Lákavé zlato

Dvestopäťdesiat metrov hlboký kráter neďaleko mesta, neustály hluk, prach, otrasy a jedovatý kyanid "za humnami". Zatiaľ len predstava, pri ktorej obyvateľom Kremnice naskakujú zimomriavky.

Vzácny žltý kov, ktorý Kremnicu v stredoveku preslávil, dnes jej obyvatelia div nepreklínajú. Bohatstvo mesta je dávnou minulosťou a stáročná banská činnosť zanechala následky, ktoré sú napríklad v podobe prepadávajúceho sa terénu či statických porúch na budovách citeľné dodnes. Krutá bola aj realita predovšetkým druhej polovice minulého storočia, keď sa nikto nikoho nepýtal, aký vplyv bude mať ťažba na okolie a život tunajších ľudí. Mnohí si teda vydýchli, keď sa v Kremnici pre neefektívnosť v roku 1992 práce na získavaní zlata zastavili. A verili, že je to nadobro.

Návrat zlatokopov

Na miestach, ktoré pred štrnástimi rokmi opustili ťažké stroje, však bude možno onedlho opäť rušno. Aj keď z útrob kremnických hôr ľudia za sedem storočí už vyťažili desiatky ton zlata a striebra, stále ho tam ešte veľa zostalo.

"Podľa našich prognóz je tu asi 26 ton zlata a 200 ton striebra. Zdôrazňujem však, že to je len predpokladané množstvo, a aj keby sa potvrdilo, nie je možné všetko vyťažiť," hovorí Boris Bartalský zo spoločnosti Kremnica Gold. Tá je dcérou kanadskej firmy Tournigan Gold Corporation, ktorá od leta 2003 v okolí Kremnice robí geologický prieskum. Keď s ním začínala, nebolo jasné, aké veľké zásoby drahých kovov sa v zemi ukrývajú. Predstavitelia spoločnosti však deklarovali, že sa v Kremnici mienia správať k životnému prostrediu veľmi šetrne. "Buď budeme ťažiť ekologicky, alebo vôbec," vyhlásil vtedy šéf TGC Hein Poulus.

Dva a pol roka po týchto slovách predstavila firma verejnosti svoj zámer a mnohým Kremničanom od hrôzy doslova vstali vlasy dupkom. S ťažbou by sa malo začať na prelome rokov 2008 - 2009 v povrchovom lome, z ktorého by počas desiatich rokov vyviezli okolo 30 miliónov ton horniny. Z nej by potom zlato získavali pomocou kyanidu sodného.

Kremnica nad zlato

"Nikto nespochybňuje ich právo ťažiť. Otázka je, či práve povrchová ťažba je správny spôsob. Samozrejme, oni ju presadzujú, lebo je výhodná. Ale pre nich, nie pre mesto a jeho obyvateľov," hovorí Ľuboš Kürthy z občianskeho združenia Kremnica nad zlato. Navrhnutý postup by podľa neho zdevastoval mesto aj okolie, obyvatelia by museli čeliť hrozbe chemických havárií a dennodenne by boli vystavení prašnosti a hluku. To by však vraj nemuseli byť všetky následky.

"V lokalite, kde sa má ťažiť, je pamiatková zóna s množstvom banských technických diel. Nenávratne by boli zničené štôlne zo 14. storočia, a to sú veci, ktoré sa nedajú vyčísliť. Takisto si myslíme, že oživenie ťažby prinesie útlm turistického ruchu a na obyvateľov mesta bude mať ekonomický dosah aj v tom, že tu klesne hodnota nehnuteľností. Myslíte si, že tých 120 pracovných miest, ktoré spoločnosť ponúka, za to stojí?" pýta sa Ľuboš Kürthy.

Povrchová ťažba by mala byť asi kilometer od mesta, v tzv. prepadline Šturec. Údolie, ktoré v minulosti vzniklo ťažbou, by sa malo postupne zväčšiť až do hĺbky 250 metrov. Vznikol by tak akýsi kráter.

