Parlament SR poslal vojakov na Irak

Slovenskí vojaci už o tri týždne vycestujú do Perzského zálivu. Poslala ich tam Národná rada, ktorá vo štvrtok súhlasila s požiadavkou USA, aby sa protichemická jednotka zúčastnila na vojne v Iraku. Zo 141 prítomných bolo 81 poslancov za. Vládny návrh, ktorý žiadal vyslať chemikov do vojny, tak okrem koaličných poslancov podporila aj časť opozície, 16 z HZDS. Proti vyslaniu bolo 54 poslancov, šiesti sa zdržali.

Jednotka pôjde na Blízky východ bez toho, aby vláda musela dodatočne rozhodnúť, či OSN dala mandát na vojenskú akciu. Poslanci totiž pri hlasovaní túto časť vypustili. Vyslanie vojakov tak zostalo v rukách ministra obrany Ivana Šimka. Ten však aj napriek tomu tvrdí, že o celej veci bude ešte rozhodovať vláda. Niektorí poslanci si však hlasovanie parlamentu vysvetlili tak, že súhlas na vyslanie vojakov bol daný a už nevyžaduje žiadne ďalšie posudzovanie.

Počas celodennej rozpravy vládny návrh podporovali koaličné SDKÚ, SMK, ANO, najmenej dvaja kresťanskí demokrati, ako aj Tkáčovo krídlo HZDS. Výhrady mali najmä komunisti. KDH bolo nejednotné, preto podľa svojho predsedu mali hlasovať podľa uváženia.

Vyslanie podporil aj minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Naopak, jeho stranícky kolega František Mikloško zdôrazňoval, prečo je potrebné riešiť krízu mierovou cestou. "Ak dnes Irak, kto potom zajtra? Je predsa logické, že takýto zásah vyvolá reťazovú reakciu. Problém terorizmu sa v Iraku ani nekončí, ani nezačína," myslí si Mikloško.

Viacerí poslanci poukazovali na to, že medzinárodné spoločenstvo by malo rovnako ako voči Iraku postupovať aj v prípade Severnej Kórey či Sudánu. Tvrdili tiež, že hlavným dôvodom chystaného amerického útoku sú iracké zásoby ropy. "Irak má až 64 percent svetových zásob ropy," vyhlásil Miroslav Maxon (HZDS). Dodal, že násilný Blízky a Stredný východ je z veľkej časti výtvorom Ameriky.

Opozícia ešte na úvod schôdze predniesla pozmeňovacie návrhy k vládnemu uzneseniu. Podľa Roberta Fica (Smer) by mal parlament súhlasiť s vyslaním jednotky len vtedy, ak o zásahu výslovne rozhodne OSN. Rudolf Žiak (HZDS) zasa vyslanie podmienil mandátom OSN, o ktorom by potom ďalším uznesením rozhodla Národná rada. "Hneď po prijatí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN by parlament rozhodol, či boli splnené podmienky na účasť našich vojakov vo vojne," spresnil Žiak.

Koaličné strany SDKÚ, SMK a ANO obhajovali vládny postup. Teda aby parlament vyslal vojakov do Perzského zálivu a aby o ich zapojení do vojny následne rozhodla vláda osobitným uznesením. "Ak chceme byť rešpektovaný člen NATO, nemôžeme si neuvedomiť naše malé povinnosti, ktoré máme na zachovanie bezpečnosti vo svete," vyhlásil Béla Bugár (SMK).

Do rozpravy sa zapájali najmä komunisti, ktorí na začiatku schôdze vystavili transparent s nápisom Krv nie je ropa. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský ich upozornil, že takéto veci do rokovacej sály nepatria. Poslanci za KSS upozorňovali, že práve USA pred niekoľkými rokmi podporovali Irak, a to finančne aj dodávkou zbraní. "Najskôr podporovali Irak proti Iránu, a keď sa teraz nechová tak, ako by chceli, idú ho bombardovať," vyhlásil Samuel Zubo (KSS). Pripomínali tiež, že pri vojenskom útoku budú najviac trpieť civilisti a nie Saddám Husajn. V čase rokovania parlamentu pred budovou protestovali proti vojne mladí ľavičiari. Petíciu proti vojne prezentovala aj ďalšia skupina občanov zastúpená kňazom Jánom Solčianskym, ktorí za tri týždne nazbierali 16-tisíc podpisov. Práve vystúpenie tohto kňaza pred poslancami žiadali komunisti.

PATRICIA ĎURIŠKOVÁ, PRAVDA

obsah | Slovenská republika