Koledníci z Canberry

Čo robia slovenskí diplomati o vianočnom čase?

Zástupcovia diplomatických misií zvyknú tráviť Vianoce v krajine svojho pôsobenia. S tým rozdielom, že občas im vianočnú atmosféru namiesto štípajúceho mrazu dotvárajú štyridsaťstupňové horúčavy, že tradičného kapra na sviatočnom stole nahradí losos a namiesto borovice si ozdobia exotický strom...

December na ambasádach patrí k najrušnejším mesiacom. Nechýba vianočný bazár, stretnutia krajanov, slávnostná večera, samozrejmosťou sú charitatívne koncerty a podujatia. Až potom príde na rad oslava Vianoc v rodinnom kruhu. Čo im vtedy, tisícky kilometrov od domova, chýba najviac? Čo chýba štyrom slovenským diplomatickým párom?

Na Štedrý deň do práce

Prvým veľvyslanectvom, na ktoré manželov Furdíkovcov v osemdesiatych rokoch vyslali, bolo moskovské. Dnes sú tam znovu a v ruskej metropole trávia už svoje štvrté Vianoce. Prečo necestujú domov? "Práve preto, že vianočné sviatky mám veľmi rada a chcem ich prežiť v pokojnej rodinnej atmosfére. Neviem, ako by som doma v zhone a nervoch celú prípravu zvládla," tvrdí manželka veľvyslanca v Ruskej federácii Daniela Furdíková.

Pád režimu v pravoslávnom Rusku vrátil do tejto krajiny aj oslavy Vianoc. Patrí im siedmy január, no hlavným sviatkom pre väčšinu národa naďalej ostáva "Novyj god"". Vyzdobené Červené námestie a priľahlé ulice s obrovskými jolkami v ničom nezaostávajú za inými svetovými veľkomestami. Práve v nich trávi veľa ľudí svoju novoročnú noc. "Vôbec im neprekáža mráz, hoci aj mínus dvadsať stupňov. Tancujú, spievajú, a pritom sa trochu zohrievajú vodkou a šampanským,"" obdivne hodnotí ich výdrž Daniela Furdíková.

K stolom si sadajú tesne pred polnocou, aby stihli odprevadiť starý rok a privítať nový. Darčeky prídu na rad až po príchode Nového roku. A čo nájdeme na novoročnom stole Moskovčanov? "Nemajú typické vianočné menu, ale nechýbajú pirohy plnené mäsovou, hubovou alebo zeleninovou plnkou a tiež cholodec, čo je vlastne naša huspenina."

Manželka diplomata je v jeden deň súčasne prvou dámou, domácou paňou aj matkou rodiny, preto sa okrem vlastnej domácnosti stará o výzdobu ambasády. A hoci v nej nechýba vysoká borovica, Vianoce v Ruskej federácii majú pre "inostrancov" predsa len jednu zvláštnosť. Štedrý deň, prvý aj druhý sviatok vianočný sú v tejto krajine normálnymi pracovnými dňami. "My sa však nedáme pomýliť a všetko sa snažíme dodržať tak, akoby sme boli na Slovensku," smeje sa Daniela Furdíková, ktorá sa už teraz teší na svojich dvoch starších synov. "Najmladší Daniel je s nami v Moskve, dvaja starší - Igor a Martin pracujú v Bratislave. Každé Vianoce prichádzajú za nami."

Typické vianočné katastrofy v podobe horiaceho stromčeka Furdíkovcov zatiaľ obišli, aj keď: "Manžel by si určite spomenul na Vianoce, keď som ho vyhnala na Záhorie s trojročným Martinom a štvorročným Igorom kúpiť borovicu. Po dlhých útrapách nakoniec objavil horára, ktorý mu bol ochotný dať za odvoz do dediny vzdialenej 80 kilometrov potvrdenie na stromček..."

Vianočný stromček: Kupujeme si dánsku jedličku, pod ktorú si nedávame nákladné dary, ale rôzne maličkosti. Veci, ktoré potešia toho, komu sú určené. Tento rok pribudnú pod stromček aj nejaké hračky pre našu vnučku Terezku. Štedrovečerná večera: Máme kapustnicu s údeným mäsom, domácou klobásou, záhoráckymi hubami a sušenými slivkami, vyprážaného kapra a tradičný majonézový šalát. Ovocie, domáce makovníky, orechovníky a asi 15 druhov vianočného pečiva.

Vianoce na pláži?

