Súdobý pohľad na exilový Čs. červený kríž

Kto z čitateľov niečo vie o dejinách Československého červeného kríža, založeného v roku 1919, sa asi domnieva, že neprežil 20 rokov predmníchovského Československa. Historická skutočnost však bola iná.ČSČK ešte aj začiatkom roku 1939 organizoval zdravotnú akciu na pomoc utečencom pred hitlerovským násilím a zmierňoval ich utrpenie z darov Amerického, Britského, Francúzskeho, Jugoslávskeho a Švajčiarskeho ČK, Amerického výboru pre pomoc Československu, fondu starostu Londýna a ďalších darcov z roznych častí sveta.

Teror proti humanite

Až po 15. marci 1939, teda po okupácii Čiech a Moravy protektorátne úrady zakázali v názve Červeného kríža používat slovo Československý. Vo výročnej správe za posledný mierový rok začína diel nadpísaný Slovensko a Karpatská Ukrajina vetami:

"V roce 1938 pracovaly ještě plně slovenská divise Červeného kříže a divise pro Karpatskou Ukrajinu. Koncem roku 1938 byl zřízen usnesením výkonného výboru ve funkci Shromáždění delegátů Slovenský Červený kříž. Události na počátku roku 1939, zřízení Slovenského státu a zábor Karpatské Ukrajiny Maďarskem přetrhly organisační spojení se Společností Červeného kříže v Praze..."

Na území Protektorátu Čechy a Morava došlo k faktickej likvidácii humanitárnej organizácie dňa 5. augusta 1940, keď gestapo s nemeckou kriminálnou políciou obsadilo budovu jej ústredia, zabavilo celý majetok, zapečatilo miestnosti a rozpustilo aj všetky miestne spolky. Mnohí funkcionári ČK už boli uvaznení a pracovníci sa ocitli na dlažbe.

Znovuzrodenie v exile

Akonáhle sa zvesť o tomto násilnom kroku okupantov rozletela do sveta, hneď v septembri rozhodol prezident dr. Edvard Beneš o ustanovení ČSČK v Londýne.ktorý sa bez otáľania ujal práce v prospech našich občanov, bojujúcich v spojeneckých armádach, ale aj ďalších Čechov a Slovákov, ktorí museli před fašistickým terorom opustit svoju vlasť.

"Naša Spoločnosť ČSČK v zahraničí má lví podiel na tom, že sa celý svet tak dozvedel o našom národe českom a slovenskom, a je len prirodzené, že sme v zahraničí vystupovali naprosto jednotne ako Československý červený kríž," napísal vo svojich pamatiach jeho prvý podpredseda, kpt.PhMr. Vladimír Žuffa.

Treba povedať, že napriek likvidácii organizácie v Protektoráte a jej transformácii na území Slovenska, dobrovoľní pracovníci a sestry aj naďalej uplatňovali zásady ČSČK poskytovaním pomoci hladujúcim, ošetrovaním poranených a chorých, napomáhaním aktívnych účastníkov odboja a i priamou účasťou v boji za slobodu. Často za veľmi ťažkých podmienok plnili povodné poslanie svojej humanitárnej organizácie - ošetrovateľskú a samaritánsku činnosť. ktorej ladom bolo vycvičenie dostatočného žien a mužov pre službu dobrovoľných sester a samaritánov. To prebiehalo pod vedením kvalifikovaných lektorov, ktorých zbor bol v roku 1941 ustanovený zásluhou univ.prof.MUDr.Konštatnina Čárskeho mjr.MUDr.Štefana Darvaša . O tom ako obstál Slovenský červený kríž v období v týchto kritických rokoch, sa dočítame v jubilejnom historickom diele doc. MUDr.Jána Junasa, CSc., a kol.: 80 rokov činnosti Červeného kríža na Slovensku.

Neznáma kapitola

Detailné informácie o ČSČK v exile sa nezachovali ani Prahe ani v Bratislave. Neočakávane sme ich objavili v pozostalosti slovenského typografa a novinára, niekdajšieho funkcionára odborov na Slovensku Dezidera Benaua, ktorý v rokoch 2. svetovej vojny redigoval krajanské noviny NewYorkský Denník. V dňoch 6.,7. a 10. apríla 1945 v nich uverejnil reportážny seriál Nástupište na Temži, ktorá - hoci bola určená krajanom v Amerike - je dnes nenahraditeľným dobovým svedectvom o činnosti nášho ČSČK v zahraničí. Riport začína lyricky:

"V deň, kedy píšem tieto riadky, oslobodzuje Červená armády Malacky. Je to požehnaný kraj s prívetivým, pohostinským obyvateľstvom. Aj v Londýne som spomínal na dobré obedy u malackého starostu Jozefa Obselku, na výborné jedlo u predsedu odborových únií v Mateja Trenčanského a u iných starých priateľov v Malackách....najma 20. februára v reštaurácii p. Bosáka. Londýnsky Bosák ma ubezpečil, že si uňho pochutnám ako v jeho domovine, v Malackách. A nepreháňal."

Slovenského novinára z New Yorku, ktorý sa zaujímal o náš Červený kríž v Londýne, pozval do slovenskej reštaurácie jeho úradujúci predseda, brig, generál J. Slezák Při dobrej večeri mu poskytol dokladnú informáciu o všetkom, čo organizácia robí a pripravujea, ale aj v čom ráta s pomocou amerických krajanov. D.Benau sa dozvedel, že za vojny sa venuje ČSČK tak ako Červený kríž iných národov v prvom rade vojakom, príslušníkom našej zahraničnej armády. Aj z prostriedkov, ktoré dostáva, vydáva najviac na zdravotnú starostlivosť o nich.

Mnohorakosť pomoci

Išlo jednak o kolektívne potreby armády ako napr. udržovanie zdravotnej služby u vojenských formácií, nákup liečiv, ambulancií atď., jednak o individuálne potreby chorých a ranených príslušníkov čs. letectva a pozemnej armády, ktorých pravidelne navštevujú zástupcovia ČK a snažia sa spríjemnit ich situáciu balíčkami, knihami a inými darmi. Tákúto činnosť vyvíjal v rade štátov: vo Veľkej Británii, v Sovietskom zvaze, vo Francúzsku a v poslednej čase už aj v oslobodených častiach republiky.

ČSČK nezanedbával svoje povinnosti ani voči civilným občanom Československa. Novinár upozornil , že na jeho starostlivosť sú odkázaní najviac utečenci. "Udalosti rozprášili Čechov a Slovákov po všetkých svetadieloch. Treba podporovať núdznych na britských ostrovoch,a v Rusku, ale aj vo Francii, ba ešte aj v Afrike..."