Vari najväčšie obavy však Kremničanom spôsobuje technologický postup, akým chce kanadská spoločnosť zlato z horniny získavať. Použiť sa má na to kyanid sodný, vysokojedovatá a nebezpečná látka. Napriek ubezpečeniam, že sa použijú najmodernejšie technológie a najprísnejšie bezpečnostné opatrenia, prevládajú v meste obavy. "Ako občianske združenie preto chceme v zmysle legislatívy vstúpiť do rozhodovacieho procesu. Už teraz máme v Kremnici veľmi pozitívne ohlasy a veľkú podporu," tvrdí Ľuboš Kürthy. Na stranu aktivistov sa postavil aj kremnický rodák, známy husľový virtuóz Peter Michalica, ktorý v meste zrekonštruoval unikátny historický dom a každoročne v ňom organizuje medzinárodný festival vážnej hudby.

"Siaha sa tu na kultúrne a historické hodnoty Slovenska a myslím si, že každý súdny a civilizovaný človek musí byť proti tomu. Dnes si už ani v banánových republikách nemôžu dobyvatelia dovoliť hocičo," hovorí. Aj on si myslí, že ťažba, tak ako ju prezentovala spoločnosť Tournigan, by Kremnici spôsobila obrovské problémy. "Už dnes je Kremnica poddolovaná, v minulosti spadol preto krásny barokový kostol, a čo by mohli spôsobiť ďalšie otrasy spôsobené sústavnou streľbou, to radšej ani nechcem domýšľať. Máme azda pre kúsok zlata obetovať kultúru, históriu a pamiatky?" pýta sa Peter Michalica.

Zbytočná panika?

"To čo sa rozpútalo v Kremnici, je hystericky vyvolaná aféra, že táto spoločnosť je tu len preto, aby vyťažila ložisko, utiekla a nechala tu po sebe spúšť. Nie je to vôbec pravda," oponuje občianskym aktivistom riaditeľ spoločnosti Kremnica Gold Boris Bartalský. Firma podľa jeho slov v žiadnom prípade nechce mesto ničiť.

"Celkové kapitálové náklady na obnovenie ťažby odhadujeme na 50 miliónov dolárov a práve výdavky na ochranu životného prostredia tvoria jednu z najväčších položiek tejto sumy. Dokonca už v prvej etape začneme vytvárať fond na financovanie rekultivačných prác," hovorí, hoci priznáva, že negatívnym zásahom do životného prostredia sa nevyhnú. Chcú ich však kompenzovať iným spôsobom. Regiónu ponúkajú rôzne bene- fity. Od vybudovania infraštruktúry, ako sú nové cesty, vodovody alebo čističky odpadových vôd, cez rekonštrukciu historických banských objektov až po vytvorenie nových pracovných miest. Obnovenie ťažby by tak podľa slov riaditeľa spoločnosti mohlo byť pre región prínosom.

"Nebude to len 120 priamych pracovných miest, ale odhadom trojnásobne viac ďalších, ktoré budú nadväzovať napríklad na dodávateľské činnosti. A keď sa aj po desiatich rokoch s ťažbou skončí, nebude to znamenať, že všetci ľudia okamžite prídu o prácu. Budú prebiehať napríklad rekultivačné práce," vysvetľuje Boris Bartalský. Keď príde v tejto súvislosti reč na kráter, ktorý má pri Kremnici vzniknúť, krúti hlavou.

"Zatiaľ hovoríme o predpokladaných zásobách. Koľko sa vyťaží, nevieme. Takže nikto dnes nevie, aký veľký kráter bude a ako bude vyzerať. Navyše, nebude to kráter. Predĺži sa vlastne dolina," zdôrazňuje, no vzápätí priznáva, že rekultivácia nebude jednoduchá. "Ložisko neposkytuje také silné ekonomické zázemie, aby ho bolo možné potom zaviezť. Rekultivácia však určite prebehne. V akej podobe, či tam bude vysadený les, alebo nie, a ako bude upravený svah, to bude vec diskusie s orgánmi prírody a krajiny. Ubezpečujem vás však, že tam určite nezostane sivý hlboký kráter." Jednu z možností, ako sa ložisko bude môcť využiť, ponúka podľa Borisa Bartalského aj príklad rakúskeho Erzbergu. Tamojšie bane sa rozhodli sprístupniť pre turistov a ukázalo sa to vraj veľmi výnosné.

