Parlamentné voľby na Slovensku - Zelená pre integráciu

Áno, aj ako zelenú pre integráciu Slovenska do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie možno charakterizovať výsledky volieb do Národnej rady SR, ktoré sa uskutočnili 20. a 21. septembra. Ale vnucujú sa aj iné označenia - napríklad: Víťazstvo pravice. Pomalá smrť fenoménu Mečiar - už po druhý raz za sebou je hlavným porazeným víťaz. Úplné fiasko štandardnej ľavice. Návrat ortodoxných komunistov po dvanástich rokoch. Nečakaný mandát pokračovať pre Mikuláša Dzurindu. Zakopnutie korunného princa Roberta Fica tesne pred cieľovou čiarou. Obrat od národne podfarbenej politiky k socioekonomickým problémom. Stalo sa toho dosť...

Základné čísla

Parlamentné voľby vyhralo so ziskom 19,50 percenta hlasov Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara. Druhá, s 15,09 percenta skončila Slovenská demokratická a kresťanská únia úradujúceho premiéra (SDKÚ) Mikuláša Dzurindu. Smer Roberta Fica obsadil so ziskom 13,46 percenta tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,16 percenta voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Pavla Hrušovského 8,25 a Alianciu nového občana (ANO) mediálneho magnáta Pavla Ruska 8,01 percenta. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) s 6,32-percentnou podporou.

To znamená, že HZDS získalo 560 691, SDKÚ 433 953 a Smer 387 100 hlasov. V prospech SMK hlasovalo 321 069, za KDH 237 202 a za ANO 230 309 voličov. KSS odovzdalo hlasy 181 872 občanov.

Päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti do parlamentu neprekročila Pravá Slovenská národná strana (PSNS) Jána Slotu, ktorá získala 3,65 percenta, ani Slovenská národná strana (SNS) Anny Malíkovej s podporou 3,32 percenta voličov. Hnutie za demokraciu (HZD) Ivana Gašparoviča volilo 3,28 percenta, Sociálnodemokratickú alternatívu (SDA) Milana Ftáčnika 1,79 percenta a Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) Pavla Koncoša 1,36 percenta voličov. Všetky ostatné kandidujúce strany získali menej ako 1 percento hlasov. Stranu zelených na Slovensku (SZS) volilo 0,98 percenta, Nezávislú občiansku stranu nezamestnaných a poškodených (NOSNP) 0,91 percenta, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 0,54 percenta, stranu Žena a rodina (ŽAR) 0,43 percenta a Občiansku konzervatívnu stranu (OKS) 0,32 percenta voličov. Robotnícka strana ROSA získala 0,30 percenta, Rómska občianska iniciatíva SR (ROISR) 0,29 percenta, Strana za demokratické práva občanov (SDPO) 0,23 percenta, Ľavicový blok (ĽB) 0,22 percenta, Politické hnutie Rómov na Slovensku - ROMA 0,21 percenta, Slovenská národná jednota (SNJ) 0,15 percenta a Béčko-Revolučná robotnícka strana (B-RRS) 0,09 percenta hlasov. Najmenej - 0,02 percenta voličov si vybralo Ľudovú stranu (ĽS).

Zapísaných voličov bolo 4 157 802. Vydaných bolo 2 913 267 voličských obálok, z odovzdaných bolo platných 2 875 081. Účasť voličov na voľbách bola 70,07 percenta. Ide o najnižšiu účasť na parlamentných voľbách od pádu komunistického režimu v roku 1989. Najviac ľudí - 95,39 percenta - prišlo hlasovať v prvých slobodných voľbách po novembri 1989, ktoré sa uskutočnili v júni 1990 ešte v rámci česko-slovenskej federácie. Ďalšie voľby v rámci ČSFR v júni 1992 na Slovensku k volebným urnám pritiahli 84,20 percenta voličov. V prvých parlamentných voľbách po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktoré sa konali v roku 1994, prišlo voliť 75,65 percenta občanov. V parlamentných voľbách v septembri 1998 využilo svoje volebné právo 84,24 percenta voličov. Napriek tomu bola účasť na tohtoročných voľbách stále vysoká v porovnaní s okolitými krajinami vrátane ČR i s pôvodnými očakávaniami. V novej Národnej rade SR zasadne 36 poslancov HZDS, 28 poslancov SDKÚ, 25 za Smer, 20 za SMK, po 15 za KDH a ANO a 11 za KSS.