U protinožcov vrcholí cez Vianoce leto. Zabudnite na kožuchy, rukavice a paru stúpajúcu z horúceho punču na vianočných trhoch! Namiesto toho si pripravte plavky... Hoci Anna Tureničová vedela, že podnebie v Austrálii je celkom naruby, prvé horúce Vianoce boli pre ňu veľkým prekvapením. "Našincovi ani na um nepríde, že sa blížia sviatky, aj keď obchodné centrá sú vyzdobené už od novembra. Ortuť v teplomere stúpa k štyridsiatke nad nulou a všetci sa tešia na dovolenku pri mori,"približuje Vianoce v Austrálii naša veľvyslankyňa. V tejto krajine, na Novom Zélande a v Oceánii pôsobí už tretí rok.

Ako mnohonárodnostná krajina je Austrália hostiteľkou množstva vianočných zvykov. Typický Austrálčan si však podľa Anny Tureničovej zbalí 25. decembra (v tejto krajine hlavný vianočný sviatok) piknikovú tašku plnú studených nárezov, darov mora a chladených nápojov, zoberie rodinu a priateľov a všetci spoločne to roztočia na pláži. "V našom tradičnom ponímaní sa rodina schádza okolo štedrovečerného stola v rodinnom kruhu. Asi by sa mi nerátali Vianoce strávené pri oceáne:"

Počas Vianoc teda Tureničovci ostávajú v Canberre, a tak ako po ostatné roky sa chystajú potešiť priateľov z diplomatického zboru. Čím? Koledovaním. "Po slávnostnej večeri a vybalení darčekov si každý člen našej rodiny zoberie svoj hudobný nástroj (štrnásťročná dcéra Hanka flautu, manžel husle a ja malý keyboard) a ideme do domovov kolegov - veľvyslancov, o ktorých vieme, že slávia vianočné sviatky. Zastaneme na prahu a zahráme im Tichú noc. Väčšinou sa pripoja spievaním v ich jazyku. Zavinšujeme a pokračujeme ďalej až do polnočnej omše." Vianočný stromček: Kvôli horúčavám máme umelý stromček, vyzdobený v jednej farbe. Okrem toho sú po celom dome malé vianočné zákutia. Zvykneme si darovať užitočné darčeky a jednu malú "vecičku" - manžel dostane oblečenie, Hanka príslušenstvo k počítaču, Johny (maltezáčik) obľúbenú kostičku. Najťažšie sa hľadá tá "vecička", lebo musí byť vtipná a mala by vystihnúť obdarovaného.

Štedrovečerná večera: Začíname ju oblátkou s medom a orechmi. Potom príde na rad vianočná kapustnica a po nej pstruh so zemiakovým šalátom. Pre tých, čo ešte vládzu, sú na malých stolíkoch tanieriky s vianočným pečivom a ovocím. Hlavným a výborným šéfkuchárom je u nás manžel. Nám s dcérou tak ostáva viac času na výzdobu a prípravu stola.

Vianoční teroristi

Nikde na svete nie sú ľudia takí pohostinní ako v Indii. Väčšinu sviatkov, nielen vianočných, slávia Indovia takzvanou púdžou (niečo podobné ako obeta bohom a modlitba, pri ktorej nechýba oheň, voda a jedlo). Kresťania idú do kostola. A vo sviatočné dni aj nevegetariáni pokladajú za posvätné jesť vegetariánsku stravu. Manželka slovenského veľvyslanca v indickom Dillí Božena Volková tvrdí, že ani v krajine hinduistov nie je problém dodržiavať kresťanské tradície. "Pokiaľ ste kresťan a aj tak rozmýšľate a pokiaľ za tradície nepovažujete len jedlo."No na otázku, či sa vianočné sviatky dajú prežiť v zdraví, Volková neodpovedá jednoznačne: "Na Slovensku asi ťažko, lebo ak je niekto perfekcionista a chce stihnúť všetko vrátane upratovania, varenia a darčekov, je to na infarkt. V Indii sa to dá, tu sa berie všetko s nadhľadom. Až v tejto krajine som si uvedomila, že Vianoce sú príležitosťou zamyslieť sa nad životom a jeho hodnotami."

Aj v rodine Volkovcov sa traduje príhoda, ktorá má svoje miesto a čas počas vianočných večerov. Stala sa pred rokmi, pri vyprevádzaní kapra na "druhý breh". "Keď už bola kúpeľňa vybavená ako operačná sála, začal ma manžel presviedčať, že filé by bolo voči zvieratám menší zločin," spomína manželka veľvyslanca. Lásku k všetkému živému nakoniec prevážil spoločný silný zmysel pre tradície. "A najmä zvedavosť a prirodzená detská krvilačnosť našej dcérky. Ešte nevidela, ako vyzerá mŕtvy kaprík vnútri."

