Ženisti sa lúčia v Kábule s Boženkou a odchádzajú domov
Po viac ako pol roku odmínovacích prác v Afganistane sa ženijná jednotka pôsobiaca na vojenskom letisku v Kábule vráti na Slovensko.
Hoci si veliteľ letiska ich prácu pochvaľoval, osud niekoľkých z pätnástich vojakov v slovenskej armáde je zatiaľ neistý.
Už zajtra sa vráti pätnásť členov ženijnej jednotky, ktorá od júna pomáhala pri odmínovacích prácach na vojenskom letisku ISAF v Kábule. Dnes začnú oficiálne pracovať ich nástupcovia. Zahraničná misia ISAF v Afganistane je po prijatí Slovenskej republiky za člena Severoatlantickej aliancie (NATO) prvá, ktorá pôsobí mimo Európy. Naši vojaci majú mandát odmínovávať len priestor vojenského letiska KAIA. Počas šiestich mesiacov odmínovali mechanicky viac než polovicu zadaného územia, čo je 21 štvorcových kilometrov, a do užívania odovzdali šesť štvorcových kilometrov. Letisko spolu so Slovákmi odmínovávajú aj súkromné domáce firmy. Naši používajú na odmínovacie práce ľahké odmínovacie zariadenie Božena, ktoré diaľkovo ovláda vyškolený operátor. "Boženka", ako stroj familiárne volajú vojaci, najprv skontroluje určený priestor. Ovláda sa diaľkovo, dosah je do troch kilometrov. Počas odmínovania sedí "boženkár" v obrnenom vozidle Tatrapan. "Tam sme pri výbuchu zabezpečení proti tlakovej vlne a črepinám. Keď Boženka aktivuje malú protipechotnú mínu, tak to buchne a ide sa ďalej. Ak je to však veľká protitanková mína, tak ju musím odstaviť a skontrolovať - stáva sa, že sa vyhne aj celý hriadeľ," vysvetľuje operátor Michal. Zariadenie Božena aktivuje muníciu úderom rotujúcich kladiviek pripevnených na hriadeli. Patrí medzi najlepšie ľahké odmínovacie stroje na svete. "Boženka je ženská osobnosť, tak sa k nej aj tak správam, myslím si, že si dobre rozumieme. Veľa malých chlapcov by mi asi závidelo také veľké auto na diaľkové ovládanie," hovorí Miško, ktorý ako jediný z celej jednotky v Afganistane zostáva aj na ďalších šesť mesiacov. "Je to moja prvá misia. Hneď som chcel ísť na rok a keď som už tu, tak to chcem využiť," povedal. S novou rotáciou prichádza i ďalšia Božena s operátorom.
Muníciu, ktorá je schopná výbuchu, odmínovacie zariadenie zväčša aktivuje. Nevybuchnuté míny likviduje český pyrotechnický tím. Istý čas vykonávali odmínovacie práce aj talianski vojaci, vzhľadom na pomalé pracovné tempo v porovnaní s našimi ich však odvolali. "Za jeden taký priemerný deň moji chlapi odmínujú približne 70 štvorcových metrov, oni stihli len 15," uviedol na vysvetlenie veliteľ jednotky nadporučík Alexander Hugyar. Pri odmínovacích prácach sa našli aj míny z bývalého Československa. Väčšina nájdenej munície však pochádza ešte zo Sovietskeho zväzu. "Obvod tábora, kde je dnes vojenské letisko ISAF, je 20 kilometrov a na ňom je ešte po Rusoch 37-tisíc mín," povedal jeden z vojakov.
Slovenský Ďoberman v misii
Okrem ženijnej jednotky na letisku v Kábule je v Afganistane ďalších 40 slovenských vojakov. Na americkej základni v Bagrame pracujú na výstavbe letiskovej plochy v rámci operácie Trvalá sloboda. Naši ženisti sa do tejto misie zapojili ešte v roku 2002. Odvtedy sa v Bagrame vystriedalo 119 vojakov. Podľa veliteľky základne plukovníčky Wetherillovej je ich činnosť na fungovanie celej operácie nevyhnutná. Tento rok pracujú vojaci na dobudovaní odstavných plôch pre leteckú techniku. Maskotom jednotky je sučka kríženca Ďoba zvaná tiež Ďoberman. K našim vojakom sa pritúlala ešte ako šteniatko. "Z ničoho nič sa pred nami objavila taká malá chlpatá guľa, tak sme si ju adoptovali," povedal veliteľ jednotky major Vladimír Kuchár. S Ďobou sú však neustále problémy. Keď je jej v "slovenskej kolibe" - ako pomenovali základňu slovenských vojakov v Bagrame - smutno, túla sa po pristávacích dráhach. "Už niekoľkokrát nám volali z letiska: Hello slovak unit, you have here your slovak dog," povedal major Kuchár.
