ÚS odložil ratifikáciu ústavy EÚ

Ústavný súd SR vo štvrtok odložil vykonateľnosť uznesenia Národnej rady SR, ktorým parlament vyslovil súhlas s ratifikáciou Zmluvy o Ústave pre Európu.

Po neverejnom zasadaní II. senátu, ktorý prijal na ďalšie konanie sťažnosť skupiny občanov namietajúcich porušenie svojich základných práv práve vyslovením súhlasu NR SR s euroústavou, o tom novinárov informoval predseda ÚS a zároveň aj II. senátu Ján Mazák.

V odôvodnení tohto procesného uznesenia ÚS zároveň konštatuje, že do rozhodnutia vo veci samej nemôže prezident SR európsku ústavu ratifikovať.

Podľa Mazáka je táto ústavná sťažnosť veľkou výzvou, ktorá si žiada vysvetlenie.

Po prijatí návrhu ÚS faxom informoval účastníkov konania a svoje rozhodnutie dal na vedomie aj hlave štátu. Následne začne príprava na meritórne konanie, ktoré bude závisieť aj od rozhodnutia účastníkov, či budú trvať na verejnom ústnom pojednávaní. Hoci má ÚS vzhľadom na termín ratifikačného procesu v krajinách EÚ do 31. októbra 2006 relatívne dosť času, Mazák očakáva, že rozhodnutie padne do konca roka.

Predseda ÚS tiež pripomenul, že v podobnej veci, týkajúcej sa Maastrichtskej zmluvy, vydal nemecký ÚS 187 stranové rozhodnutie. "Tu treba niektoré veci vysvetliť a Ústavný súd si považuje za povinnosť veci vysvetliť tak, aby sa už raz a navždy dali odpovede na otázky, ktoré tu rezonujú a rezonujú spôsobom, ktorý nás priamo vyzýva, aby sme sa nimi zaoberali," konštatoval Mazák. Spresnil, že okrem iných ide o otázky, či v Zmluve o Ústave pre Európu ide o štátny zväzok, či je kvôli tomu nevyhnutné prijať ústavný zákon a nechať ho ratifikovať v referende, či ide o správu vecí verejných do tej miery, aby sa k nej museli občania vyjadriť vo všeľudovom hlasovaní. "Uvažovali sme nad tým, či odložiť vykonateľnosť, ale keby sme ju neodložili a prezident by to ratifikoval, potom by sme sa už viac-menej akademicky rozprávali o tom, ako by to malo byť. A to by nebolo v súlade s účelom, na ktorý bol zriadený a vytvorený Ústavný súd SR," dodal jeho predseda.

Sťažnosť, pod ktorou je podpísaných 13 osôb, bola ÚS doručená 11. júla. Medzi sťažovateľmi je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Ondrej Dostál, predseda Občianskej konzervatívnej strany Peter Tatár a jej členovia Peter Zajac a Peter Osuský. Na ÚS sa domáhajú konštatovania, že NR SR porušila ich právo priamo zúčastňovať na správe verejných vecí. Malo sa tak stať uznesením, ktorým parlament vyslovil súhlas s euroústavou bez toho, aby podľa nich v súlade s Ústavou SR schválil ústavný zákon o vstupe Slovenska do štátneho zväzku s inými štátmi a občania to potvrdili v referende. Napadnuté uznesenie navrhujú zrušiť.

KDH upozorňovalo, že euroústava zakladá vznik zväzku štátov

Kresťanskodemokratické hnutie dlhodobo upozorňovalo na to, že ústavná zmluva Európskej únie v navrhovanom znení zakladá vznik zväzku štátov. Podľa Ústavy SR sa o nej malo hlasovať v povinnom referende, uviedol predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský v reakcii na štvrtkové rozhodnutie Ústavného súdu SR.

KDH rozhodnutie Ústavného súdu SR prijíma, aj keď nie je rozhodnutím v merite veci. "Budeme rešpektovať aj nález Ústavného súdu, ktorý bude záväzný pre všetky ústavné inštitúcie," dodal Hrušovský. Každé rozhodnutie Ústavného súdu je podľa KDH dôležité z hľadiska budúcnosti, aby v podobných otázkach nevznikli žiadne právne pochybnosti.

Predseda parlamentu už pri schvaľovaní euroústavy v parlamente v máji vyčítal dokumentu nedostatok demokracie, kresťanstva a úprimnosti. Hlasovanie za tento dokument podľa neho znamená "hlasovanie o konci slovenskej zvrchovanosti, ako sme ju poznali posledných 12 rokov".

Ratifikáciou Ústavnej zmluvy EÚ Národnou radou SR nebol podľa podpredsedu ĽS-HZDS Milana Urbániho porušený žiadny zákon, a preto nerozumie rozhodnutiu Ústavného súdu SR, ktorý pozastavil ratifikačný proces. "Chýba mi časový horizont, do kedy Ústavný súd rozhodne. Budeme čakať päť rokov na verdikt?," spýtal sa Urbáni. Zároveň dodal, že v uznesení ÚS mu chýba určitá logika.

Podľa poslanca NR SR za SDKÚ Jozefa Banáša bolo rozhodnutie parlamentu o ratifikácii v poriadku. "Ratifikácia totiž neznamená vstup do nového štátneho zväzku, pretože EÚ nemá základné atribúty štátu," povedal Banáš. Podľa Juraja Blanára zo Smeru takéto rozhodnutie je v kompetencii ÚS, a preto v tom nevidí žiaden problém.