Vinári zo sveta objavili Slovensko a jeho chute

Slovensko, jeden z najmenších výrobcov vína vo svete, slávilo minulý týždeň veľký medzinárodný úspech. Ako prvá postkomunistická krajina zorganizovalo Medzinárodný kongres viniča a vína a vyše 400 delegátov zo 44 krajín sveta odchádzalo po týždni z našej krajiny s prevahou priaznivých hodnotení vína, jeho tvorcov i krajiny samotnej.

"Sme nesmierne vďační za vynikajúcu organizáciu kongresu, bola skutočne špičková," netajil sa nadšením Simon Gimson, šéf novozélandskej vinárskej delegácie. Gimson ešte v piatok telefonoval do Paríža, kde sa zdržiavala jeho manželka s dcérou, "aby okamžite prileteli na Slovensko a zoznámili sa s nádhernou krajinou a jej vynikajúcimi vínami."

Gimsona prekvapila kvalita vín. "Na Novom Zélande robíme výborný Cabernet sauvignon, Rizling vlašský aj rýnsky. Tieto vína som pil aj na Slovensku a bol som prekvapený ich vysokou kvalitou." Podľa Gimsona kongres otvoril Slovensko svetu, ktorý ho bližšie spoznal. "Musíte byť ešte viac otvorení a neuzatvárať sa vo svojom mentálnom prístupe k vinárstvu," odkazoval Novozélanďan. "Prišlo za mnou najmenej sto delegátov, ktorí mi gratulovali a hovorili, že Slovensko pripravilo jedno z najlepších vinársko-vinohradníckych podujatí," žiaril spokojnosťou Slovák František Lipka, predseda Medzinárodnej jury pre ceny O. I. V. - Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno.

Lipka zároveň priznal, že vína, ktoré sa delegátom ponúkali, "nevyjadrujú priemer slovenských vín. Boli to naše najlepšie vína a viaceré z nich odborníci označili za veľmi dobré, pričom oceňovali, že vína sa robia modernými metódami, majú vône a chute ovocia." Alain Carbonneau, profesor na Vysokej škole poľnohospodárskej vo francúzskom Montpellier si všimol "vysoký stupeň bratstva medzi vinohradníkmi a vinohradníckou krajinou".

"Na Slovensku sme našli vynikajúce pôdno-klimatické podmienky na pestovanie vínnej révy, povedal Carbaneau, ktorý navštívil Stredoslovenskú vinohradnícku oblasť v priestore Veľkého Krtíša. "Pri viacerých vínach sme skonštatovali originalitu, ktorá je daná práve miestnymi podmienkami, a to je jedna z najcennejších vlastností, čo sa dnes vyžaduje." Z nových odrôd ho zaujal biely Devín a z červených Alibernet. Carbaneau zároveň vyčítal slabiny slovenských vín. "Úroveň vo svete veľmi rozšíreného Chardonay, aby som pravdu povedal, nebola nejako úžasná. Našli sme však niekoľko vynikajúcich Cabernet sauvignonov, čo bolo trochu výnimočné. Krásne bolo Rulandské modré a zdôraznil by som najmä tramíny, ktoré nie sú celosvetovo známe. Iste za povšimnutie stálo aj Rulandské biele, Rulandské šedé, oba Rizlingy - vlašský aj rýnsky, ale tramíny by som vyzdvihol."

Ročná spotreba vína na hlavu vo svete

Krajina - Spotreba na obyvateľa

Francúzsko - 57 litrov

Dánsko - 20 litrov

Európska únia - 34 litrov

Slovensko - 11 litrov

Japonsko - 2,5 litra