Návrat z Afganistanu: zrušená funkia či útvar
Väčšina slovenských vojakov, ktorí sa v stredu vracajú z Kábulu, má za sebou už niekoľko misií. Sú to profesionáli, ktorých činnosť vysoko ocenil aj veliteľ letiska KAIA Islanďan Gardar Forberg. Napriek tomu nie všetci majú isté miesta v slovenskej armáde. Piati sa po návrate ocitnú v personálnej zálohe. "Počet vojakov v štruktúrach ozbrojených síl sa bude postupne znižovať aj preto, že ozbrojené sily prechádzajú výraznou reformou v personálnej oblasti. Vojenské útvary a zariadenia sa rušia a funkcie, z ktorých vojaci do operácie alebo misie boli vyslaní, zanikajú," povedal kapitán Milan Vanga z tlačového odboru ministerstva obrany. Práve v takejto situácii sa ocitli aj vojaci vracajúci sa z Afganistanu. Dvom totiž zrušili funkciu, ktorú v útvare zastávali, a dvom celý útvar. Podľa kapitána Vangu by však najneskôr vo februári malo byť ich profesijné zaradenie doriešené. Hoci sa vojaci obávali, že po návrate domov budú musieť prijať nižšiu hodnosť, nič také im pravdepodobne nehrozí. Žiadosť o zníženie funkcie by si mal podať iba jeden. Ďalší dvaja by mali prejsť do odborného výcvikového strediska, kde by pripravovali ďalších vojakov na misie.
Namiesto kanád nosia číňany, trhajú sa im aj uniformy
Starou bolesťou našich zahraničných misií zostáva nespokojnosť vojakov s výstrojom. Naši vojaci majú špeciálne púštne maskáče a k nim farebne zladené topánky, ktoré im závideli aj Američania. Pekný vzhľad je však jedinou výhodou. Zatiaľ čo uniforma sa po krátkom čase prederie a trhá, takže ku koncu rotácie už väčšina vojakov chodila aj tak v kvalitnejších zelených maskáčoch, topánky nosili naozaj len výnimočne. Sú to totiž obyčajné plátenky na spôsob starých známych "číňanov" z trhoviska. Väčšina vojakov si preto kupuje iné topánky, alebo nosia obuv ešte z predchádzajúcich misií.Riešenie stavu výstroja prebieha podľa kapitána Vangu postupne. "Tak ako vo všetkých rotáciách operácií a misií aj v prípade ISAF sme do Kábulu poslali kontrolnú skupinu. Tá preverí otázky vystrojenia príslušníkov v misii. Námety na zlepšenie stavu bude Generálny štáb OS SR riešiť v spolupráci s Veliteľstvom logistiky," povedal.
Keď buchne mína, pomáhame aj civilom, najmä deťom
Hoci sa našim vojakom počas misie v Kábule nič vážnejšie nestalo, slovenský lekár musel pomáhať pri záchrane človeka zraneného mínou. Vojenská nemocnica totiž v prípade takéhoto zranenia nerozlišuje medzi vojakmi a civilistami. Miestni obyvatelia - vo vojenskom žargóne lokáli - majú svoje cestičky cez mínové pole okolo letiska. Starší pán sa pokúšal vyniesť nejaké zvyšky z jedálne a stúpil na mínu. Odtrhlo mu nohu a niekoľko prstov na ruke. Nehoda preverila, podľa lekára slovenskej jednotky, kooperáciu jednotlivých zložiek. "Zrazu niečo buchlo, okamžite boli na mieste vojaci z EOD tímu, ktorí majú na starosti zachraňovanie osôb. Potom prišli na rad medici," povedal. Hoci sa v nemocnici na základni o zraneného muža postarali, nehoda sa skončila tragicky. "Dokončili sme amputáciu nohy a hoci sa nám ho podarilo stabilizovať, nakoniec zomrel na zlyhanie obličiek," dodal lekár.V Afganistane sú podľa neho kvalifikovaní lekári, spomedzi nich niektorí študovali aj na západných univerzitách, problémom sú však zdroje. Chýba pitná voda či opatrenia proti škodlivému hmyzu. Rozmáha sa malária aj tuberkulóza. Na uliaciach Kábulu často vídať deti s jazvami po chorobách. Nemocnica na základni preto slúži aj na pomoc domácim. "Nedá sa nahradiť systém zdravotníctva ako taký, ale dá sa pomôcť v konkrétnych prípadoch," povedal lekár. Preto na základni ošetrili aj trojročné dieťa a jeho tehotnú matku, ktorí pri požiari domu utrpeli značné popáleniny. "Keďže tu nie je špecializované pracovisko, zabezpečili sme transport dieťaťa do Španielska. Dnes je hospitalizované v Seville," povedal.
Problém priamo na letisku spôsobujú besní psi, ktorí už pohrýzli niekoľko vojakov. Na základni funguje aj veterinárna služba. "Pes sa odchytí či už živý, alebo mŕtvy a jeho hlava sa posiela do Pasteurovho inštitútu do Francúzska alebo do Belgicka, aby sa zistilo, či treba pokračovať v podávaní injekcií. Posledný rozbor dokázal, že pes bol besný," povedal doktor. Naši vojaci sú proti tejto chorobe zaočkovaní.
obsah | svět - svet