To znamená

...okrem iného, že stredopravicové strany - SDKÚ, SMK, KDH a ANO - získali spolu 78 mandátov a teda väčšinu v 150-člennom parlamente. To otvára cestu k zostaveniu vlády, ktorá navyše môže takou či onakou formou spolupracovať so Smerom. Fungovať však môže i bez takejto spolupráce. SDKÚ získala prirodzený nárok na premiéra, a to pre svojho lídra Mikuláša Dzurindu, ktorý bol i dosiaľ predsedom vlády.

Opakuje sa teda situácia z roku 1998: opäť zvíťazilo HZDS a znovu kvôli svojmu nízkemu koaličnému potenciálu nemá zrejme šancu v tomto volebnom období vládnuť. Vladimír Mečiar tentoraz pôsobil v rámci kampane unaveným dojmom, nedokázal mobilizovať svojich voličov, neprišiel so žiadnou "predvolebnou bombou", naopak mu zlyhávali nervy, keď napríklad vulgárne napadol novinára, ktorý sa pýtal na pôvod peňazí, za ktoré zrekonštruoval svoju vilu v Trenčianskych Tepliciach. HZDS získalo o 7,5 percenta menej hlasov (voliči odišli najmä k Smeru a HZD). Vzhľadom na starnutie voličstva HZDS i na iné faktory sa dá očakávať, že vplyv tohto subjektu, pokiaľ nedôjde k zásadným politickým zmenám, bude klesať.

Kampaň svojou radikalitou zrejme "prepálil" i Smer a osobne jeho predseda Robert Fico (v predchádzajúcich voľbách zvolený do NR SR za SDĽ), ešte krátko pred voľbami považovaný za najhorúcejšieho kandidáta na budúceho premiéra.

Celkovo sa dá konštatovať, že neuspeli strany, profilujúce sa prevažne na "národných témach". To sa týka najmä SNS a Pravej SNS, ale čiastočne i nižších ziskov HZDS a HZD. V oboch prípadoch je, samozrejme, jednou z príčin neúspechu aj rozpad pôvodných subjektov. Ľudia stále viac volia podľa svojich socioekonomických záujmov. Ani to však nie je také jednoduché... Ako mohla na chudobnom Slovensku zvíťaziť pravica

Úplne sklamala klasická socialistická ľavica, reprezentovaná SDA a SDĽ. Časť dôvodov opäť leží i v rozkole v tábore ľavičiarov. V parlamente sa naopak objavila ultraortodoxná KSS, vedená zaťom Vasila Biľaka Jozefom Ševcom. Okrem nej sa zrejme do ľavicových pozícií bude počas volebného obdobia posúvať i dosiaľ nie úplne vyhranený Smer. Ten sa už dnes hlási k "tretej ceste" Blaira a Schrödera.

Na druhej strane, pravici sa podarilo integrovať aj veľa nepravicových voličov. SDKÚ získala proreformne a prointegračne orientovaných voličov, vrátane stredovo i ľavicovo orientovaných. Napríklad aj potencionálnych voličov SDA, ktorí však neverili vo vstup alternatívy do parlamentu. SMK získava tradične všetkých maďarských voličov a jej pravicové profilovanie je dané skôr preferenciami momentálnych lídrov než hlbšími dôvodmi. KDH získava veľkú časť katolícky orientovaných voličov, vrátane sociálne veľmi slabých a teda prirodzene ľavicových. A ANO je mediálnou stranou televízie Markíza, ktorá tak prirodzene získava tiež širšie spektrum voličov.

Skutoční víťazi volieb sú dvaja. Predovšetkým SDKÚ, ktorá dokázala najlepšie "predať" svoju schopnosť vládnuť a doviesť Slovensko rýchlo do NATO a EÚ a vďaka tomu dokázala tesne pred voľbami navýšiť svoje preferencie. Istú rolu zohral aj imidž "integrátora", keď sa krátko pred voľbami vzdala v prospech SDKÚ kandidatúry Demokratická strana Ľudovíta Kaníka. Druhým víťazom sú komunisti, ktorí doslova vstali z mŕtvych.

