Slovák na klzáku preletel La Manche

Vladimír Tranžík ako prvý na svete preletel na motorovom paraglajde La Manche

Osemnásteho septembra o 16.30 odštartoval z letiska vo francúzskom Calais a o jednu hodinu a pätnásť minút pristál na anglickom brehu neďaleko Doveru. Tridsaťročný Vladimír Tranžík sa tak stal svetovým rekordmanom a La Manche, ktorý si už zvykol na všeličo, má o jednu pozoruhodnú spomienku navyše. Kanál totiž preletel na motorovom paraglajdingovom klzáku. A motor toho lietajúceho zázraku pochádzal z tridsaťročného trabanta!

Od metiel ku kosačkám a motorovým pílam: "Lietať sa dá aj na kosačke, dokonca aj na motorovej píle," hovorí Vladimír Tranžík. Samozrejme, nemyslí to doslova, lebo keby niekto vzlietol sediac na kosačke alebo motorovej píle, bola by to prevratná novinka. Hoci, ktovie, raz sa možno dožijeme aj toho. Konštruktéri trabantov by sa zrejme divili, keby počuli jeho ďalšiu vetu: "Trabant je priamo predurčený na to, aby lietal. Na rozdiel od kosačky alebo motorovej píly síce nemá zapaľovanie, ale dvojtaktný motor sa dá veľmi dobre prispôsobiť na paraglajding." Čo je to "veľmi dobre", sa hneď aj dozviete. Najskôr treba celý motor rozpíliť, odstrániť jeden valec. Potom do pevnej časti kovu vysústružíte dieru, takú, aby sa do nej pomestil celý zapaľovací systém. Tam, kde mal motor zotrvačník, napojíte vrtuľu. A zázrak je pripravený. Ešte odbehnete do železiarstva po joklovinu, aby ste mali z čoho vyrobiť kovovú konštrukciu paraglajdu, všetko to poskladáte dokopy a váš sen o lietaní nadobúda čoraz reálnejšiu podobu.

"Prototyp takéhoto paraglajdu som dokončil na Vianoce 2001. Motor z trabanta som zohnal od kamaráta za päťsto korún. Najskôr chcel tisícku, ale zjednali sme to na polovicu. Za viac ani nestál, a keby ste ho videli, ako ho majiteľ vytiahol spod kurníka, spod bidla pre sliepky, kompletne poznačený neúnavnou slepačou činnosťou a perím, asi by ste zaň nedali ani tú päťstovku. Veď to ani nevyzeralo ako motor! Prototyp mi mal poslúžiť, aby som vychytal všetky chyby, a potom vyrobil druhý stroj, ktorý splní moje očakávania. Skúšal som ho v zime na ľade. Koleso z bicykla, prívesný vozík... Točil sa na tom ľade celé hodiny, a keď zafúkalo, dosahoval rýchlosť až šesťdesiat kilometrov za hodinu. S týmto prototypom som sa zúčastnil aj na majstrovstvách SR v motorovom paraglajdingu v máji tohto roku a skončil som piaty. Aj to len preto, že som mal malú nádrž, nestačil mi benzín, nedoletel som," hovorí Vladimír Tranžík.

Poučený prototypom, dokončil v lete tohto roku svoj druhý motorový klzák a ten už dostal aj meno VTR 01. Po dešifrovaní je to Vlado Tranžík, kus 01. Prirodzene, s ďalším osvedčeným motorom, motorom z trabanta. Ľahšia konštrukcia a rozoberateľná, aby sa pomestila do kufra auta. Vtedy už totiž vedel, že s "VTR jednotkou" chce preletieť La Manche.

Konkurencieschopný trabant: "Takisto lietam na paraglajde, ale bez motora. Rada počúvam vietor, a motor prehluší všetko," hovorí Mgr. Monika Tranžíková, Vladova manželka.

Má pravdu. Keď Vlado naštartuje svoju "véteerku", nezostáva jej iné, než kričať. Že obaja milujú šport, že obaja začínali skákaním na padáku, hoci jej by bolo bližšie potápanie, že potom spolu lietali na bezmotorovom paraglajde a že potom si Vlado vyrobil tento motorový. A ešte dodá, že na to si ona teda asi nikdy nesadne, lebo je to ťažké. A potom už nepočuť vôbec nič, Vladimír Tranžík štartuje.

