Génius alebo blázon?

Vynašiel množstvo vecí, ale na žiadnej z nich nezbohatol. Sedemdesiatjedenročného Teodora Hyrnera zo Šiah môžete uvidieť na bicykli aj pri tenise s tínedžermi. Na havajskej gitare vie zahrať najľúbeznejšie melódie a namiesto skutočných žien miluje umelé bábiky, pretože sú pre neho symbolom čistoty. Celý jeho život je plný, povedzme, bláznivých zvratov. Napríklad pred rokmi si dal zmeniť priezvisko. Pôvodne sa volal Kádaši, ale maďarské meno sa mu nepozdávalo. A tak, keď raz v rádiu počúval hudbu a moderátor ohlásil, že dirigentom bol Teodor Hyrner, povedal si: "To budem ja!" A tak sa aj stalo.

Vyštudovaný farmaceut: Pred štyrmi rokmi sa - vtedy už Teodor Hyrner - stretol s hlavou štátu Rudolfom Schusterom, ktorému ešte pred prezidentskými voľbami poslal povzbudivý list s výzvou, aby išiel kandidovať. Keď R. Schuster uspel, poslal T. Hyrnerovi ďakovný list a spolu sa zúčastnili v Dudinciach na omši. Podľa všetkého nedocenený slovenský vynálezca ho obdaroval svojimi dvoma spoločenskými hrami.

Teodor Hyrner sa narodil vo Vyškovciach v Levickom okrese. Ako osemročný stratil oboch rodičov a mladosť prežil u tety v Krupine. Dvadsaťštyriročný mladík zmaturoval na zvolenskom gymnáziu a onedlho sa pustil do štúdia farmácie v Bratislave. "Po skončení som pracoval v zdravotníckom zásobovaní vo Zvolene ako odborný referent zvláštnych úloh u vojska, potom som prestúpil do obecnej lekárne v Leviciach a robil som aj vedúceho lekárnika v Pohronskom Ruskove," opisuje náš hostiteľ a ukazuje fotografie, na ktorých ešte ako mládenec v bielom plášti pracuje medzi skúmavkami. "Inštinkt ma viedol k tomu, aby som sa zaoberal vynálezmi. Už popri štúdiu na vysokej škole som navštevoval prednášky vynálezcov, aj keď nemali s farmáciou nič spoločné." Zaujímalo ho všetko, voľný čas si krátil vymýšľaním rôznych vecí. Začal veľmi odvážne - prvým vynálezom bolo lietadlo s vertikálnym štartom a pristávaním. "Vtedy ešte také neboli a veľmi ma to priťahovalo," spomína T. Hyrner.

Smoliar?: V roku 1964 mu tety z Ameriky poslali letenku a zakrátko ich navštívil. Pobudol v Tolede vyše troch mesiacov, dokonca tam dostal ponuku doštudovať farmáciu. "Neprijal som, lebo som sa s tetou neznášal," úprimne priznáva. Ani v Amerike nezaháľal. Vynašiel náramok, v ktorom bolo zrkadielko, takže jeho majiteľ vďaka nemu videl dozadu. "Pán, ktorý mi v Amerike tlmočil, ponúkol náramok jednej firme. Sedel som v aute a čakal na neho, kým išiel všetko dohodnúť. Napokon ma z obchodu úplne vynechali, a to mi predtým spomínal, že ponúkajú štyridsaťtisíc dolárov," sťažuje sa vynálezca. Viac sa o náramok a peniaze nezaujímal. "Bolo to maličké," mávne rukou.

Nevyšlo to s lietadlami, na ktoré nemala naša republika peniaze. Šťastie mu priniesli až karty. "Najal som si advokáta, zaplatil mu päťsto dolárov a on mi vybavil patent v Amerike. Potom mi už len poslali knihu s obrázkami kariet, ako sa tam objavili v roku 1976," hovorí T. Hyrner. Nakoniec karty vyšli v piatich jazykoch, okrem angličtiny a slovenčiny aj v nemčine, maďarčine a španielčine. Hru nazval Atómový smiech a chcel nám dokázať, ako sa pri nej dá skvele zabaviť. Princíp tejto hry je dnes pomerne známy - k vytiahnutým otázkam sa náhodne priraďujú odpovede, takže vzniknú naozaj vtipné situácie.

Aj keď sa karty predávali vo viacerých obchodoch, T. Hyrner na nich nezbohatol. "Môj partner, ktorý zabezpečoval predaj, mi žiadne peniaze nedal. Alebo prišla cigánka, zobrala karty za tridsaťtisíc, a už som ju viac nevidel." Podobne to dopadlo aj s ďalšou spoločenskou hrou - Osobná karikatúra.