Ako kto volil

Opäť, ako v predchádzajúcich voľbách, sa veľmi líšili volebné rozhodnutia rôznych skupín obyvateľstva.

V najmenších obciach (do 2000 obyvateľov) zvíťazilo HZDS (19,1 percenta) pred Smerom (14,2), SMK (13,3), KDH (9,9), SDKÚ (9,4), KSS (7,1) a ANO (6,0). Oproti tomu v najväčších mestách (nad stotisíc obyvateľov) zvíťazila SDKÚ (28,6 percenta) pred Smerom (13,3), HZDS (11,8), ANO (8,4), KDH (7,7) a SMK (7,4).

Do značnej miery podobné je porovnanie podľa dosiahnutého vzdelania. Medzi voličmi so základným vzdelaním uspelo najviac HZDS (26,9 percenta) pred SMK (12,6), KDH (11,6), Smerom (9,0), SDKÚ (8,3) a KSS (7,5). Absolventi vysokých škôl volili najčastejšie SDKÚ (24,2 percenta), ďalej Smer (16,3), HZDS (12,0), KDH (9,6), ANO (8,0), SMK (7,3) a KSS (5,2).

Prvovoliči sa orientovali najmä na nové strany - Smer (21,2 percenta) a ANO (14,5). Nasledovali SDKÚ (13,6), SMK (10,4), HZDS (8,4), Pravá SNS (7,6) a KDH (5,8). Občania vo veku nad 60 rokov odovzdali najviac hlasov pre HZDS (27,4 percenta), KDH (12,8), KSS (11,0), SDKÚ (10,2), SMK (10,1) a Smer (6,9).

Zaujímavé je, ako volili občania maďarskej národnosti. Až 83,0 percent z nich volilo SMK, 3,2 percenta z nich SDKÚ a 3,1 ANO.

A ako sa volilo po krajoch? V Bratislavskom kraji zvíťazila s veľkým náskokom SDKÚ, ktorá získala 25,71 percenta. SDKÚ zvíťazila v siedmich z ôsmich bratislavských okresov. Za ňou sa umiestnili HZDS a Smer. SDKÚ zvíťazila ešte v jednom kraji - Košickom, a to pred SMK a HZDS. Trnavský a Nitriansky kraj priniesli víťazstvo Strane maďarskej koalície, v oboch prípadoch pred HZDS a Smerom. V ďalších štyroch krajoch zvíťazilo HZDS: v Trenčianskom a Žilinskom pred Smerom a SDKÚ, v Banskobystrickom pred SMK a Smerom a v Prešovskom pred SDKÚ a KDH.

Strany zarobili

Podľa zákona mohla každá kandidujúca strana vynaložiť na kampaň iba 12 miliónov Sk, hoci sú veľké pochybnosti, či to politické subjekty dodržali. V nasledujúcich štyroch rokoch však vďaka dosiahnutému volebnému výsledku získajú strany omnoho vyššie sumy: HZDS vyše 139 miliónov, SDKÚ 108, Smer 96, SMK 79, KDH a ANO po zhruba 58 a KSS skoro 44 miliónov Sk. Mimoparlamentnými stranami, ktoré výsledkom cez 3 % hlasov získali nárok na príspevok, sú Slotova PSNS, Malíkovej SNS a Gašparovičovo HZD. Na účet si pripíšu od 11 do 13 miliónov. Spolu to predstavuje pre štát náklady 618 miliónov korún.


Voľby sa uskutočnili bez závažnejších problémov a prvé odozvy zo zahraničia boli výrazne pozitívne. A vzhľadom na vývoj svitá nádej, že voľby v roku 2002 uzatvárajú sériu slovenských hlasovaní, očakávaných celým svetom s obavami. Inými slovami, že aj Slovensko pomaličky mieri do pokojnejších vôd nudnej štandardnej politiky.

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | Slovenská republika