Nápad využiť ložisko Šturec nie je podľa riaditeľa firmy Kremnica Gold ničím novým. Projekt na jeho otvorenie bol pripravený už v osemdesiatych rokoch a zabrzdila ho iba zmena režimu a útlm baníctva, ktorý postupne nastal.

"Takisto nie je novinkou ani používanie kyanidu sodného. V Kremnici s ním začali robiť už v tridsiatych rokoch minulého storočia. A potom, kyanid je len jedna z metód, o ktorých uvažujeme, a nie sú vylúčené ani ďalšie. To však budeme vedieť až po ukončení technologických skúšok," dodáva Boris Bartalský.

Mesto: Odstráňte riziká!

Definitívny zámer na ťažbu zlata by podľa slov riaditeľa Kremnica Gold mal byť hotový v priebehu pol roka. Potom bude o ňom rozhodovať ministerstvo životného prostredia. Konečné slovo pri povoľovaní ťažby bude mať však banský úrad.

"Radi by sme do procesu tiež vstúpili, aj keď je pravda, že naše možnosti sú veľmi obmedzené," hovorí primátor Kremnice Miroslav Nárožný. Stanovisko mestského zastupiteľstva je jednoznačné - s ťažbou nesúhlasí. Toto stanovisko sa podľa primátora môže zmeniť iba v jednom jedinom prípade - ak spoločnosť Tournigan odstráni všetky riziká, na ktoré mesto a občianske združenie poukazujú.

"Hovorím o odstránení, nie eliminácii. Ak by sme totiž brali do úvahy napríklad hlučnosť, ktorá by aj vyhovovala normám, neviem si predstaviť, že by to ľudia museli počúvať desať rokov deň čo deň," vysvetľuje primátor. Zadosťučinením by podľa neho neboli ani spomínané benefi- ty. Tie by totiž za skutočné bene- fity považoval až vtedy, keby boli odstránené všetky riziká.

"Mesto nemôže ťažbu zakázať, hoci je v tomto procese v polohe dotknutej obce. Musíme čakať na rozhodnutie ministerstva životného prostredia, ktoré by malo byť zaväzujúce aj pre orgány, ktoré budú povoľovať ťažbu. Ak vydá ministerstvo súhlas, bude sa rozhodovať o povolení na jednotlivé činnosti a v našom katastrálnom území pôjde o povolenie na banskú činnosť. O tej rozhoduje banský úrad a my už budeme účastníkmi konania," dodáva Miroslav Nárožný, ktorý verí, že sila argumentov mesta zaváži.

Nezarobí ani štát

Kremničania sú presvedčení, že ťažba zlata v blízkosti ich mesta im prinesie len a len negatíva. Ak si však niekto myslí, že na tom môže zarobiť aspoň štát, veľmi sa mýli. Dobývacie práva k ložisku má totiž súkromná spoločnosť a príjmom štátu bude teda tzv. banská renta, čiže poplatok za množstvo vydobytých nerastov, ktorý stanovuje banský zákon. Podľa neho patrí štátu 10 percent z hodnoty vyťaženého zlata.

Poďme teda počítať. Pri predpokladaných zásobách (920 000 trójskych uncí) a súčasnej cene zlata na svetových trhoch (cca 550 dolárov za jednu trójsku uncu) je v útrobách Kremnických vrchov "ukrytých" 506 miliónov dolárov. Ak by sa vyťažilo všetko zlato, čo sami predstavitelia firmy nepovažujú za možné, Slovensko by v priebehu desiatich rokov zinkasovalo 50,6 milióna dolárov. Ročne je to 5,06 milióna dolárov, teda asi 159 miliónov korún.

Ak vezmeme do úvahy, že podľa nedávnych odhadov analytikov stojí jeden štátny sviatok pripadajúci na pracovný deň štát približne miliardu korún, núka sa prirovnanie. Možno pritiahnuté za vlasy, ale vychádza to tak, že zrušením dvoch štátnych sviatkov by sme ročne získali viac než ťažbou zlata za desať rokov.