. "A napriek tomu nemuselo z toho nič byť," presviedča nás pán Poláček. "Mohlo to dopadnúť aj tak, že by sa peniaze minuli a... poďme domov. Ale vyšlo nám to. Náš sortiment nie je typická priemyselná výroba, vyžaduje si veľa zručnosti. Preto som najskôr hľadal zručných ľudí a tých sme potom zaúčali." Keď chceme vedieť, či bol pán Poláček vo všetkých krajinách, do ktorých posiela čiapky, schuti sa zasmeje. "Ale kde, to by som musel byť celý rok na cestách. Cestujem, ale viac práce mám tu doma. Každý deň dostávame nové požiadavky na nové tvary, takže máme aj vlastný vývoj. Niektorí naši odberatelia vyvážajú čiapky potom ešte do ďalších krajín, ale celkom určite vyrábame aspoň pre dvadsať krajín sveta."

Špeciality

Pri príležitosti storočnice bratislavských električiek vyrobili vo firme špeciálne čiapky pre sprievodcov. Aj čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky má čiapky z Piešťan. Generalita Armády Českej republiky, nemecká diaľničná jazdná polícia, colníci, maďarskí aj slovenskí, to všetko sú zákazníci pána Poláčka.

"Vo Švajčiarsku majú dvadsaťosem kantónov," vraví. "A každý kantón má svoju muzičku a hudobníci majú svoje uniformy, a teda aj čiapky. Primátor Handlovej nás tiež požiadal, aby sme navrhli a vyrobili čiapky pre mestskú kapelu. Je toho do zbláznenia. Najväčšia esbéeska v Európe Group má čiapky od nás. Vyrobili sme však aj čiapku na špeciálnu objednávku pre školníka istej piešťanskej školy k jeho šesťdesiatinám. Ak vidíte na čiapkach vyšité dubové lístky, tak sú celkom určite pre námorníctvo, pretože dubová ratolesť je symbolom námorníkov. Sú to ťažké nepremokavé dôstojnícke čiapky."

Aj hoteloví livrejovaní vrátnici nosia piešťanské čiapky. Medzi naozaj exotických zákazníkov patrí Bahrajn, Omán, Afrika. Keď si všetci tí colníci, vojaci, hudobníci, námorníci zložia brigadírku z hlavy, aby si utreli spotené čelo, možno im padne zrak na logo na vnútornej strane čiapky. Ktovie, koľkí z nich vedia, kde je to mesto, ktoré sa volá Piešťany. Možno iba tí, čo Piešťany poznajú pre jeho slávne kúpele.