Veliteľ misie: Do Iraku by som už nešiel

Prvé prebudenie v jednotke nastalo podľa neho krátko po príchode 18. februára, keď bol spáchaný samovražedný útok na základňu koaličných síl. "Všetci sme si uvedomili, že je to nebezpečné," povedal skúsený veterán. Pri ďalších útokoch každý podľa neho myslel na to, že ide o život. "Nikto z tejto misie, čo sa vrátili, nemôže povedať, že nemal som strach, každý nad tým rozmýšľal, ale snažili sa to prekonať," dodal.

Vojaci sa museli vyrovnávať nielen s obavami z možných útokoch v nepokojnej krajine, ale aj s extrémnymi klimatickými podmienkami. "Teploty v poslednej dobe stúpali na okolo 45, 48 až 50 stupňov. Ale rovnako sa pridávali aj problémy s technikou, vyhrievanie vozidiel," priblížil vojak.

Život jednotky ovplyvnila aj tragická udalosť, pri ktorej 8. júna zahynuli jej traja príslušníci. "Ale veľmi skoro sa dala jednotka dohromady, všetci v rote to prekonali. Bolo to ťažké pre všetkých, pretože niektorí príslušníci roty absolvovali spolu aj dve tri misie, takže poznali sa, boli skoro ako bratia," povedal veliteľ roty. Po nešťastí bol tiež členom medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá potvrdila, že vojaci zahynuli na následky mínometného útoku. "Situácia v Iraku je taká, že protikoaličné, protiiracké sily útočia na tieto jednotky s cieľom destabilizovať situáciu, a väčšinou to býva tak, že tých útočníkov nechytia," konštatoval.

Všetky zahraničné misie sú podľa neho nebezpečné, v prípade vyslania ženijnej jednotky však obzvlášť, keďže vojaci pracujú s mínami, trhavinou a muníciou. Myslí si, že práca, ktorú ženisti v Iraku vykonávajú, je potrebná. "Pomáha miestnemu obyvateľstvu, koaličným silám, ktoré sú priamo v priestore," vysvetlil.

Napriek všetkému veliteľ roty nad predčasným odchodom z operácie Iracká sloboda neuvažoval. V úmysle nemá ani odísť z ozbrojených síl. Najbližšie dni chce stráviť s rodinou.

Prvou veľkou skúsenosťou zo zahraničnej misie bol Irak pre mladého 22-ročného vojaka zo žilinského útvaru. Keď koncom januára odchádzal, podľa vlastných slov vedel, do čoho ide. Na starosti mal ochranu ženistov pri odmínovacích prácach. "Je to naša práca a každý si musí rozmyslieť, či chce sedieť doma alebo plniť úlohy ozbrojených síl. Bol som tam teraz a keď bude treba pôjdem znovu," priblížil svoje odhodlanie mladý vojak, ktorý sa tesne pred odchodom do Iraku oženil, pričom nestihol ani svadobnú cestu. S rodinou komunikoval cez telefón a internet dvakrát do týždňa. Telefóny si však vojaci museli platiť sami.

"Každý deň sme boli vystavovaní situáciám, ktoré konečne priniesli tejto armáde aj nejaké bojové skúsenosti pre vojakov," zhrnul svoje zážitky mladý príslušník slovenských ozbrojených síl.