Pre zámočníkov i masérov: Na živnostenskom liste Teodora Hyrnera bolo veľa oblastí, ktorými sa zaoberal. Keď sa mu kamarát posťažoval, že ho dvakrát vykradli, vynálezcove mozgové závity zapracovali. "Vymyslel som bezpečnostný zámok vhodný najmä na sklady, kde sú miliónové hodnoty," vysvetľuje náš spoločník a vzápätí nám ukazuje prototyp vyrobený v Leviciach. Prekvapila nás jeho dômyselnosť. No hoci si dal T. Hyrner zámok v Prahe patentovať, nenašiel peniaze na jeho výrobu. "Dnes je už prekonaný a patent je po mnohých rokoch neplatný," krčí plecami.

Do zabudnutia upadli aj vynálezcove masážne pomôcky založené na čínskej prírodnej liečbe. Pôsobením na aktívne body sa mal vyvolať liečivý účinok, odstránenie bolesti a únavy. "Súpravu masážnych nástrojov na nohy a chrbticu som mal patentovanú v Nemecku, ale tiež už je to prepadnuté," smutne si povzdychne a dodáva: "Viem všeličo vynájsť, ale neviem to speňažiť." Tvrdí však, že má dvoch patentových právnikov v Bratislave, jedného v Brne a ďalšieho v Nemecku.

Vedel by vytiahnuť Titanic: Na svojom veľkolepom objave - ako vytiahnuť vrak legendárneho Titanicu - spolupracoval s priateľom. "Nechápem, že zatiaľ nikto neprišiel na to, ako z hĺbky štyritisíc metrov vytiahnuť túto loď. Veľmi zjednodušene - treba odhadnúť, akú má parník hmotnosť. Potom sa použijú tri druhy dreva rôznej tvrdosti, ktorými sa vrak obloží, a tie ho potom samy pôsobením fyzikálnych procesov vynesú hore," vysvetľuje svoju teóriu, ktorá je, samozrejme, trochu zložitejšia. Všetko má do bodky premyslené a pred pätnástimi rokmi ponúkol vynález aj do Ameriky. "Odpísali mi, že nech pošlem princípy, na ktorých je to založené. Lenže keď budú mať princípy, už ma nebudú potrebovať." Počas svojho "titanikového" obdobia si dokonca písal aj so slávnym oceánografom J.-Y. Cousteauom, ktorý so svojou posádkou skúmal svet pod vodou, zaoberal sa podmorskou archeológiou i ochranou prírody. "Posielal som mu do Londýna niektoré svoje projekty," hovorí T. Hyrner.

Listy slávneho oceánografa sme v záplave dokumentov, ktorými nás šahanský vynálezca zasypal, nenašli. Presvedčili sme sa však, že mal množstvo obchodných stykov a v jeho zbierke sú desiatky listov od známych európskych firiem.

Hyrnerove ďalšie lásky: Teodor Hyrner zasvätil život objavom. Ženy do neho nepatrili. Až na jednu. Mal tridsaťdeväť rokov, keď ho jeho o jedenásť rokov mladšia laborantka donútila k sobášu. Aspoň tak to tvrdil farmaceut a vynálezca. "Nechcel som si ju vziať, ale hoci v stredu som svadbu odvolal, nakŕmila ma radepurom a v nedeľu som sa prebral a zistil, že som ženatý," šokuje nás zhovorčivý pán a pokračuje: "O dva týždne som sa dostal na psychiatriu, lebo som sa nervovo zrútil." Navyše bola jeho zákonitá manželka tehotná a on až po roku dokázal, že dieťa nie je jeho. Nešťastný vynálezca sa manželského jarma zbavil až po troch rokoch.

Pána Hyrnera okrem vynálezov očarila hudba a aj pri nej sa prejavil jeho prirodzený talent. Ako prvá sa mu dostala do ruky mandolína, neskôr v rádiu začul harmoniku a obstaral si aj tú. Osudom sa mu však stala až havajská gitara. "Od prvej chvíle som vedel, že to bude môj nástroj," hovorí spokojne vynálezca, ktorý pôsobil v niekoľkých hudobných skupinách. Najmä jeho hra na havajku mala pred rokmi veľký úspech. V levickom štúdiu urobil nahrávku, ktorú nám s radosťou pustil.

Asi najväčším čudáctvom v Hyrnerovom živote sú však bábiky. Vzorne poukladané na sedačke v obývačke návštevníka hneď presvedčia, že je o ne dobre postarané. "Chcem žiť bohumilým životom a ony mi to umožňujú," ukazuje na neživé tvory. Jeho najväčším miláčikom je dlhovlasá blondínka so symbolickým menom Panny. Kúpil ju pred dvadsiatimi piatimi rokmi v Leviciach a stará sa o ňu ako o živú. Je vždy pekne učesaná, oblečená, namaľovaná, dokonca ju ukladá večer do jej postieľky. A to nie je všetko. Steny mu zdobia vlastnoručne nakreslené obrázky s jej podobizňou.