Slovensko vymení časť územia s Poľskom

Slovensko by si malo s Poľskom vymeniť časť svojho územia. Ide o 2 969 štvorcových metrov, ktoré na slovenskej strane patria obciam Vyšný Komárnik v okrese Svidník, Červený Kláštor a Spišská Stará Ves v okrese Kežmarok a Skalité v okrese Čadca. Medzi oboma štátmi totiž došlo k prirodzenej zmene hraníc. Zatiaľ čo v Červenom Kláštore a Spišskej Starej Vsi ide o zmenu toku Dunajca, v prípade Vyšného Komárnika a Skalitého ide o poľnú cestu, ktorá vznikla po roku 1945. Slovensko a Poľsko sa v minulom roku dohodli, že hranica by mala prechádzať stredom cesty.

V Zamagurí reagujú na zmenu hraníc rôzne

Zmeny hraníc s Poľskom, ktoré by mal schváliť parlament ústavným zákonom, vyvolali v Zamagurí odpor obyvateľov Červeného Kláštora. Na druhej strane, obyvateľov Spišskej Starej Vsi veľmi nevzrušili.

Zmeny hraníc s Poľskom, ktoré by mal schváliť parlament ústavným zákonom, vyvolali v Zamagurí odpor obyvateľov Červeného Kláštora. Na druhej strane, obyvateľov Spišskej Starej Vsi veľmi nevzrušili. "Nám by mali pripísať nejakých 2 300 hektárov. Na výmenu dostane Poľsko územie z katastra Červeného Kláštora. Nie je to pre nás zaujímavé ani z pohľadu majetku, ani presne neviem, kde to územie leží. Je to v podstate administratívna úprava hranice," povedal primátor Spišskej Starej Vsi Július Lojek. Jediný problém je podľa neho to, že sa o zmene hraníc dozvedeli až z novín a nikto o tom so samosprávou nerokoval. Práve to pobúrilo obyvateľov Červeného Kláštora, ktorí prídu o ostrov Nokiel ležiaci v strede Dunajca.

Postup pri zmene hraníc bol podľa nich nekorektný. "Nikto sa nás na nič nespýtal. Ani na to, či so zmenou súhlasíme, alebo nie," uviedol starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný. Najviac boli nespokojní členovia miestneho urbariátu. Tí zorganizovali nesúhlasnú petíciu, ktorú podpísalo asi sto obyvateľov obce. Podľa urbárnikov je pôda na ostrove ich vlastníctvom, hoci ich v decembri Július Bečka z ministerstva vnútra presviedčal, že patrí Slovenskému vodohospodárskemu podniku. "Zatiaľ sme z Úradu vlády nedostali k petícii nijaké stanovisko," dodal Džurný.

V Skalitom na Kysuciach nesprevádzali pripravovanú zmenu hraníc nijaké protesty domácich. Skaliťania prídu len o časť pozemkov, ktoré až dosiaľ využívali aj tak len Poliaci.

"Zmenou hranice sa tu vlastne len zlegalizuje to, čo tu funguje už dávno," povedal Jozef Potočár, starosta Skalitého. Hranica sa má posunúť len v úseku poľnej cesty, ktorú využívajú obyvatelia poľskej Jaworzynky. Cesta sa kľukatí raz slovenským, inokedy poľským územím. Pri každej ceste do svojich domovov musia niekoľkokrát prekročiť hranicu dvoch susedných štátov. Posunom hranice zostane cesta Poliakom.

Ak vláda pripravovanú zmenu štátnej hranice odsúhlasí, z katastra Skalitého ubudne 304 štvorcových metrov. "Našinci tadiaľ nikdy nechodili. Je to mimo zastavaného územia obce. Zmena sa nedotkne ani súkromných vlastníkov pôdy. Nemáme nijaké výhrady," povedal Ivan Kubinda, prednosta Obecného úradu Skalité. Proti odstúpeniu pozemkov Poliakom vraj nemali námietky ani obyvatelia najbližšie položených domov zo skalitskej lokality nazývanej Chvalkova štvrtka.