Žiadna iná katastrofa vo vianočnej histórii rodiny diplomata a letušky nefiguruje. "Zato teroristi a anonym Československým aerolíniam, že na vianočnom lete bude bomba. V lietadle do New Yorku mal so mnou letieť aj môj manžel. Ostal doma a ja som napísala závet. Moja sestra a česká priateľka mi sľúbili, že ak by sa niečo stalo, vychovajú moju dcérku. Pocit, že to myslia nezištne a vážne, bol jeden z najkrajších vianočných darčekov." Vianočný stromček: Je ním ohnutý vrchol nejakého neihličnatého exotického stromu, ale so záhradníkmi robíme všetko preto, aby vyzeral ako náš slovenský. Vešiame naň vlašské orechy s červenou mašličkou, perníky a salónky. Štedrovečerná večera: Začíname aperitívom podľa toho, čo práve najlepšie doma v bare máme. Nasledujú oblátky s medom a cesnakom, pupáky s makom, kapustnica s hubami a klobáskou, majonézový šalát, namiesto kapra iná ryba, medová alebo kokosová torta a zákusky, ovocie a víno. Nechýbajú priatelia, alebo tí, čo to potrebujú, zvonenie zvončeka, modlitba pred večerou, luteránsky krížik medom na čelo a hádzanie orechov do kútov miestnosti.

Žiadne trblietanie!

Manželia Bútorovci odišli na diplomatickú misiu v USA pred tromi rokmi. Doteraz strávili každé vianočné sviatky vo Washingtone, nechýbalo im takmer nič z domova. Dokonca ani ma-ma, syn a dcéra so zaťom. "Len vianočné oblátky sme si nemohli upiecť tak ako doma. Zvykla ich vyrábať na starodávnom prístroji stará mama a potom sa to naučila aj mama. Voňali až na ulicu!" spomína Zora Bútorová.

Ich tohtoročné, štvrté americké Vianoce budú inakšie. "Tentoraz v celkom atypicky zúženej zostave - iba s mojím mužom a synom,"hovorí manželka veľvyslanca a dodáva, že preto aj pečenie vianočných koláčov a príprava večere pripadnú najmä na ňu. "Mám z toho poriadnu trému. Som si istá, že sa to nezaobíde bez konzultácií s mamou - telefónom alebo e-mailom."

Zo všetkého má Zora Bútorová najradšej čakanie na Vianoce. Čas, keď sa pri Bielom dome objaví obrovský vianočný strom a pri ňom menšie stromčeky reprezentujúce každý z amerických štátov. "Páčia sa mi súmerné jedle na washingtonských námestiach obsypané červenými vianočnými ružami." Ani v hlavnom meste Spojených štátov však nie je všetko dokonalé. Čo manželke veľvyslanca prekáža? Predvianočný konzumný ošiaľ, prítomný aj v mnohých slovenských mestách. "Je mi cudzia nákupná horúčka, ktorá sa začína umelo burcovať hneď koncom novembra, po Dni vďakyvzdania."

Všetko to, čo Bútorovcom bude chýbať najviac, sa viaže k Slovensku. "Čo nám bude chýbať? To, že nebudeme môcť zájsť pred Štedrým večerom na Hlavné námestie, dať si pohár vareného vínka a chlieb s masťou a cibuľou. Že nestretneme svojich bratislavských priateľov, že si budeme vinšovať veselé sviatky iba cez oceán. A že si ani náhodou nebudeme môcť odskočiť do Hodruše, zakúriť drevom do pece a prejsť sa okolo zamrznutého jazera." Vianočný stromček: Máme hustú živú jedličku. Všetky ozdoby sme si priviezli z domu - sú z dreva, šúpolia a slamy. Nijaké bombastické trblietanie či umelá hmota! Manželku Zbigniewa Brzezinského inšpirovali natoľko, že si aj ona nakúpila ozdoby v Bratislave a v Brne. A čo dám pod stromček? Všetkým najmä knihy a cédečka. A o niektorých praktických darčekoch sa s nimi diskrétne poradím.

Štedrovečerná večera: Pri jej príprave mala doteraz hlavné slovo moja mama. Preto sa nám podarilo dodržať takmer všetko ako doma - kapustnica, štipľavá klobása s chrenom s jabĺčkami, pstruh so zemiakovým šalátom, opekance s makom a medom, oblátky, makovník, orechovník, lekvárnik, vanilkové rožteky a iné pečivo, ovocie. Nášmu synovi sa síce stále zdá, že v Amerike nemajú koláče takú chuť ako doma, lebo tunajšia múka je trochu iná, ale ja ten rozdiel veľmi necítim. Po večeri si každý pri stole rozlúskneme orech, ktorý nám vyveští, či budeme ďalší rok zdraví. Ak ešte budeme vládať, pôjdeme na nočnú prechádzku.

JANA KOLLÁROVÁ

obsah | svět - svet