Ak doteraz človek prijímal všetky informácie viac-menej s chápavým úsmevom, teraz pozerá s otvorenými ústami. Letec pripútaný na konštrukciu sa rozbieha a po krátkom behu sa Vlado odlepí od zeme. Napriek jeho konštatovaniu, že "dnes je vo vzduchu bordel", čo znamená, že sa veľmi rýchlo striedajú rôzne prúdy, paraglajd stúpa do výšky. Pod oceľovosivé mraky, pomedzi ktoré padajú na zem posledné slnečné lúče. Môžete mať strach, ale nemôžete povedať, že to nie je romantické. Vznášať sa s trabantom na oblohe. Chce to odvahu, chce to kumšt. Chce to predovšetkým trpezlivosť a množstvo roboty.

Lebo keby sa po slovenskej oblohe pohyboval hocikto na hocičom, na kosačkách a na motorových pílach, asi by nám z tej oblohy na hlavy padalo všeličo. A aj ten odľahčený Vladov paraglajd má hmotnosť okolo tridsaťpäť kilogramov... "Každý takýto patent musí schváliť Letecká amatérska asociácia, musí posúdiť technickú spôsobilosť stroja na lietanie a musí vydať technický preukaz," hovorí Vladimír Tranžík. Dnes by teda bez dokladov nesmeli lietať ani bosorky na metle. Na požiadanie leteckého inšpektora by museli predložiť technický preukaz, pilotný preukaz a ešte aj poistku letového zariadenia, z ktorej by sa uhradili napríklad škody za zváľaný komín, keby doň tou metlou vrazili.

To, že ste si stroj vyrobili doma, aký motor ste použili a že ste ho opracúvali na tridsaťročnom sústruhu, ktorý poháňa prevodovka zo Škody 1203, je vaša invencia. Ak nie ste príliš šikovný, môžete si motor na klzák kúpiť, lenže vás vyjde na stotisíc korún. A tie väčšina slovenských nadšencov paraglajdingu nemá. Zato všetci vedia, že v Maďarsku sú stále predajne s náhradnými dielmi na trabanty a pri troche dobrej vôle kúpite súčiastky na poskladanie celého motora asi za tri a pol tisíca korún. To však zase asi netušia francúzski výrobcovia motorov pre klzáky.

Medzištátny let: Preletieť ponad kanál nemožno len tak. "Ešte predtým som sa stal účastníkom leteckej premávky. Nemohol som štartovať z trávnika, ale z dráhy na letisku v Calais, pretože to bol medzištátny let," rozpráva Vlado s dávkou humoru. "Francúzi sa spojili s Angličanmi, odfaxovali im letový plán, ktorý som bol predtým vyplnil. Podľa neho som mal pristáť na najbližšom letisku na anglickej strane, asi 30 km pod Doverom. Namiesto toho som pristál priamo v Doveri, lebo mi zlyhala vysielačka. A to kúsok od pamätníka pána Bleriota, ktorý ako prvý v roku 1909 preletel La Manche na trojplošníku," rozpráva. "Zatelefonoval som Angličanom na letisko, že som šťastne pristál, inak by spustili záchrannú akciu. Bolo po všetkom. Môj sen z detstva sa splnil. Dokázal som, že nielen Francúzi, ale aj Slováci vedia lietať. Aj keď na trabante!"

V tej chvíli bolo aj po úvahách - čo ak sa to nepodarí? Vedel, že ak by mu stroj zlyhal, dokĺže na vodu, ale príde o padák aj o motor. "A to by mi bolo ľúto, mám k tomu svojmu trabantíku hlboký citový vzťah!" A navyše, má s ním aj ďalšie plány. "Chcel by som preletieť z Kréty na pevninu, čo je asi 55-kilometrová vzdialenosť. Ako Ikaros a Daidalos. Možno s medzipristátím na malom ostrove, možno bez neho, to ešte ukážu technické možnosti stroja. "Oslovil aj kamaráta, či by nešiel s ním. Prvá ponuka však stále patrí manželke Monike, ona váha. "Ak si na to sadne, bude prvá Slovenka, ktorá lieta na motorovom paraglajde. Potom tie prvenstvá zostanú v rodine."

PETER KUBINYI, PLUS 7 DNÍ

obsah | svět - svet