Slovenská aktivita pred menšinovými volbami v Maďarsku

V znamení aktivity pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami a voľbami do miestnych menšinových samospráv Celoštátna slovenská samospráva (CSS) usporiadala v týchto dňoch v sídle Slovenského inštitútu Budapešť SLOVENSKÚ NÁRODNOSTNÚ AKADÉMIU. Predstaviteľov slovenských samospráv z vyše päťdesiatich obcí na nej privítal predseda CSS JÁN FUZIK, ktorý zároveň predstavil prítomným podpredsedníčku CSS ETELU RYBOVÚ, staršiu radkyňu Ministerstva vnútra MR ZSUZSANNU HAJDÚ, vedúceho odboru kancelárie menšinového ombudsmana DR. GYULU BELÁNSZKEHO a jeho zástupcu DR. ANDRÁSA MAGICZA, vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny ANTONA PAULIKA, ako aj regionálnych radcov a predsedov výborov CSS.

Predseda CSS podčiarkol, že je potrebné dôstojne sa pripraviť na volebný akt a ešte predtým uskutočniť regionálne kolá s podobným zámerom. Pripomenul, že v piatich regiónoch pôsobí 75 slovenských samospráv, vrátane ôsmich obvodov hlavného mesta. Na rozdiel od občianskych organizácií samosprávy majú právo na pripomienkovanie (vrátane práva veta) pokiaľ ide o fungovanie menšinových ustanovizní, v oblasti pestovania jazyka a národnostnej kultúry. Voľby do menšinových zborov je treba iniciovať do 10 dní potom, ako prezident republiky stanoví termín komunálnych volieb, t. j. pravdepodobne do 8. septembra t. r. Počet členov menšinových samospráv v obciach nad 1 300 obyvateľov činí päť osôb, v obciach s nižším počtom obyvateľov tri osoby. V obciach s nadpolovičnou väčšinou menšinového obyvateľstva možno založiť aj obecnú samosprávu. Ak počet kandidátov nedosiahol počet zvoliteľných poslancov, alebo ak počet platných hlasov nedosiahol hranicu 50, resp. 100 hlasov (v obciach s menej, príp. viac než 10 000 obyvateľmi), menšinový poslanecký zbor nevznikne.

Gy. Belánszki konštatoval, že cieľom zákona o právach národných a etnických menšín z roku 1993 je zastavenie asimilácie, zároveň však poukázal na relevantnosť niektorých paragrafov tohoto zákona, keďže voliči, ktorí (spolu) rozhodujú o založení samospráv, ani zďaleka nemusia pochádzať z menšinového prostredia. Do roku 1998 sa počet menšinových samospráv v hlavnom meste zdvojnásobil a v jednom obvode môže vzniknúť až 13 zborov, pričom úradná osoba (notár) nemá právo spochybňovať národnostnú identitu osôb, ktoré takúto samosprávu zakladajú. Rečník uviedol finančné zdroje, z ktorých samosprávy čerpajú pre svoj rozpočet: zo štátnej podpory, od materskej krajiny, od súkromných osôb a od obecnej samosprávy, ktorá zvyčajne napomáha aj udržiavanie menšinových ustanovizní.

Je známe, že v zmysle zákona paralelne funguje samosprávny systém menšín aj systém obecný, pričom kompetencie menšín sa obmedzujú na prevádzkovanie príslušných inštitúcií. Zamestnanci obecnej samosprávy nemôžu byť zároveň menšinovými poslancami.

Za zvýhodnenie pre menšiny označila Zs. Hajdú skutočnosť, že v jednotlivých obciach možno kandidovať na spoločnej listine, avšak bez iniciovania sa voľby menšinového zboru uskutočniť nemôžu. Jedna menšina v jednej obci môže založiť iba jednu samosprávu. Kandidáti musia byť uvedení podľa abecedného poriadku a platný hlas možno odovzdať iba jednej menšine. V záujme plynulého zostavovania rozpočtov je žiadúce, aby menšinové zbory pripravovali plány činnosti. Všetky informácie týkajúce sa volieb budú k dispozícii na internete.

Vedúci odboru ÚNEM A. Paulik vo svojom doplňovacom expozé konštatoval, že po prvých komunálnych voľbách sa občianska sféra značne vyprázdnila a takpovediac prešla do samosprávneho systému, ktorý má väčšie mobilizačné možnosti a v neposlednom rade sa opiera o garantované financovanie. Pokiaľ ide o deľbu kompetencií obecných a menšinových samospráv, prípadne duplicitu či paralelnosť ich činnosti, poukázal na nezrelosť právnych predpisov, či už tuzemských alebo medzinárodných, ktoré súvisia s problematikou menšín. Zároveň tlmočil stanovisko Úradu, podľa ktorého je želateľné, aby sa hlasovalo za skutočne národnostných menšinových kandidátov a aby sa tak dosiahla autentická reprezentácia.

V obsiahlej diskusii odzneli viaceré pripomienky, v ktorých sa v súvislosti s voľbami zdôrazňovalo o. i. právo na používanie materinského jazyka, na význam zapojenia občianskej sféry do volebného procesu a na potrebu zlepšiť podmienky pre pôsobenie menšinových samospráv.